Pestovanie klasického hrachu je v posledných rokoch pre mnohých záhradkárov čoraz náročnejšie. Jarné obdobie býva kratšie, letá sú teplejšie a zrážok je často menej než v minulosti. Výsledkom bývajú slabšie rastliny, nižšia úroda alebo predčasné vysychanie porastov. Ak sa vám hrášok opakovane nedarí, možno stojí za pozornosť menej známa, ale zaujímavá alternatíva – cícer.
Táto strukovina je známa najmä ako základ hummusu či rôznych šalátov, no pestovať ju možno aj v podmienkach Slovenska. V teplejších oblastiach sa jej darí pomerne dobre a vďaka svojej odolnosti voči suchším podmienkam si postupne získava priaznivcov aj medzi domácimi pestovateľmi.
Video k téme:
Rastlina, ktorá obľubuje teplo a slnko
Cícer pochádza z oblastí Blízkeho východu a Stredomoria, kde prevláda teplé a pomerne suché podnebie. Práve preto mu vyhovujú slnečné stanoviská a vyššie teploty, ktoré môžu byť pre niektoré iné druhy zeleniny problematické.
V porovnaní s klasickým hráškom dokáže lepšie hospodáriť s dostupnou vlahou. Jeho korene prenikajú hlbšie do pôdy, vďaka čomu rastlina dokáže čerpať vodu aj z nižších vrstiev. To však neznamená, že sa zaobíde úplne bez zálievky. Najmä počas klíčenia a v prvých týždňoch rastu potrebuje dostatok vlhkosti.
Po dobrom zakorenení však býva odolnejší voči suchu než bežný záhradný hrášok a počas normálneho leta si často vystačí s prirodzenými zrážkami.
Aké podmienky potrebuje?
Najlepšie sa mu darí v ľahších a dobre priepustných pôdach. Dlhodobo zamokrené záhony mu nevyhovujú, pretože nadbytočná voda môže podporovať vznik chorôb alebo poškodenie koreňového systému.
Dôležité je tiež vybrať dostatočne slnečné miesto. Čím viac svetla rastlina dostane, tým lepšie rastie a vytvára struky.
Pestovanie nie je zložité. Počas sezóny si väčšinou vystačí s občasným odburiňovaním a základnou starostlivosťou. Práve preto ho zvládnu pestovať aj menej skúsení záhradkári.
Jedna z najstarších pestovaných plodín
Cícer patrí medzi najstaršie poľnohospodárske plodiny na svete. Archeologické nálezy dokazujú, že ho ľudia pestovali už pred niekoľkými tisíckami rokov. Dnes patrí medzi významné strukoviny v mnohých krajinách Ázie, Afriky aj Európy.
Je cenený pre vysoký obsah rastlinných bielkovín, vlákniny a viacerých minerálnych látok. Vďaka tomu je obľúbenou súčasťou vegetariánskej aj bežnej kuchyne.
Od výsevu po zber
Cícer vytvára nízke rozkonárené rastliny s drobnými listami a nenápadnými kvetmi. Po odkvitnutí sa objavujú malé struky, ktoré zvyčajne obsahujú jedno alebo dve semená.
Na Slovensku sa vysieva najčastejšie od konca apríla do mája, keď už nehrozia silnejšie mrazy a pôda je dostatočne prehriata. V teplejších oblastiach možno výsev uskutočniť aj začiatkom júna, no neskorší termín môže v chladnejších regiónoch skrátiť čas na dozrievanie úrody.
Zber prichádza po dozretí a vyschnutí strukov. Semená sa následne nechajú dosušiť a možno ich skladovať podobne ako ostatné strukoviny.
Zaujímavá alternatíva pre suchšie roky
Ak sa vám klasický hrášok opakovane nedarí kvôli horúčavám alebo nedostatku zrážok, cícer môže byť vhodnou alternatívou. Nejde o rastlinu, ktorá by nepotrebovala vodu vôbec, no v porovnaní s viacerými tradičnými druhmi zeleniny zvláda suchšie podmienky lepšie.
Práve preto sa oň začína zaujímať čoraz viac záhradkárov. Meniace sa klimatické podmienky totiž zvyšujú význam plodín, ktoré dokážu priniesť úrodu aj počas teplejších a suchších sezón.
