Stredozemné more sa ocitlo v situácii, ktorú odborníci opisujú ako „poruchu jeho termostatu“. Po stáročia fungoval prirodzený systém cirkulácie – zo severného Jadranu sa do južných častí postupne presúvala studená, hustá a kyslíkom bohatá voda. Tento proces mal zásadný význam pre stabilitu celého Stredomoria. Najnovšie výskumy však ukazujú, že tento kolobeh sa začína narúšať a more sa mení oveľa rýchlejšie, než predpokladali klimatické modely.
Alarmujúce výsledky medzinárodnej štúdie
Na tieto zistenia upozornili odborníci z chorvátskeho Inštitútu Ruđera Boškovića (RBI), ktorí spolupracovali s vedeckými tímami z Talianska a Slovinska. Ich výskum prebiehal v juhojadranskej panve – najhlbšej časti Jadranského mora, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri regulácii prúdenia vôd.
Výsledky sú znepokojujúce: v priebehu posledných desiatich rokov sa teplota vody v hĺbkach zvýšila o 0,8 °C a slanosť narástla o 0,2 jednotky. Vedci zdôrazňujú, že ide o najrýchlejšie zmeny v hlbokých vodách celého Stredomoria.
Oceánograf Ivica Vilibić prirovnal situáciu k domácnosti, kde sa pokazil termostat: „Namiesto toho, aby udržiaval stabilitu, systém do obehu posiela čoraz viac tepla. To má následky, ktoré ešte úplne nedokážeme predvídať.“
Hrozba pre morské druhy a ekosystémy
Prehrievanie a zasolenie vody ohrozuje množstvo druhov, ktoré sú prispôsobené na život v chladnejších a stabilných podmienkach. Tieto živočíchy nemajú kam ustúpiť – dno mora sa jednoducho opustiť nedá.
Naopak, z východného Stredomoria sa do Jadranu dostávajú nové, teplomilné druhy, ktoré menia rovnováhu ekosystému. Tento posun môže spôsobiť zánik niektorých pôvodných druhov a oslabiť biodiverzitu.
Ohrozená je napríklad aj Jabučka kotlina, jedno z najvýznamnejších útočísk morskej biodiverzity v Jadrane, ktorá je vyhlásená za oblasť bez rybolovu. Ak sa voda v tejto lokalite bude ďalej otepľovať a meniť svoju štruktúru, môže to ohroziť celé populácie rýb, kôrovcov aj ďalších morských živočíchov.
Presah za hranice regiónu
Problém Jadranu nie je len lokálny. Zmeny v prúdení a hustote vody ovplyvňujú aj hladinu mora v celom Stredomorí a nepriamo zasahujú do klimatických podmienok v Európe.
Zvyšovanie teploty a slanosti môže spôsobiť nestabilitu celého „vodného obehu“ Stredozemného mora, čo má následne vplyv aj na Atlantik. V konečnom dôsledku tak môžeme sledovať súvislosť s globálnymi procesmi – od zrýchleného topenia ľadovcov až po častejšie extrémne počasie.
Klimatické modely realitu nezachytili
Odborníci zdôrazňujú, že klimatické modely doteraz podceňovali tempo zmien. Kým predpokladali, že k takýmto procesom dôjde až okolo roku 2100, realita ukazuje, že už dnes sa nachádzame v bode, ktorý sme očakávali až o niekoľko desaťročí.
„Toto nie je pozvoľná adaptácia, na ktorú by sa ekosystémy alebo spoločnosť mohli pripraviť. Ide o rýchly prechod do stavu, ktorý zatiaľ nepoznáme,“ hovorí Vilibić.
Dopady na cestovný ruch a ľudí
Jadran je pre mnohé krajiny nielen ekologickým, ale aj ekonomickým pokladom. Každoročne sem prichádzajú milióny turistov z celej Európy, ktorí vyhľadávajú čisté more, rybolov či potápanie. Ak sa ekosystémy začnú dramaticky meniť, môže to mať vplyv aj na cestovný ruch – základný pilier hospodárstva Chorvátska.
Otepľovanie vody zároveň prináša riziko premnoženia niektorých druhov rias alebo medúz, ktoré môžu znížiť atraktivitu pobrežia pre turistov. V neposlednom rade ohrozuje aj rybolov, ktorý je pre miestnych obyvateľov tradičným zdrojom obživy.
Globálny kontext: nie je to len Jadran
Podobné problémy vedci zaznamenávajú aj v iných moriach sveta. V Severnom Atlantiku sa spomaľuje tzv. termohalinná cirkulácia, ktorá zabezpečuje prúdenie teplých a studených prúdov. V Arktíde zas miznú ľadové plochy, čo mení celý kolobeh vody a energie na planéte.
Jadran tak predstavuje len „malý obraz veľkého problému“. To, čo sa deje tu, je súčasťou globálneho otepľovania, ktoré mení oceány, klimatické pásma aj životné podmienky miliárd ľudí.
Čo bude ďalej?
Vedci plánujú pokračovať v sledovaní vývoja a zhromažďovať čo najviac dát, aby dokázali vytvoriť presnejšie predpovede. Nové modely by mali pomôcť lepšie pochopiť, aké zmeny čakajú Stredomorie v najbližších desaťročiach a aké opatrenia budú nevyhnutné na zmiernenie dôsledkov.
Ak sa potvrdí, že Jadran stráca svoju doterajšiu stabilizačnú funkciu, bude to výzva nielen pre krajiny regiónu, ale aj pre celý európsky kontinent.
Jadranské more sa tak stáva živou ukážkou toho, ako rýchlo môže globálne otepľovanie meniť naše životné prostredie. To, čo sa ešte pred pár rokmi zdalo vzdialenou hrozbou, sa deje už dnes – priamo pred našimi očami.
Zdroj: tvnoviny.sk
