Sú medzi nami ľudia, ktorí sú „raz hore, raz dole“. Aspoň tak to okolie často vníma. Hovoríme o nich aj takto: „Raz je plný energie, nápadov a sebavedomia, inokedy stiahnutý, unavený, nie je s ním reč.“ Myslíme si, že ide o výkyvy nálady, no dotyčný môže trpieť práve bipolárnou poruchou. A nie je náladovosť ani povahová črta, ale ochorenie, ktoré dokáže človeku naštrbiť obraz o sebe tak výrazne, že prestáva dôverovať sám sebe.
Kým zvonku môže pôsobiť ako striedanie „dobrého obdobia“ a „zlého obdobia“, zvnútra ide o extrémne stavy, ktoré sa nevzťahujú na konkrétnu situáciu a nedajú sa zastaviť silou vôle. V manickej fáze môže mať človek pocit, že objavil vlastnú genialitu a nepotrebuje spánok ani brzdy. V depresívnej zas nedokáže vstať z postele a presvedčenie o vlastnej bezcennosti pôsobí absolútne a nezvratne.
V rozhovore s psychodynamickou terapeutkou Mgr. Zuzanou Sidorovou vysvetľujeme, prečo nejde o výkyvy nálad, ale o poruchu regulácie nálady a prečo je včasná diagnostika a liečba kľúčová nielen pre samotného človeka, ale aj pre jeho vzťahy a budúcnosť.
Ako by ste jednoducho vysvetlili, čo je bipolárna porucha, ľuďom, ktorí si ju mylne zamieňajú s bežnými výkyvmi nálad?
Bipolárna porucha (odborne bipolárna afektívna porucha) nie je o bežných zmenách nálady, ktoré zažívame všetci v reakcii na udalosti. Ide o závažnú poruchu regulácie nálady, energie a myslenia, ktorá má biologické aj psychologické príčiny. Na rozdiel od „zlého dňa“ či „lepšieho obdobia“ sú zmeny nálad pri bipolárnej poruche výrazné, dlhodobé a zasahujú do fungovania človeka. Počas manickej alebo hypomanickej fázy je človek výrazne aktivovaný, má zrýchlené myslenie, zníženú potrebu spánku a často preceňuje svoje schopnosti.
Jedna z najzáhadnejších diagnóz psychiatrie: Pacienti opisujú, že v ich tele žije viacero osobností - ROZHOVOR
V depresívnej fáze naopak zažíva hlboký útlm, beznádej a stratu zmyslu, ktoré nemožno prekonať vôľou. Dôležité je zdôrazniť, že nejde o „poruchu osobnosti“, ale o poruchu nálady – osobnosť človeka zostáva zachovaná, hoci je fázami silno ovplyvnená. Jednoduchým obrazom môže byť termostat, ktorý neudržiava stabilnú teplotu, ale striedavo kúri príliš silno alebo takmer vôbec. Človek si tieto zmeny nevyberá a nemá nad nimi plnú kontrolu. Práve preto je dôležité hovoriť o bipolárnej poruche ako o zdravotnom stave, nie o náladovosti.
Čo sa deje v myslení človeka počas manickej fázy a prečo vtedy často nedokáže rozpoznať, že niečo nie je v poriadku?
Počas manickej fázy dochádza k výraznému zrýchleniu myslenia, ktoré býva subjektívne prežívané ako jasné, tvorivé a výnimočné. Človek má pocit, že jeho myšlienky sú originálne, prepojené a mimoriadne hodnotné. Sebahodnotenie je zvýšené, často až grandiózne, a objavuje sa presvedčenie o vlastnej výnimočnosti či neobmedzených možnostiach. Práve tento stav eufórie a energie spôsobuje, že chýba náhľad – schopnosť uvedomiť si, že ide o patologický stav. Neurobiologicky je manická fáza spojená so zmenami v dopamínových a noradrenergných systémoch, ktoré podporujú pocit odmeny a sebadôvery.
Psychodynamicky možno manickú fázu chápať aj ako obranu pred bezmocnosťou a vnútornou bolesťou, ktorá sa objavuje v depresii. Človek v manickej fáze často odmieta spätnú väzbu okolia, pretože ju vníma ako obmedzovanie. Príkladom môže byť niekto, kto bez spánku rozbehne viacero projektov naraz a nechápe, prečo sa blízki obávajú. Neschopnosť rozpoznať problém nie je ignorancia, ale súčasť samotnej poruchy. Preto je vonkajšia opora a odborný dohľad kľúčový.
Ako naopak vyzerá vnútorný svet počas depresívnej fázy a čím sa líši od „klasickej“ depresie?
Depresívna fáza pri bipolárnej poruche je často hlboká, ťaživá a sprevádzaná pocitom vnútornej prázdnoty. Myslenie sa spomaľuje, je rigidné a zamerané na sebakritiku, vinu a beznádej. Človek má pocit, že stratil schopnosti, ktoré mal v minulosti, a že jeho predchádzajúce „lepšie ja“ bolo klamstvom. Bipolárna depresia býva spojená s výraznejšou únavou, hypersomniou a pocitom telesnej ťažoby.
