Aj keď nehovoríme o dnešných francúzskych buldočkoch, archeologický nález pozostatkov psa pochovaného pred viac než 2000 rokmi v starovekej hrobke ukazuje, že Rimania mohli byť jedni z prvých, ktorí chovali psy s brachycefalickými črtami, podobnými buldočkom a mopsom. Brachycefalie, charakteristický rys krátkych a plochých tvárí, môže byť spôsobený rôznymi genetickými mutáciami, a je pravdepodobné, že už v minulosti ľudia cielene šľachtiteľmi vyberali psy, ktoré mali tieto špecifické rysy. Napríklad mops, ktorý vznikol v Číne pred viac ako tisíc rokmi, patrí k najstarším plemenám s touto genetickou vlastnosťou.
Objav, ktorý bol učinený v Turecku, je významný nielen kvôli veku nálezu, ale aj preto, že ukazuje, že Rimania pravdepodobne chovali psy s plochými tvárami aj ako spoločníkov, a nie iba ako pracovné zvieratá. Pozostatky malého psa s vlastnosťami, ktoré pripomínajú dnešného francúzskeho buldočka, ktoré boli nájdené vedľa pravdepodobného majiteľa v hrobke, sa radia medzi najstaršie známe príklady psov s brachycefalickými znakmi, aké kedy boli objavené.
Staroveký spoločník a verný priateľ
Tento objav bol publikovaný v roku 2023 v časopise Journal of Archaeological Science: Reports a pochádza z vykopávok vykonaných už v roku 2007 na starovekej nekropole Tralleis v Turecku, ktorá sa nachádza v blízkosti modernej tureckej oblasti Aydın, na pobreží Egejského mora. Na tejto nekropole, kde sa nachádzajú hroby z rímskej a byzantskej doby, bol objavený hrob, ktorý obsahoval pozostatky dospelého človeka a psa. Tento nález je datovaný do obdobia pred približne 2000 rokmi. Pes bol pravdepodobne zabitý a pochovaný spolu so svojím majiteľom, čo bola vtedy bežná tradícia. Bol uložený na boku, rovnako ako jeho majiteľ, s hlavou otočenou na východ, čo bola bežná prax pri pohreboch tej doby.
Analýza zvyškov lebky a čeľuste psa, ktorú vykonali odborníci zo Istanbulské univerzity pod vedením zooarcheológa Vedata Onara v roku 2021, ukázala, že pes mal plochú tvár a zreteľne brachycefalické proporcie. Na základe týchto údajov vedci určili, že tento pes bol veľkosti dnešného pekinéza a vzhľadom pripomínal moderného francúzskeho buldočka.
Tento nález predstavuje len druhú známu psiu lebku z rímskej doby s týmito špecifickými rysmi. Druhý nález bol učinený už v 18. storočí v Pompejách, pri zničení mesta sopečným výbuchom v roku 79 n. l., a pochádza z tejto katastrofy.
Aj keď v historických spisoch alebo umeleckých zobrazeniach z Rímskej ríše nie sú psi s plochými tvárami výslovne spomínaní, tento nález naznačuje, že Rimania mohli tieto psy cielene chovať ako domácich miláčikov, tvrdí Onar. Taktiež uvádza, že hoci existuje malá šanca, že tieto konkrétne mutácie sú len náhodné genetické zmeny, malá veľkosť týchto psov podporuje myšlienku, že mohli byť chovaní ako spoločenskí psi. „Lebka psa z Tralleisu je výborným príkladom toho, ako sa prostredníctvom selektívneho šľachtenia posilňovali určité žiaduce znaky,“ uvádza sa v štúdii.
Vplyv na spoločenský status Rimanov
Väčšina psov v Rímskej ríši slúžila ako pracovné zvieratá – na lov, stráženie alebo pasenie. Analýza kostí týchto psov často odhaľuje známky zranení a zlého zaobchádzania, čo naznačuje ich pracovné nasadenie. Avšak pes z Tralleisu nemal žiadne podobné zranenia. Analýza jeho zubov tiež naznačuje, že sa stravoval prevažne mäkkou stravou, čo by bolo nezvyčajné pre pracovného psa tej doby. To všetko vedie k záveru, že pes z Tralleisu bol skôr hýčkaný spoločník než pracovné zviera. Podľa Onara a jeho kolegov tento nález podporuje myšlienku, že šlo o domáceho psa, ktorý mohol byť cenným spoločníkom svojho majiteľa. Tento pes by mohol byť považovaný za verného spoločníka, ktorý bol uctievaný aj po smrti.
„Pes z Tralleisu mohol byť najlepším priateľom a verným spoločníkom svojho majiteľa, ktorý si možno želal byť pochovaný vedľa neho,“ špekulujú autori štúdie. V starovekom Ríme existovali aj tradície, kedy boli domáce zvieratá pochovávané so svojimi majiteľmi, čo svedčí o hlbokej úcte, ktorú im Rímania venovali.
Ploché tváre v genetike: Prekvapivý objav
„Prekvapuje ma, že tieto plemená sa objavili takto dávno v histórii,“ hovorí Jerold Bell, klinický genetik a odborník na brachycefalické plemená psov z Cummings School of Veterinary Medicine na Tufts University. „Je však úplne jasné, že tento objav je výnimočný a môže nám poskytnúť dôležité informácie o vývoji plemien psov.“
Genetička Kari Ekenstedt z Purdue University poznamenáva, že hoci nie je pravdepodobné, že pes z Tralleisu bol priamym predkom moderných brachycefalických plemien, stále je možné, že niektoré genetické mutácie, ktoré spôsobujú ploché tváre, sa vyskytli už v tejto dobe. Tieto mutácie, ako napríklad trpasličí vzrast u psov, sa mohli vyskytnúť už pred viktoriánskou érou, keď sa začalo štandardizovať plemeno.
Zdravotné problémy moderných brachycefalických psov
Zvýšený záujem o brachycefalické psy v modernej dobe, najmä medzi plemenami ako francúzski buldočkovia alebo bostonskí teriéry, viedol k extrémnemu šľachteniu týchto psov. Tento proces však zároveň viedol k čoraz častejším zdravotným problémom spojeným s plochými tvárami. Jedným z najväčších problémov, ktoré tieto psy zažívajú, je brachycefalický obštrukčný syndróm, ktorý sa týka dýchacích ťažkostí, čo je častý problém medzi plemenami s krátkymi nosmi.
Okrem problémov s dýchaním sa títo psi často stretávajú aj s očnými ťažkosťami, pretože ich veľké oči sa nemusia dostatočne navlhčiť kvôli ich tvárovým proporciám. Ďalšie zdravotné problémy zahŕňajú problémy s chrbticou a kožné ťažkosti spojené s vráskami na tvári.
„Naším cieľom je odstrániť tieto extrémy a usilovať sa o zdravie psov, aby sme im umožnili žiť dlhší a zdravší život,“ uvádza odborník Dan O’Neill, ktorý sa zaoberá výskumom brachycefalie. Sústredenie sa na zdravie psov môže pomôcť prekonať negatívne následky extrémneho šľachtenia.
