Hubárska sezóna prináša každoročne množstvo prekvapení, no tentoraz ide o jav, ktorý môže zásadne ovplyvniť budúcnosť európskych lesov. Do našich končín sa totiž rozšíril invázny hríb zo Severnej Ameriky – Aureoboletus projectellus, ktorý je v Česku známy pod menom hríb štíhlotrenový. Táto huba síce patrí medzi jedlé a mimoriadne chutné druhy, no jej masívne šírenie so sebou prináša aj výrazné riziká pre ekosystém.
Rýchla expanzia naprieč kontinentom
Aureoboletus projectellus sa na európsky kontinent dostal relatívne nedávno – pravdepodobne začiatkom nového tisícročia spolu s mladými borovicami, ktoré boli vysádzané na viacerých miestach. Na korienkoch týchto stromov si preniesol svoje „neviditeľné základy“ a postupne sa začal prispôsobovať novému prostrediu.
Najvýraznejší rozmach zaznamenalo Poľsko, kde sa huba od roku 2014 rozšírila tak intenzívne, že odborníci hovoria o blížiacej sa kritickej úrovni. V niektorých oblastiach tam dokonca začína vytláčať pôvodné druhy húb. Pred pár týždňami sa jej výskyt potvrdil aj u našich západných susedov – v Lužických horách v Česku, čo vyvolalo medzi mykológmi zvýšenú pozornosť.
Čím je táto huba výnimočná?
Charakteristickým znakom tohto hríba je dlhá štíhla noha, ktorá môže dosahovať dĺžku až 20 centimetrov. V porovnaní s ňou pôsobí jeho klobúk pomerne malým dojmom. Zaujímavá je aj farebná premenlivosť – mladé plodnice sú svetlohnedé, no postupne prechádzajú do sčervenalých odtieňov.
Aureoboletus projectellus žije v symbióze s borovicami, čo znamená, že vytvára mykorízne spojenie s ich koreňmi. Vďaka tejto spolupráci sa mu darí rásť aj na pôdach, kde by iné huby len ťažko prežívali. Navyše je mimoriadne odolný voči suchu, čo mu dáva konkurenčnú výhodu oproti domácim druhom.
Riziko pre pôvodné huby
Aj keď by sa mohlo zdať, že príchod novej jedlej huby je dobrou správou pre hubárov, odborníci bijú na poplach. Odolnosť a prispôsobivosť tejto huby spôsobuje, že postupne vytláča pôvodné druhy. A to môže mať dlhodobý negatívny vplyv na biodiverzitu európskych lesov.
Mykologička Tereza Tejklová upozorňuje, že v Česku zatiaľ hrozba nie je taká výrazná, pretože tamojšie lesy neposkytujú Aureoboletusu ideálne podmienky. „Táto huba vyžaduje piesočnaté podložie pod borovicami, a práve v Poľsku má omnoho vhodnejšie prostredie, preto tam mohla nadobudnúť takú silu,“ vysvetľuje.
Napriek tomu odborníci odporúčajú obozretnosť. V prípade, že by sa klimatické podmienky zmenili, invázny druh by mohol nájsť viac miest vhodných na rast aj v ďalších častiach strednej Európy.
Ako spoznať Aureoboletus projectellus
Pre hubárov môže byť nová huba výzvou, pretože nie všetci ju vedia hneď identifikovať. Pri zbere si všímajte tieto znaky:
- Dlhá noha – až do 20 cm, štíhla a v porovnaní s klobúkom disproporčne veľká.
- Klobúk meniacich sa farieb – mladé plodnice sú svetlohnedé, staršie sčervenajú.
- Prostredie rastu – väčšinou piesočnatá pôda v borovicových lesoch.
- Suchovzdornosť – dokáže rásť aj počas obdobia, keď iné hríby vysychajú.
Našťastie, vzhľadom na jeho osobitý tvar a proporcie si ho hubári dokážu pomerne ľahko odlíšiť od iných druhov.
Je jedlý, ale pozor na zámenu
Aj keď ide o chutný druh, vždy je potrebná opatrnosť. Menej skúsení hubári by si ho mohli pomýliť s inými hríbmi, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu. Preto platí základné pravidlo: zbierajte iba huby, ktoré spoľahlivo poznáte.
Tipy do kuchyne
Keďže Aureoboletus projectellus patrí medzi jedlé huby, môžete si z neho pripraviť viacero chutných jedál. Hodí sa najmä na:
- sušenie – jeho pevná dužina dobre drží tvar, čo z neho robí skvelú prísadu do zimných polievok a omáčok,
- praženicu alebo dusenie na cibuľke,
- hubové polievky a ragú,
- nakladanie do octového nálevu podobne ako iné druhy hríbov.
Jeho chuť je jemná a lahodná, takže sa v kuchyni nestratí ani vedľa tradičných dubákov či suchohríbov.
Dvojsečný meč prírody
Príbeh tejto huby je ukážkou toho, ako sa príroda dokáže nečakane meniť. Na jednej strane prináša hubárom nový gastronomický zážitok, na druhej však vyvoláva obavy o budúcnosť tradičných druhov, ktoré tvoria prirodzenú súčasť našich lesov.
Zatiaľ čo v Poľsku už dosahuje expanzia Aureoboletusu úroveň, ktorá ohrozuje rovnováhu celého ekosystému, v Česku a ďalších krajinách regiónu sa zatiaľ len „zabýva“. Ako rýchlo a do akej miery sa rozšíri ďalej, ukáže až najbližšie desaťročie.
Zdroj: tvnoviny.sk
