Menštruačná plazma zahojila ranu do 24 hodín: Výskum potvrdil jej silný regeneračný účinok

Tento proces prebieha rýchlo, opakovane a bez tvorby jaziev, čo je u dospelých tkanív výnimočné.
Menštruácia, tampón, vložka, menštruačné potreby
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Upútavka: Poslanec Jarjabek (Smer-SD): Opozícia by najradšej všetkých obvinených okamžite popravila, len preto, že sú obvinení
Zdroj: SITA

Sliznica maternice patrí medzi najpozoruhodnejšie tkanivá v ľudskom tele. Počas každého menštruačného cyklu sa jej vrchná vrstva odlučuje a v priebehu niekoľkých dní sa úplne obnoví. Tento proces prebieha rýchlo, opakovane a bez tvorby jaziev, čo je u dospelých tkanív výnimočné. Práve táto schopnosť priviedla vedcov k detailnému skúmaniu menštruačnej tekutiny, najmä jej tekutej zložky – menštruačnej plazmy.

„Oprava tkanív po poškodení je nevyhnutná pre ich správnu funkciu. Obnova sliznice maternice po menštruácii je cyklickým príkladom rýchlej a bezjazvovej opravy, ktorá trvá približne tri až päť dní,“ uvádza autor štúdie Dr. Jemmy Evans z Hudson Institute of Medical Research v Melbourne. Naopak, hojenie kože po poranení trvá približne dva týždne a pri chronických ranách sa môže predĺžiť na mesiace až roky.

Menštruácia
Foto: ilustračné, Thinkstock

V štúdii publikovanej vo vedeckom časopise FASEB Journal sa výskumníci pokúsili preniesť jedinečné prostredie rýchlej obnovy typické pre sliznicu maternice do kože, kde je hojenie výrazne pomalšie. Zistili, že menštruačná tekutina podporuje hojenie buniek sliznice maternice aj kožných buniek v laboratórnych podmienkach, zlepšuje ich priľnavosť a pohyb a stimuluje obnovu povrchovej vrstvy kože v modeloch ľudskej kože aj v experimentoch na prasacej koži.

Menštruačná plazma verzus bežná krv

Výsledky výskumu ukázali, že plazma izolovaná z menštruačnej tekutiny podporuje hojenie rán výrazne účinnejšie než bežná krvná plazma. V laboratórnych experimentoch sa poranené kožné bunky po jej aplikácii zahojili úplne do 24 hodín. Pre porovnanie, štandardná krvná plazma dosiahla za rovnaký čas približne 40-percentnú regeneráciu.

Rozdiel spočíva najmä v tom, ako tieto tekutiny ovplyvňujú zápal. Klasické hojenie kože je sprevádzané silnou zápalovou reakciou, ktorá často vedie k tvorbe jaziev. Menštruačná plazma naopak podporuje obnovu tkaniva a zároveň tlmí procesy, ktoré vedú k nadmernému zjazveniu. Experimenty ukázali, že dokáže potláčať premenu buniek na myofibroblasty – hlavné bunky zodpovedné za tvorbu jazvového tkaniva.

Menštruačná tekutina nie je obyčajná krv. Ide o komplexnú biologickú zmes, ktorá vzniká v presne regulovanom období, keď maternica súčasne odbúrava staré bunky a buduje nové. Obsahuje rastové faktory, enzýmy, cytokíny, chemokíny a extracelulárne vezikuly uvoľňované bunkami sliznice maternice aj imunitnými bunkami.

Tieto zložky spoločne vytvárajú prostredie, ktoré cielene podporuje kľúčové procesy hojenia, najmä presun buniek do miesta poškodenia a ich schopnosť prichytiť sa a vytvoriť nový ochranný povrch. Podrobná analýza menštruačnej tekutiny identifikovala viacero bielkovín, ktoré majú zásadný vplyv na pohyb buniek a tým aj na rýchle uzatváranie rán.

Kmeňové bunky z menštruačnej tekutiny

Menštruačná tekutina obsahuje mezenchymálne kmeňové bunky, známe ako MenSCs. Ide o bunky schopné podporovať obnovu tkanív a regulovať zápal, čo z nich robí sľubný nástroj regeneratívnej medicíny. Ich výhodou je, že sa dajú získavať opakovane a neinvazívne, napríklad pomocou menštruačných kalíškov. V laboratóriu sa rýchlo množia, zachovávajú si stabilné vlastnosti a nevykazujú genetické poruchy ani po opakovaných kultivačných cykloch.

červené krvinky, krv
Foto: ilustračné, www.thinkstockphotos.com

Účinnosť MenSCs potvrdili aj predklinické testy. U diabetických myší s chronickými ranami ich aplikácia výrazne urýchlila tvorbu novej kožnej vrstvy a zvýšila produkciu kolagénu, ktorý je nevyhnutný pre pevnosť tkaniva. Na tieto zistenia nadviazal aj výskum tímu z Universidad de los Andes v Čile, ktorý sa zameral na porovnanie MenSCs s inými typmi kmeňových buniek.

Vedci v štúdii zistili, že bunky z menštruačnej krvi majú vyššiu schopnosť migrácie než kmeňové bunky z pupočníkovej krvi, teda rýchlejšie sa presúvajú do miesta poškodenia. Zároveň si v podmienkach silného zápalu zachovali, ba dokonca posilnili svoje protizápalové účinky. Práve tieto vlastnosti sú kľúčové pri liečbe chronických a zle sa hojacich rán.

Prečo je rýchle hojenie kľúčové

Zatiaľ čo sliznica maternice sa obnoví v priebehu niekoľkých dní, bežné kožné rany sa u zdravých ľudí hoja približne dva týždne. U pacientov s cukrovkou, poruchami krvného obehu alebo u dlhodobo ležiacich pacientov však môže hojenie trvať mesiace až roky. Chronické rany predstavujú vážny zdravotný aj ekonomický problém. Napríklad v Austrálii, kde štúdia vznikla, nimi trpí približne 400-tisíc ľudí a náklady na ich liečbu dosahujú miliardy dolárov ročne.

Odborníci zdôrazňujú, že cieľom výskumu nie je priame používanie menštruačnej krvi v klinickej praxi. Výskum sa sústreďuje na identifikáciu konkrétnych účinných látok a mechanizmov, ktoré stoja za jej regeneračnými účinkami, a na ich bezpečné využitie v štandardizovaných liečebných postupoch.

Menštruačná plazma prestáva byť vnímaná ako biologický odpad a čoraz viac sa ukazuje ako cenný zdroj poznatkov o tom, ako dokáže ľudské telo opravovať tkanivá rýchlo, efektívne a bez jaziev. Tieto poznatky môžu v budúcnosti zásadne ovplyvniť regeneratívnu medicínu aj liečbu chronických rán.