Za približne 150 rokov prešli telefóny neuveriteľnou premenou. Od ťažkých stolných prístrojov s otočným číselníkom sme sa dostali k inteligentným telefónom, ktoré nosíme vo vrecku a používame na fotografovanie, platenie aj prácu. Staré československé telefóny preto dlhé roky vyzerali ako nepotrebné pozostatky minulosti. Mnohé skončili v pivniciach, na povalách alebo v odpade. Dnes však zachované kúsky zaujímajú zberateľov a vracajú sa aj do slovenských domácností ako retro dekorácie.
Nie každý starý telefón má vysokú hodnotu. O cene rozhoduje najmä obdobie výroby, stav, kompletnosť, pôvodné súčiastky a niekedy aj farebné vyhotovenie. Bežné čierne prístroje sa zachovali vo väčšom počte, zatiaľ čo niektoré farebné verzie sa na trhu objavujú menej často. Práve tie môžu byť pre zberateľov zaujímavejšie.
Technologický vývoj telefónov v priebehu rokov si môžete pozrieť vo videu:
Prvá telefónna sieť na Slovensku mala iba 12 účastníkov
Na vývoji telefónu pracovalo viacero vynálezcov, no najčastejšie sa spomína Alexander Graham Bell, ktorý v roku 1876 získal v Spojených štátoch významný patent spojený s prenosom ľudského hlasu na diaľku.
Na územie dnešného Slovenska sa nová technológia dostala pomerne rýchlo. Prvú telefónnu sieť v Bratislave vybudovali v roku 1884. Spočiatku mala iba 12 účastníkov a jej ústredňa sa nachádzala na dnešnej Obchodnej ulici. Neskôr vznikli telefónne siete aj v Košiciach, Komárne a Nitre.
Telefonovanie bolo spočiatku dostupné najmä úradom, podnikom a majetnejším obyvateľom. Cena služby bola vysoká a sieť pokrývala len obmedzené územie. Rozvoj sa zrýchlil až v nasledujúcich desaťročiach, keď začali pribúdať miestne aj diaľkové telefónne linky.
V roku 1916 už na území Slovenska fungovalo 7 854 telefónnych staníc v 450 obciach. Bratislavu a Prahu prepojil telefónny kábel v roku 1925. Dovtedy mohli ľudia na spojenie čakať aj niekoľko hodín, po zavedení kábla sa čakanie výrazne skrátilo.
Hovory musela najskôr prepojiť telefonistka
Prvé telefóny sa svojím vzhľadom výrazne líšili od neskorších stolných prístrojov. Často pripomínali drevenú skrinku pripevnenú na stene. Mikrofón bol súčasťou tela zariadenia a slúchadlo viselo vedľa neho.
Používateľ si nemohol sám vytočiť číslo. Po zdvihnutí slúchadla sa spojil s telefónnou ústredňou a oznámil, s kým chce hovoriť. Telefonistka následne pomocou káblov a konektorov ručne prepojila oboch účastníkov.
Situácia sa zmenila po zavedení automatických ústrední. Tie umožnili, aby si ľudia čísla vytáčali sami. V domácnostiach a kanceláriách sa preto rozšírili stolné telefóny s charakteristickým otočným číselníkom.
Používanie takého telefónu si vyžadovalo viac trpezlivosti než dnešné telefonovanie. Číslice sa vytáčali postupne a číselník sa po každom pohybe musel vrátiť do pôvodnej polohy. Ak sa človek pomýlil, spravidla musel celé číslo vytočiť znova.
Po vojne nastúpila československá výroba
Po druhej svetovej vojne sa telekomunikačný priemysel v Československu výrazne rozvíjal. V roku 1946 vznikol veľký elektrotechnický podnik, ktorý združil viaceré dovtedajšie závody.
Dôležitú úlohu zohralo aj Slovensko. V roku 1951 bol v Liptovskom Hrádku zriadený závod, v ktorom sa vyrábali telefónne prístroje a príslušenstvo. Staré telefóny zachované v slovenských domácnostiach preto nie sú iba spomienkou na spoločné Československo, ale tiež súčasťou domácej priemyselnej histórie.
K rozšíreným povojnovým prístrojom patrili robustné stolné telefóny s veľkým slúchadlom a otočným číselníkom. Ich kryty sa vyrábali prevažne v tmavom vyhotovení z bakelitu.
Práve tieto mohutné čierne telefóny si mnohí pamätajú z domácností, úradov, podnikov, hotelov či školských chodieb. Telefónna prípojka však ešte dlho nebola samozrejmosťou a na jej zavedenie museli ľudia niekedy čakať veľmi dlho.
Bakelit bol pevný, ale pri náraze mohol prasknúť
Bakelit patril medzi prvé plne syntetické plasty. Bol pevný, odolával vyšším teplotám a mal dobré elektroizolačné vlastnosti. Vďaka tomu sa využíval pri výrobe telefónov, rádioprijímačov, zásuviek, vypínačov, rukovätí a ďalších elektrických zariadení.
Materiál však mal aj nevýhodu. Bol pomerne krehký a pri páde alebo silnom náraze mohol prasknúť. Praskliny, odlomené rohy a poškodené slúchadlá preto dnes patria medzi najčastejšie chyby starých telefónov. Takéto poškodenie môže výrazne znížiť ich hodnotu.
