Čierne more je známe svojou tmavou hladinou, no na začiatku leta sa na rozsiahlych plochách zmenilo na takmer tyrkysové. Nezvyčajné sfarbenie zachytil astronaut z Medzinárodnej vesmírnej stanice aj špeciálny prístroj na družici NASA. Za pôsobivými obrazcami nie je znečistenie ani umelé farbivo, ale obrovské množstvo mikroskopických organizmov.
Na záberoch z vesmíru sa cez Čierne more tiahnu svetlomodré pruhy, špirály a víry. Tyrkysová farba prenikla aj do Bosporu, ktorý spája Čierne more s Marmarským morom. Svetlé obrazce pritom neukazujú iba miesta s veľkým množstvom planktónu. Kopírujú tiež pohyb vody, vďaka čomu na fotografiách vynikajú morské prúdy a víry.
Na prvý pohľad môže takáto zmena pôsobiť znepokojujúco. Podobné sfarbenie vody sa totiž niekedy spája so znečistením alebo premnožením nežiaducich mikroorganizmov. V tomto prípade však ide o prirodzene sa opakujúci jav, ktorý možno za vhodných podmienok pozorovať na konci jari a počas leta.
Pozrite si, ako vyzerajú drobné organizmy, ktoré dokážu zmeniť farbu mora:
Čo zachytil astronaut z Medzinárodnej vesmírnej stanice?
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír zverejnil dva rozdielne pohľady na ten istý prírodný úkaz. Prvý záber vznikol 27. mája 2026. Astronaut na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice odfotografoval Bospor a okolité vody, v ktorých sa objavili výrazné tyrkysové prúdy.
Bospor je úzky a veľmi frekventovaný prieliv prechádzajúci Istanbulom. Spája Čierne more s Marmarským morom, ktoré ďalej cez Dardanely nadväzuje na Egejské a Stredozemné more. Na fotografii z obežnej dráhy je dobre viditeľné, ako svetlé čiastočky unášané vodou vytvárajú zakrivené línie po oboch stranách prielivu.
Nejde však o jediný záber. O necelý mesiac neskôr, 22. júna 2026, nasnímal celé Čierne more prístroj OCI umiestnený na družici PACE. Práve tento obraz ukázal skutočný rozsah sfarbenia – svetlé obrazce pokrývali veľkú časť morskej hladiny.
Družica sleduje farbu oceánov aj častice v atmosfére
Skratka PACE pochádza z anglického názvu Plankton, Aerosol, Cloud, ocean Ecosystem. Poslaním tejto družice NASA je skúmať oceány, planktón, oblaky a drobné častice rozptýlené v atmosfére.
Prístroj OCI, teda Ocean Color Instrument, zaznamenáva svetlo odrážajúce sa od oceánov vo veľkom množstve farebných pásiem. Vďaka tomu dokážu odborníci rozlišovať jemné zmeny farby vody a získavať informácie o tom, čo sa deje tesne pod jej povrchom.
Farbu mora totiž neovplyvňuje iba hĺbka či odraz oblohy. Zmeniť ju môžu rozpustené látky, usadeniny prinesené riekami, drobné častice aj samotné morské organizmy. Satelitné merania preto pomáhajú sledovať rozširovanie fytoplanktónu na rozsiahlych územiach, ktoré by nebolo možné pravidelne kontrolovať iba z lodí.
PACE zároveň pozoruje aerosóly v ovzduší a vlastnosti oblačnosti. Vedci tak môžu lepšie skúmať vzájomné pôsobenie oceánov a atmosféry.
Za tyrkysovým odtieňom sú mikroskopické organizmy
Podľa NASA sfarbenie s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorilo rozsiahle premnoženie kokolitoforov. Ide o mikroskopické jednobunkové organizmy patriace k fytoplanktónu. Vo vode sa nechávajú unášať prúdmi a energiu získavajú fotosyntézou.
Jednotlivú bunku bez mikroskopu neuvidíte. Pri masovom výskyte sa však kokolitofory dokážu rozšíriť na také veľké územie, že výsledný farebný efekt možno zachytiť až z obežnej dráhy.
