Máte niekedy pocit, že váš pes rozumie každému vášmu slovu? Hoci ľudskej reči nerozumie rovnakým spôsobom ako človek, niektoré výrazy sa dokáže naučiť a spojiť si ich s konkrétnymi činnosťami, predmetmi alebo udalosťami. Pri komunikácii pritom nevníma iba vyslovené slová. Dôležité sú preňho aj intonácia, tempo reči, výraz tváre, gestá a okolnosti, v ktorých slovo zaznie.
Pozná to takmer každý majiteľ psa. Stačí vysloviť „von“, „prechádzka“ alebo názov obľúbenej maškrty a zviera okamžite spozornie. Nie je to dôkaz, že rozumie celej vete. Opakovaním sa však naučilo, že po určitom zvuku zvyčajne nasleduje príjemná alebo dobre známa udalosť.
Vedci pomocou pozorovania správania aj zobrazovania mozgu skúmajú, ako psy vnímajú ľudskú reč. Výsledky ukazujú, že dokážu rozlišovať niektoré známe slová a zároveň reagujú na citové zafarbenie hlasu. Najzrozumiteľnejšie preto býva, keď význam slov, intonácia a reč tela vysielajú rovnaké posolstvo.
Psí mozog nevníma iba zvuk hlasu
Psy sa neučia jazyk tak ako ľudia. Väčšina z nich si však dokáže osvojiť určitý počet výrazov, ktoré pravidelne počúva. Môžu to byť povely, mená členov domácnosti, názvy hračiek alebo slová spojené s kŕmením a prechádzkou.
To, koľko slov sa pes naučí, závisí od jeho individuálnych schopností, skúseností, motivácie a spôsobu výcviku. Mimoriadne nadané jedince si dokážu zapamätať aj názvy mnohých predmetov, nemožno to však automaticky očakávať od každého psa.
Výskumy naznačujú, že psí mozog dokáže určitým spôsobom odlišovať slovnú informáciu od intonácie. Neznamená to, že psy spracúvajú jazyk úplne rovnako ako ľudia. Potvrdzuje to však, že pri počúvaní nevnímajú iba nerozlíšený prúd zvukov.
Vyšší a priateľský hlas môže lepšie upútať pozornosť
Keď ľudia hovoria so psom, často mimovoľne používajú o niečo vyšší hlas, pomalšie tempo a výraznejšiu melódiu reči. Tento spôsob pripomína komunikáciu s malým dieťaťom, preto sa niekedy označuje ako reč zameraná na psa.
Experimenty ukázali, že takýto prejav môže lepšie upútať pozornosť psa než bežná konverzácia medzi dospelými. Výsledky však nie sú rovnaké pri každom zvierati. Výraznejšiu reakciu na vyšší hlas pozorovali niektoré výskumy najmä pri šteňatách. Dospelé psy nemusia na reč neznámeho človeka reagovať rovnako intenzívne.
Iné pokusy s dospelými psami zasa ukázali, že dôležitá môže byť kombinácia intonácie a obsahu. Zvieratá venovali väčšiu pozornosť prejavu, v ktorom sa typický priateľský tón spájal so slovami súvisiacimi so psom, napríklad s pochvalou alebo prechádzkou. Samotný vysoký hlas bez zrozumiteľného obsahu nemusel mať rovnaký účinok.
Preto nemožno povedať, že existuje jediný spôsob reči, ktorý zaručene najlepšie funguje pri všetkých psoch. Výsledok ovplyvňuje vek zvieraťa, známosť hovoriaceho, predchádzajúce skúsenosti aj konkrétna situácia.
Na psa netreba prehnane hovoriť ako na dieťa
Výskumné výsledky neznamenajú, že na psa musíte neustále hovoriť prehnane vysokým hlasom, používať zdrobneniny alebo „šušľať“. Oveľa dôležitejšie je, aby bol váš prejav pokojný, priateľský a jednoznačný.
Pri bežnom rozhovore môžete hovoriť prirodzene. Ak však od psa očakávate konkrétnu reakciu, použite krátke a dobre rozlíšiteľné slovo. Dlhé vety môžu obsahovať viacero známych zvukov, pes však nemusí pochopiť, ktorá časť predstavuje samotný pokyn.
Namiesto vety „Mohol by si si už konečne sadnúť?“ preto býva zrozumiteľnejší jednoduchý povel „sadni“. Ak ho sprevádza stále rovnaké gesto, pes má k dispozícii ďalšiu pomôcku.
Význam slov by mal zodpovedať intonácii
Psy citlivo reagujú na emocionálne zafarbenie ľudského hlasu. Môžu rozlišovať pokojný, radostný, napätý či nahnevaný prejav a podľa neho upraviť svoje správanie. Nejde však o čítanie ľudských myšlienok. Zviera využíva zvukové a vizuálne signály, ktoré si spája s predchádzajúcimi skúsenosťami.
Pri výskume mozgových reakcií sa ukázalo, že najvýraznejšia odozva na pochvalu nastala vtedy, keď sa pochvalné slová spájali s pochvalnou intonáciou. Ak človek vysloví milé slovo podráždeným hlasom, pes môže zachytiť protichodné signály.
