Na sociálnych sieťach sa šíri nebezpečný trend označovaný ako „Antibiotic Challenge“. Spočíva v neuváženom užívaní antibiotík bez odporúčania lekára, často pod vplyvom influencerov, neodborných rád či zavádzajúcich tvrdení o „detoxe“, liečbe akné alebo údajnom posilnení imunity. Odborníci upozorňujú, že takýto postup je nielen neúčinný, ale môže vážne poškodiť zdravie.
Antibiotiká patria medzi najdôležitejšie objavy modernej medicíny, no ich účinok má jasné pravidlá. Sú určené na liečbu bakteriálnych infekcií, nie vírusových ochorení, ako sú chrípka či bežné prechladnutie.
„Antibiotiká sú určené na liečbu bakteriálnych infekcií. Používanie antibiotík pri vírusových alebo iných ochoreniach je nielen neúčinné, ale môže vážne poškodiť zdravie,“ upozorňuje farmaceutka Lenka Čorbová z lekárne Dr. Max v Bardejove.
Podľa nej je jedným z hlavných problémov nesprávne pochopenie rozdielu medzi vírusovou a bakteriálnou infekciou. „Riziko spočíva v nesprávnom pochopení rozdielu medzi vírusovými a bakteriálnymi infekciami, čo vedie pacientov k presvedčeniu, že antibiotiká sú univerzálnym liekom na každé infekčné ochorenie,“ vysvetľuje.
Zbytočné užívanie antibiotík môže poškodiť imunitu
Neuvážené užívanie antibiotík môže mať viacero závažných následkov. Okrem toho, že pri nesprávnej diagnóze pacientovi nepomôžu, môžu narušiť rovnováhu črevného mikrobiómu, spôsobiť tráviace ťažkosti, hnačky, oslabiť prirodzenú funkciu imunity či zvýšiť riziko zápalových ochorení čriev. V niektorých prípadoch môžu predstavovať záťaž aj pre pečeň a obličky.
Tabletka, ktorú berieme automaticky. Kedy sa však ibuprofén mení z pomocníka na riziko?
Črevný mikrobióm pritom zohráva dôležitú úlohu v trávení, imunite aj celkovom fungovaní organizmu. Ak sa rovnováha prospešných baktérií naruší, telo môže byť náchylnejšie na ďalšie zdravotné problémy. Rizikom je aj to, že ľudia siahajú po antibiotikách pri ťažkostiach, ktoré si vyžadujú úplne iný typ liečby.
„Príkladom neodborného užívania antibiotík je napríklad liečba akné. Toto je komplexné ochorenie, ktorého liečba si vyžaduje individuálny prístup, pričom antibiotiká by mali byť súčasťou liečby len na základe odporúčania lekára,“ varuje Čorbová.
Antibiotická rezistencia môže sťažiť liečbu bežných ochorení
Za najvážnejší dôsledok nesprávneho užívania antibiotík odborníci považujú antibiotickú rezistenciu. Ide o stav, keď baktérie prestávajú reagovať na lieky, ktoré ich mali zničiť alebo zastaviť ich množenie. Výsledkom môže byť, že infekcie, ktoré boli v minulosti ľahko liečiteľné, sa začnú liečiť oveľa ťažšie.
Antibiotiká v Európe. Niektoré krajiny spotrebujú až trojnásobok oproti iným
Rezistentné baktérie môžu spôsobiť závažnejší priebeh ochorenia, predĺžiť liečbu, zvýšiť riziko hospitalizácie a vyžadovať použitie silnejších liekov. Tie môžu mať viac nežiaducich účinkov a predstavovať väčšiu záťaž pre organizmus.
„Každé zbytočne užité antibiotikum prispieva k rozvoju rezistencie, ktorá môže do budúcnosti znemožniť liečbu bežných ochorení,“ zdôrazňuje farmaceutka.
Antibiotiká neužívajte „pre istotu“
Odborníci odporúčajú, aby ľudia antibiotiká nikdy neužívali bez lekárskeho predpisu, nedobierali staré lieky z domácej lekárničky a neodporúčali ich rodine či známym. Rovnako by ich nemali od lekára vyžadovať „pre istotu“, ak na ich nasadenie nie je medicínsky dôvod.
Antibiotiká sú lieky viazané na lekársky predpis, napriek tomu sa k nim niektorí pacienti dostanú aj bez aktuálneho odporúčania lekára. Môže ísť o zvyšky liekov z predchádzajúcej liečby, antibiotiká od rodiny či známych alebo nákup cez neoverené internetové zdroje. Odborníci upozorňujú, že takýto postup je rizikový. Pacient nemusí vedieť, či má bakteriálnu infekciu, aký typ lieku potrebuje, v akej dávke a ako dlho ho má užívať.
Až 70 percent Slovákov má po zime nedostatok vitamínu D: Prejavuje sa únavou aj zlou náladou - ROZHOVOR
Pri rozhodovaní o liečbe môžu pomôcť aj dostupné diagnostické testy, napríklad CRP testy, testy na chrípku alebo COVID-19. Tie môžu lekárovi pomôcť odhadnúť, či ide skôr o vírusové alebo bakteriálne ochorenie a či je antibiotická liečba naozaj potrebná. Dôležité je tiež dodržiavať dávkovanie, časové odstupy a dĺžku liečby, ktorú určí lekár. Pacient by antibiotiká nemal vysadiť svojvoľne po prvom zlepšení stavu, ani meniť dávku bez konzultácie s odborníkom.
Zodpovedné užívanie chráni pacienta aj ostatných
Prevencia podobných internetových trendov spočíva najmä vo vyššej zdravotnej gramotnosti, dôslednej edukácii verejnosti a kontrole nelegálneho predaja antibiotík. Odborníci pripomínajú, že nesprávne užívanie týchto liekov nie je len individuálnym rizikom. Môže prispieť k šíreniu odolných baktérií, ktoré ohrozujú aj ďalších pacientov.
„Antibiotiká patria medzi najväčšie objavy v oblasti farmácie, no ich sila spočíva v správnom a uváženom užívaní. Naše zdravie závisí od toho, aby sme ich využívali zodpovedne a len v prípadoch, keď sú naozaj potrebné,“ uzatvára Čorbová.