Ich zvláštnosťou sú drobné doštičky z uhličitanu vápenatého, nazývané kokolity. Tie pokrývajú povrch buniek a dobre rozptyľujú svetlo. Keď sa vo vode nahromadí obrovské množstvo buniek a uvoľnených vápenatých doštičiek, pôvodne tmavá hladina nadobudne mliečnomodrú až jasne tyrkysovú farbu.
Pri pohľade zhora preto more vyzerá, akoby sa doň niekto pokúsil primiešať svetlomodrú farbu. V skutočnosti ide o optický účinok spôsobený nesmiernym množstvom drobných vápenatých častíc.
Podobné kvitnutie sa neobjavuje iba v lete
Kokolitofory sa v Čiernom mori vyskytujú pravidelne. Výrazné letné kvitnutie sa zväčša začína v hornej premiešanej vrstve vody počas apríla a mája. Neskôr môže zasiahnuť aj sezónnu termoklinu, teda vrstvu, v ktorej sa teplota vody s rastúcou hĺbkou prudšie mení.
Viacročné pozorovania pomocou plavákov Bio-Argo ukázali, že počas intenzívneho letného kvitnutia sa tieto organizmy môžu nachádzať približne do hĺbky 20 až 30 metrov. Výskum zároveň potvrdil aj samostatné zimné kvitnutia. Tie sa môžu začínať v novembri alebo decembri, vrcholiť začiatkom januára a v niektorých rokoch zasiahnuť značnú časť Čierneho mora. Zimné kvitnutie môže podľa meraní siahať ešte hlbšie než letné, dokonca cez veľkú časť hornej 60-metrovej vrstvy vody. V
Sila a rozsah jednotlivých kvitnutí sa z roka na rok líšia. Ovplyvňuje ich dostupnosť živín, premiešavanie vody, teplota, slanosť, svetelné podmienky aj morské prúdy. Preto nemožno automaticky očakávať, že bude mať Čierne more každý rok rovnakú farbu alebo že svetlé obrazce vzniknú vždy na rovnakom mieste.
Iné druhy planktónu vytvárajú odlišné farby
Nie každé premnoženie fytoplanktónu sfarbí vodu do tyrkysova. Výsledný odtieň závisí od toho, ktoré organizmy sa vo vode práve nachádzajú, aké pigmenty obsahujú a akým spôsobom rozptyľujú alebo pohlcujú svetlo.
Ak v Čiernom mori prevládnu napríklad rozsievky, voda môže vyzerať tmavomodrá až zelenkastá. Rozsievky majú schránky vytvorené najmä z oxidu kremičitého a na svetlo pôsobia inak než biele vápenaté doštičky kokolitoforov.
Ani satelitný snímok však nemusí vždy spoľahlivo určiť presné druhové zloženie planktónu. Farba a spôsob odrazu svetla vedcom ponúknu veľmi dôležité indície, definitívne potvrdenie si však môže vyžadovať odber vzoriek priamo na mori a ich laboratórnu analýzu.
Tyrkysové obrazce odhaľujú pohyb vody
Svetlé pruhy a špirály majú pre vedcov aj ďalšiu hodnotu. Keďže fytoplanktón a jeho vápenaté doštičky unášajú morské prúdy, farebné útvary zvýrazňujú pohyb povrchovej vody.
Mimoriadne dobre to vidno práve v oblasti Bosporu, kde sa stretávajú vody Čierneho a Marmarského mora. Tyrkysové línie sledujú prúdenie, stáčajú sa do vírov a ukazujú, ako sa planktón postupne presúva do okolitých oblastí.
Porovnávaním záberov z viacerých dní alebo týždňov môžu odborníci zisťovať, kde sa kvitnutie začalo, ako rýchlo sa rozširuje a kedy postupne slabne. Fotografie z vesmíru tak nie sú iba pôsobivým pohľadom na nezvyčajne sfarbené more. Predstavujú aj užitočný vedecký záznam procesov, ktoré by zo samotnej hladiny nebolo možné sledovať v takom veľkom rozsahu.
