Ešte pred pár rokmi sa zdalo, že fotovoltika je neprehliadnuteľnou vstupenkou do budúcnosti. Solárne panely na strechách rodinných domov aj firiem symbolizovali moderné, ekologické myslenie, prísľub nižších účtov a pocit, že človek prispieva k čistejšiemu svetu.
Vo Švédsku, ktoré bolo dlhé roky dávané za príklad, sa však tento príbeh začína lámať. Nie preto, že by sa panely pokazili alebo prestali vyrábať energiu, ale preto, že sa mení prostredie, v ktorom sa takáto investícia oplatí – od štátnej podpory až po ceny elektriny.
A hoci ide o severskú krajinu stovky kilometrov od nás, to, čo sa deje tam, je veľmi pravdepodobne predobrazom toho, čo môže o pár rokov čakať aj ďalšie štáty – vrátane nášho.
Solárny boom na severe: Švédsko ako vzor
Švédsko patrilo v posledných rokoch medzi krajiny, ktoré ukazovali, že fotovoltika nemusí byť doménou len slnečného juhu Európy.
Inštalovaná kapacita solárnych elektrární:
- rástla veľmi rýchlo,
- každý rok pribúdali nové a nové strechy pokryté panelmi,
- fotovoltika sa objavovala na rodinných domoch, farmách aj veľkých priemyselných objektoch.
V rekordných rokoch sa nové prírastky výkonu rátali v gigawattoch a odvetvie pôsobilo takmer nezastaviteľne. Mnohé domácnosti si panely montovali s pocitom, že kto do soláru neinvestuje teraz, zaspal dobu.
Potom však prišla zmena – nie zo dňa na deň, ale postupne. Trh prestal rásť raketovým tempom a prvýkrát sa objavil citeľnejší pokles novoinštalovaných kapacít. Solárna energetika síce ďalej napreduje, ale už to nie je rozprávkový rast, skôr striedmejšia, triezvejšia fáza.
Od eufórie k vytriezveniu
Po boomových rokoch sa švédsky trh dostal do obdobia, v ktorom sa ukázalo, že:
- nie všetky očakávania boli realistické,
- nie každá investícia do panelov sa vráti tak rýchlo, ako sľubovali reklamné letáky,
- podmienky, za akých sa rozhodnutia robili pred pár rokmi, už dnes neplatia.
Nové panely stále pribúdajú, no prechod od „bezhlavého rastu“ k „opatrnému premýšľaniu“ je jasne viditeľný. A za týmto obratom nestojí jeden konkrétny dôvod, ale súbeh viacerých faktorov.
Štát uberá z podpory: dotácie už nie sú také štedré
Jedným z najvýraznejších dôvodov ochladnutia záujmu sú politické rozhodnutia. Švédsko roky podporovalo domácnosti aj firmy pri inštalácii fotovoltiky prostredníctvom dotácií a daňových úľav. To robilo solárne panely finančne veľmi lákavými.
Postupne však prišli zmeny:
- zníženie daňového zvýhodnenia na inštaláciu solárnych panelov – podpora už nie je na úrovni približne 20 %, ale má klesnúť na 15 % nákladov,
- plánované ukončenie samostatnej daňovej úľavy pre tzv. mikrovýrobcov, teda domácnosti a menších producentov, ktorí prebytky elektriny posielajú späť do siete.
Na prvý pohľad ide „len“ o pár percent, ktoré sa zmenia v tabuľke. V skutočnosti však hraničná čiara medzi výhodnou a hranične výhodnou investíciou často leží práve v týchto pár percentách.
Ak si niekto napríklad plánoval systém za desiatky tisíc eur, rozdiel v podpore môže znamenať:
- dlhšiu návratnosť o niekoľko rokov,
- nižšiu úsporu za celé obdobie prevádzky,
- alebo úplné prehodnotenie, či sa do toho vôbec pustiť.
Štát si od týchto krokov sľubuje vyššie daňové príjmy a odľahčenie verejných financií. Pre ľudí, ktorí uvažujú o paneloch na streche, je to však jasný signál: pravidlá sa menia a môžu sa meniť aj do budúcna.
Ekonomika už „nesedí“ tak dobre ako kedysi
Ďalšou časťou skladačky je celková ekonomická situácia. Kým v čase extrémne drahej elektriny a lacných úverov vyzerala fotovoltika takmer ako povinná jazda, dnešné prostredie je iné.
Vyššie úrokové sadzby
Úvery sú drahšie, splátky vyššie a mnohé domácnosti aj firmy sú opatrnejšie.
Aj keď ceny samotných panelov a technológií v posledných rokoch klesli, časť ľudí si hovorí:
- „počkáme, možno to ešte zlacnie,“
- „teraz máme dosť iných výdavkov,“
- „uvidíme, čo urobia ceny elektriny“.
Rozhodnutie, ktoré by pred pár rokmi spravili za jedno popoludnie, dnes posúvajú na neurčito.
Kolísavé ceny elektriny
Ďalším problémom sú výrazne kolísavé veľkoobchodné ceny elektriny.
- Keď boli ceny energií extrémne vysoké, vlastná výroba dávala obrovský zmysel – každá kilowatthodina z vlastnej strechy sa počítala.
- Keď však ceny na burze klesnú veľmi nízko a v niektorých hodinách dokonca prepadnú do mínusu, predaj prebytkov už neprináša to, čo investori očakávali pri rozhodovaní.
Návratnosť projektov sa tak predlžuje a kalkulácie, ktoré kedysi vyzerali v prezentáciách nádherne, zrazu tak optimistické nie sú.
Krachy firiem a sklamaní zákazníci
Spomaľovanie trhu sa rýchlo prejavilo aj na straně dodávateľov. Počas boomu vzniklo množstvo nových spoločností, niektoré rástli tempom, ktoré dlhodobo nebolo udržateľné.