Podobne mätúco môže pôsobiť zákaz vyslovený veselým tónom. Pes potom nemusí vedieť, či má svoje správanie prerušiť, alebo ho človek povzbudzuje. Pri výcviku je preto vhodné, aby si vyslovené slovo, hlas, výraz tváre a postoj tela navzájom neprotirečili.
Povely majú byť krátke a stále rovnaké
Pes sa ľahšie učí, ak členovia domácnosti používajú na rovnakú činnosť rovnaký povel. Keď jeden človek hovorí „ľahni“, druhý „dolu“ a tretí používa celú vetu, zviera sa musí naučiť niekoľko rozdielnych zvukových spojení.
Každý z týchto výrazov sa síce môže naučiť, výcvik však bude jednoduchší a zrozumiteľnejší, ak sa rodina dohodne na jednotných poveloch. Tie by mali byť čo najkratšie a nemali by znieť príliš podobne. Dôležitá je aj dôslednosť pri gestách a odmeňovaní.
Povel netreba bez prestávky opakovať. Ak pes nereaguje, príčinou nemusí byť vzdor. Môže byť rozptýlený, unavený, vystrašený, nemusí pokynu dostatočne rozumieť alebo ho ešte nemá spoľahlivo naučený. V takom prípade pomôže znížiť náročnosť úlohy, odstrániť rušivé podnety a precvičiť povel v pokojnejšom prostredí.
Odmena musí prísť v správnom okamihu
Keď pes splní požadovanú úlohu, pochvala alebo odmena by mala nasledovať bezprostredne. Vďaka tomu si ju ľahšie spojí so správaním, ktoré práve vykonal. Ak odmenu dostane až po dlhšej chvíli, môže si ju priradiť k úplne inej činnosti.
Odmenou nemusí byť vždy jedlo. Niektoré psy viac poteší obľúbená hračka, krátka hra, pohladenie alebo možnosť pokračovať v prechádzke. Treba vybrať to, čo je pre konkrétne zviera skutočne motivujúce.
Ako jedlá odmena môžu poslúžiť aj domáce sušienky pripravené z vhodných surovín, napríklad z kuracieho mäsa, mrkvy a ovsených vločiek. Kuracie mäso musí byť dôkladne tepelne spracované a bez kostí. Maškrty nesmú obsahovať cibuľu, cesnak, čokoládu, hrozno, hrozienka, xylitol ani iné zložky nebezpečné pre psy. Nemali by byť výrazne solené ani korenené.
Aj bezpečné maškrty treba podávať s mierou. Pri častom odmeňovaní počas výcviku je vhodné používať veľmi malé kúsky a započítať ich do celkového denného príjmu energie. Pri zdravotných ťažkostiach, alergiách alebo špeciálnej diéte je rozumné poradiť sa s veterinárnym lekárom.
Pes číta aj našu tvár a pohyby
Pri komunikácii sa pes nespolieha iba na sluch. Sleduje výraz tváre, smer pohľadu, polohu rúk, držanie tela aj pohyb človeka. Niekedy mu práve tieto signály povedia viac než samotné slovo.
Ak vyslovíte pokojný povel, ale prudko sa nad psa nakloníte, napnete telo a začnete hlasno gestikulovať, môže vnímať najmä vaše napätie. Citlivý alebo bojazlivý pes potom nemusí reagovať podľa očakávania, pretože sa sústredí skôr na možnú hrozbu než na splnenie úlohy.
Majiteľ by mal zároveň sledovať signály svojho psa. Odvracanie hlavy, olizovanie pyskov, prikrčenie, stiahnutý chvost alebo snaha odísť môžu za určitých okolností naznačovať nepohodu či stres. Jednotlivé prejavy však treba vždy posudzovať spolu s celkovou situáciou a ostatnou rečou tela.
Rozprávanie môže podporovať vzájomné porozumenie
Pravidelná komunikácia pomáha psovi vytvárať si spojenia medzi známymi výrazmi a každodennými situáciami. Ak pred prechádzkou opakovane používate rovnaké slovo, vezmete vôdzku a zamierite k dverám, zviera sa postupne naučí rozpoznať celý sled udalostí.
Nemožno však tvrdiť, že samotné rozprávanie automaticky vybuduje dôveru. Vzťah medzi človekom a psom ovplyvňuje predovšetkým dlhodobé správanie majiteľa, predvídateľnosť, citlivé zaobchádzanie, bezpečné prostredie a rešpektovanie potrieb zvieraťa. Pokojná a zrozumiteľná komunikácia môže tento proces podporiť.
Pes pravdepodobne nerozumie všetkému, čo mu hovoríte. Veľmi pozorne však sleduje opakujúce sa slová, intonáciu, gestá a okolnosti. Ak sú tieto signály jasné a navzájom sa podporujú, má väčšiu šancu správne pochopiť, čo od neho očakávate. Práve zrozumiteľnosť, dôslednosť a pokoj sú pri rozhovore so psom dôležitejšie než prehnane vysoký hlas alebo množstvo vyslovených slov.