Veľa záleží aj na tom, ako sa majitelia k telefónu v minulosti správali. Niektoré prístroje boli natreté, neodborne opravované alebo poskladané z dielov pochádzajúcich z rôznych telefónov. Pre dekoratívne využitie to nemusí byť problém, no zberatelia zvyčajne uprednostňujú kompletné exempláre bez novodobých zásahov.
Obľubu si získali aj farebné telefóny
Koncom 50. rokov začali popri tradičných tmavých telefónoch získavať pozornosť aj prístroje s modernejšími zaoblenými tvarmi. Vyrábali sa vo viacerých farebných vyhotoveniach a objavovali sa v domácnostiach, podnikoch, hoteloch aj na úradoch.
Okrem čiernych telefónov sa zachovali biele, sivé, červené, modré a ďalšie svetlé verzie. Farebné prístroje pôsobili vtedajším zákazníkom modernejšie a mohli sa lepšie prispôsobiť zariadeniu domácnosti.
S výrobou niektorých farebných krytov sa spája galalit. Ide o tvrdú hmotu vyrábanú z kazeínu, teda mliečnej bielkoviny, ktorá sa chemicky vytvrdzovala. Hoci na pohľad pripomínala plast, od bakelitu sa zložením aj vlastnosťami líšila.
Galalit pritom nebol vynálezom 50. rokov. Patentovaný bol už na konci 19. storočia a používal sa napríklad na výrobu gombíkov, hrebeňov, ozdobných predmetov či bižutérie. Jeho výhodou bola možnosť vytvárať rozličné farby a vzory. Materiál však mohol byť krehký a citlivý na dlhodobé pôsobenie vlhkosti.
Farebný telefón nemusí byť automaticky drahší
Menej rozšírené farebné verzie môžu byť zberateľsky zaujímavejšie než bežné čierne telefóny. Nedá sa však všeobecne tvrdiť, že konkrétna farba je vždy najvzácnejšia alebo najdrahšia.
Modrý či červený telefón s prasknutým krytom, chýbajúcim číselníkom alebo vymeneným slúchadlom môže mať nižšiu hodnotu než kompletný čierny exemplár vo výbornom stave. Rozhodujúca je kombinácia viacerých vlastností.
Zberatelia si všímajú najmä:
- obdobie a miesto výroby
- celkový stav prístroja
- stav krytu a slúchadla,
- pôvodný otočný číselník
- zachované označenie výrobcu
- pôvodné káble a súčiastky
- praskliny, odlomené časti a škrabance
- neodborné opravy alebo dodatočné nátery
- kompletnosť a prípadnú funkčnosť
- farebné vyhotovenie a jeho dostupnosť
Výhodou môže byť aj pôvodná dokumentácia, škatuľa alebo vierohodne doložená história konkrétneho prístroja. Takto kompletné súbory sa však zachovali podstatne zriedkavejšie.
Ceny určujú najmä ukončené aukcie
Staré československé telefóny sa na slovenských a českých bazároch ponúkajú za niekoľko desiatok eur. Za zachované, kompletné alebo menej bežné exempláre môžu predávajúci požadovať aj vyššie sumy. Ponuková cena však ešte neznamená, že telefón má takú hodnotu.
Reálnejší obraz poskytujú ukončené aukcie, pri ktorých je známe, koľko bol kupujúci skutočne ochotný zaplatiť. Výsledná suma závisí aj od toho, koľko záujemcov sa v danom čase o predmet uchádza. Preto nemožno vytvoriť jeden pevný cenník platný pre všetky staré telefóny.
Pozornosť si zaslúži aj údaj o funkčnosti. Starý prístroj môže mať zachovaný mechanizmus, no bez úprav nemusí fungovať v súčasnej telefónnej sieti. Označenie „funkčný“ by preto malo znamenať, že bol telefón odborne odskúšaný, nie iba to, že jeho číselník sa otáča alebo zvonček vydáva zvuk.
Z povaly sa vracajú do interiérov
Retro telefóny dnes nevyhľadávajú iba zberatelia techniky. Využívajú sa aj ako dekorácie v chalupách, kaviarňach, reštauráciách či domácnostiach zariadených v štýle minulého storočia. Otočný číselník a mohutné slúchadlo pôsobia vedľa dnešnej elektroniky ako výrazný dizajnový prvok.
Pri čistení starého telefónu však treba byť opatrný. Rozpúšťadlá, agresívne čistiace prípravky a drsné hubky môžu nenávratne poškodiť povrch alebo odstrániť pôvodné označenie. Zberateľsky zaujímavý prístroj sa neoplatí svojpomocne natierať ani leštiť bez znalosti použitého materiálu.
Ak teda nájdete na povale starý telefón, nemusíte mať automaticky v rukách drahý poklad. Napriek tomu ho nevyhadzujte skôr, než skontrolujete jeho označenie, farbu, stav a pôvodnosť dielov. Aj prístroj bez vysokej finančnej hodnoty môže byť zaujímavou pripomienkou obdobia, keď sa na telefónnu prípojku čakalo a jeden telefón slúžil celej domácnosti mnoho rokov.