Výsledok?
- pribúdajú inzolventné a skrachované firmy v sektore solárnych inštalácií,
- zákazníci, ktorí mali rozbehnuté projekty, zostávajú neraz „vo vzduchu“ – s nedokončenými inštaláciami, nevybavenými reklamáciami alebo bez servisu,
- záruky, ktoré mali na papieri, sú zrazu ťažko uplatniteľné, pretože firma jednoducho prestala existovať.
Netreba to však chápať ako totálny kolaps odvetvia. Skôr ide o bolestivé, ale typické „prečistenie trhu“:
- slabšie, rýchlo rastúce, ale zle pripravené firmy odchádzajú,
- prežívajú tie spoločnosti, ktoré majú stabilnejšie financie, lepšie plánovanie a dlhší horizont.
Pre bežného človeka je však podstatné, že rastie opatrnosť. Ak niekto vidí v správach či v okolí príklady nedokončených projektov, veľmi ľahko si povie: „radšej ešte počkám“.
Naozaj Švédi vo veľkom demontujú panely?
V titulkoch sa miestami objavuje predstava, že Švédi začínajú vo veľkom dávať solárne panely zo striech dole. Skutočnosť je však oveľa triezvejšia.
- Väčšina už nainštalovaných systémov normálne funguje a ďalej vyrába elektrinu.
- Pre majiteľov, ktorí ich inštalovali za lepších podmienok, stále dávajú ekonomický aj ekologický zmysel.
K demontážam dochádza skôr v jednotlivých prípadoch – napríklad pri problémoch so strechou, pri rekonštrukcii alebo keď išlo o zle navrhnutú či nekvalitne urobenú inštaláciu.
Hlavný problém teda nie je v tom, že by sa panely „hromadne strhávali“ dole. Ťažisko sa presúva inde:
- do neistoty okolo nových inštalácií,
- do poklesu dôvery voči niektorým dodávateľom,
- do otázky, či sa nové projekty za nových podmienok oplatia rovnako ako kedysi.
Švédska skúsenosť ako zrkadlo pre ďalšie krajiny
To, čo dnes vidíme vo Švédsku, je cenná lekcia aj pre ďalšie krajiny, ktoré sú v solárnom boome možno o pár rokov pozadu. Platí to aj pre náš región, kde fotovoltika zažíva silný rozmach.
1. Dotácie sú nestále
To, čo dnes vyzerá ako ideálna kombinácia:
- vysokých dotácií,
- priaznivých daňových úľav,
- rýchlej návratnosti,
sa môže o pár rokov zmeniť. Pri počítaní návratnosti je preto rozumné:
- nerátať len s „najlepším scenárom“,
- mať rezervu v tom, ako rýchlo sa investícia vráti,
- uvedomiť si, že politické rozhodnutia sa menia.
2. Dôležitý nie je len panel, ale aj firma za ním
Pri výbere dodávateľa solárnej elektrárne sa oplatí pozrieť nielen na cenu, ale aj na:
- referencie zákazníkov,
- dĺžku pôsobenia na trhu,
- finančnú stabilitu,
- servisné podmienky a dĺžku záruky – a hlavne reálnu šancu, že firma tu bude aj o desať rokov.
Najlacnejšia ponuka od úplne novej spoločnosti môže na prvý pohľad vyzerať lákavo, no riziko, že v prípade problémov nebudete mať za kým ísť, je oveľa vyššie.
3. Po boome prichádza „upratovanie“
Takmer každé odvetvie, ktoré zažije rýchly rast, po čase prejde fázou:
- konsolidácie,
- odchodu slabších hráčov,
- sprísnenia podmienok.
Je dobré s tým počítať vopred – a nerobiť si ilúzie, že všetky firmy, ktoré dnes montujú panely, tu budú aj o desať či pätnásť rokov.
4. Ekonomika závisí od cien elektriny
Fotovoltika nie je izolovaný ostrov. Jej výhodnosť je úzko spojená s tým, ako sa vyvíjajú ceny energií:
- ak budú dlhodobo vysoké, vlastná výroba je veľké plus,
- ak budú ceny kolísať a v niektorých obdobiach výrazne klesnú, predaj prebytkov už nemusí prinášať taký zisk, ako sa pôvodne rátalo.
Pri hodnotení projektu je preto dobré vyskúšať si v kalkulačke aj menej optimistické scenáre.
Nie koniec soláru, ale koniec naivity
Z celej švédskej skúsenosti nevyplýva, že by solárna energetika nemala budúcnosť. Práve naopak – pri prechode na čistejšie zdroje bude aj naďalej zohrávať veľmi dôležitú úlohu.
To, čo sa mení, je pohľad na solárne panely:
- už to nie je zázračná skratka k lacnej elektrine,
- ale seriózna investícia, ktorá si vyžaduje dôkladné plánovanie,
- triezve čísla a opatrné sledovanie legislatívy.
Ak má byť rozhodnutie o fotovoltike rozumné, malo by stáť na:
- realistických výpočtoch (nie na marketingových sľuboch),
- sledovaní zákonov a podpory – čo platí dnes, nemusí platiť o päť rokov,
- starostlivom výbere dodávateľa,
- ochote rátať aj s menej priaznivým vývojom cien elektriny a dotácií.
Švédi dnes platia za rýchly boom a za meniace sa pravidlá hry. Pre ostatné krajiny je to však šanca poučiť sa skôr, než sa zopakujú tie isté chyby.
Solárne panely môžu byť skvelým nástrojom – no len vtedy, keď sa k nim nepristupuje naivne, ale s rozvahou, dlhodobým plánom a vedomím, že aj zelené sny majú svoje podmienky.
