Pestovanie zemiakov si väčšina ľudí stále spája s namáhavým okopávaním, prihrňovaním zeminy a pravidelným bojom s burinou. V posledných rokoch sa však čoraz viac rozširujú alternatívne spôsoby pestovania, ktoré využívajú mulčovanie a prirodzené procesy rozkladu organického materiálu. Obľúbené sú najmä v Kanade, ale aj v ďalších krajinách, kde záhradkári hľadajú jednoduchšie a šetrnejšie metódy obrábania pôdy.
Jednou z možností je pestovanie zemiakov v hrubej vrstve opadaného lístia alebo iného organického materiálu. Nejde o žiadnu novinku ani zázračný trik, ale o praktickú formu takzvaného „no-dig“ pestovania, teda záhradkárčenia bez rytia a intenzívneho okopávania.
Pestovanie bez klasického prihrňovania
Pri tradičnom pestovaní sa zemiaky sadia hlbšie do pôdy a počas rastu sa postupne prihrňujú zeminou. Pri pestovaní v lístí alebo mulči je postup odlišný. Sadbové zemiaky sa ukladajú na povrch pôdy alebo len do plytkej ryhy a následne sa prikryjú hrubšou vrstvou organického materiálu.
Najčastejšie sa používa:
- opadané lístie z listnatých stromov
- slama
- seno
- posekaná tráva
- čiastočne rozložený kompost
Táto vrstva funguje ako prirodzený mulč. Pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, obmedzuje rast buriny a zároveň chráni hľuzy pred slnečným žiarením.
Video ukazujúce podobný spôsob pestovania zemiakov zverejnil aj kanál The Gardening Channel With James Prigioni na YouTube.
Prečo táto metóda funguje
Organický materiál sa počas sezóny postupne rozkladá a vytvára prostredie podobné lesnej pôde. Pôda pod mulčom zostáva kyprá a menej vysychá, čo môže byť výhodou najmä počas teplejších období.
Mulč zároveň:
- znižuje potrebu častého zalievania
- obmedzuje prehrievanie pôdy
- pomáha znižovať rast buriny
- postupne obohacuje pôdu o organické látky
Niektorí záhradkári využívajú túto metódu aj preto, že pri nej netreba klasické okopávanie. To však neznamená, že pestovanie je úplne bez práce. Vrstva mulča sa musí počas sezóny dopĺňať, aby zemiaky nezostali odkryté.
Pozor na zelenanie zemiakov
Pri tejto metóde je veľmi dôležité, aby boli hľuzy stále zakryté. Ak sa dostanú na svetlo, začnú zelenať a vytvára sa v nich solanín – prirodzená látka, ktorá môže byť vo väčšom množstve zdraviu škodlivá.
Práve preto treba mulč priebežne dopĺňať podľa rastu zemiakovej vňate. Nedostatočná vrstva lístia alebo slamy patrí medzi najčastejšie chyby pri tomto spôsobe pestovania.
Nie každé lístie je vhodné
Záhradkári odporúčajú používať najmä lístie z listnatých stromov, ktoré sa rozkladá rýchlejšie. Veľké množstvo ihličia vhodné nie je, pretože môže zvyšovať kyslosť pôdy.
Dôležité je aj to, aby lístie nebolo napadnuté chorobami alebo plesňami. Chorý rastlinný materiál by mohol preniesť problémy aj do záhona.
Úroda býva čistejšia, ale nie vždy vyššia
Zemiaky pestované v mulči bývajú často čistejšie, pretože neprichádzajú do takého intenzívneho kontaktu s ťažkou pôdou. Zber býva jednoduchší a v mnohých prípadoch stačí odhrnúť vrstvu rozloženého materiálu.
To však automaticky neznamená vyššiu úrodu. Výsledok závisí od:
- kvality pôdy
- dostatku vlahy
- odrody zemiakov
- hrúbky mulča
- počasia počas sezóny
Pri nesprávnom postupe môže byť úroda naopak nižšia. V mulči sa navyše môžu častejšie objavovať slimáky alebo drobné hlodavce.
Zaujímavá alternatíva pre menšie záhrady
Pestovanie zemiakov v lístí alebo slame sa najviac hodí do menších záhrad a pre ľudí, ktorí chcú obmedziť rytie pôdy. Nie je to úplná náhrada klasického pestovania vo veľkom, ale môže ísť o praktickú alternatívu pre hobby záhradkárov.
Výhodou je aj to, že organický materiál po sezóne nekončí ako odpad. Rozložené lístie sa postupne mení na humus, ktorý pomáha zlepšovať kvalitu pôdy aj pre ďalšie pestovanie.
Práve preto mnohí záhradkári dnes opadané lístie nevyhadzujú, ale využívajú ho ako prirodzený zdroj živín a ochrany pre svoje záhony.