Najprv všetci ostatní, až potom ja. Trpíte záchranárskym komplexom? Takto ho porazíte - ROZHOVOR
Psychodynamicky ide často o kolaps obranných mechanizmov, ktoré počas mánie držali bolesť mimo vedomia. Príkladom môže byť človek, ktorý ešte pred mesiacom plánoval veľké ciele a dnes má problém vstať z postele. Depresívna fáza nie je len smútok, ale stav celkovej psychickej a telesnej inhibície. Aj preto si vyžaduje špecifický odborný prístup.
Ako tieto opakujúce sa cykly ovplyvňujú sebavnímanie človeka?
Opakujúce sa cykly mánie a depresie výrazne zasahujú do toho, ako človek vníma sám seba. V manickej fáze sa môže cítiť silný, schopný a hodnotný, zatiaľ čo v depresii sa vníma ako neschopný a bezcenný. Tento extrémny kontrast narúša kontinuitu identity. Človek si kladie otázku, ktorá verzia je „pravá“ a ktorej môže veriť. Psychodynamicky vzniká nestabilný obraz seba, ktorý je závislý od aktuálneho afektívneho stavu. Sebahodnota sa prestáva opierať o stabilné vnútorné jadro a stáva sa reaktívnou.
Príkladom je klient, ktorý sa hanbí za rozhodnutia z mánie a zároveň nedokáže pochopiť svoju pasivitu v depresii. Dlhodobo to môže viesť k sebapochybnostiam a strate dôvery v seba. Práve tu má psychoterapia význam v budovaní stabilnejšieho a súcitnejšieho vzťahu k sebe. Cyklus nemusí definovať identitu, ak je pochopený a spracovaný.
Môže časté striedanie fáz viesť k strate pocitu, kým vlastne človek „naozaj je“?
Áno, časté striedanie fáz môže viesť k hlbokému zmätku v otázke identity. Človek má skúsenosť, že jeho myslenie, hodnoty aj správanie sa dramaticky menia bez jeho vedomého rozhodnutia. To oslabuje pocit vnútorného jadra a kontinuity. Psychodynamicky ide o narušenie integrácie self, teda schopnosti vnímať sa ako ten istý človek v čase. Niektorí ľudia opisujú, že majú pocit, akoby mali „viac verzií seba“, ktoré si navzájom nerozumejú. Tento stav môže byť veľmi zneisťujúci, no zároveň pochopiteľný vzhľadom na povahu poruchy.
Domáci miláčik ako liek na zabúdanie? Pes a mačka vás podľa odborníkov ochránia pred demenciou
Psychoterapia môže byť práve tým priestorom, kde sa jednotlivé časti prežívania postupne prepájajú. Príkladom je klient, ktorý sa učí rozlišovať: „Toto je moja manická časť, toto depresívna – ale obe ku mne patria.“ Cieľom nie je vymazať fázy, ale vytvoriť medzi nimi most. Stabilná identita je proces, nie jednorazový objav.
Ako bipolárna porucha zasahuje do partnerských a rodinných vzťahov?
Bipolárna porucha výrazne ovplyvňuje vzťahy, najmä pre svoju nepredvídateľnosť. Počas manickej fázy môže byť človek impulzívny, podráždený alebo emocionálne nedostupný, čo narúša dôveru. V depresii sa naopak stiahne, málo komunikuje a môže pôsobiť odmietavo. Blízki často zažívajú bezmocnosť, pretože nevedia, ako pomôcť. Psychodynamicky sa vo vzťahoch aktivujú témy závislosti, opustenia a kontroly.
Partner sa môže nevedome dostať do role „regulátora“, čo je dlhodobo vyčerpávajúce. Výskumy ukazujú, že rodinná psychoedukácia výrazne znižuje relapsy (Miklowitz, 2008). Príkladom je pár, kde partner chápe, že zmeny správania sú súčasťou ochorenia, nie osobným odmietnutím. Otvorená komunikácia a hranice sú kľúčové. Vzťahy môžu byť stabilné, ak je porucha pomenovaná a liečená.
Prečo sa mnohým ľuďom s bipolárnou poruchou darí dlhodobo pôsobiť úspešne a stabilne, aj keď vnútorne bojujú? Je veľa takých ľudí, ktorým bráni odhaliť svoju diagnózu strach z predsudkov okolia?
Mnohí ľudia s bipolárnou poruchou majú vysokú mieru adaptácie a zodpovednosti. Naučili sa fungovať navonok, aj keď ich vnútorné prežívanie je chaotické. Často ide o inteligentných a výkonných jedincov, ktorí využívajú energiu hypomanických fáz. Spoločenská stigma však spôsobuje, že svoju diagnózu skrývajú zo strachu z odmietnutia. Výskumy potvrdzujú, že stigma je jednou z hlavných bariér v liečbe.
Revolučný liek na depresiu z halucinogénnych húb: Pacienti môžu vidieť vône a počuť farby - ROZHOVOR
Psychodynamicky ide o konflikt medzi potrebou autenticity a potrebou prijatia. Príkladom je profesionál, ktorý sa obáva, že by strata „imidžu stability“ ohrozila jeho kariéru. Dlhodobé skrývanie však zvyšuje vnútorné napätie. Otvorenosť v bezpečných vzťahoch má ochranný účinok. Úspech a bipolárna porucha sa nevylučujú, no vnútorný boj si zaslúži pozornosť.
Aký význam má psychoterapia popri medikácii a čo sa v nej človek s bipolárnou poruchou učí?
Medikácia je základom liečby bipolárnej poruchy, no sama o sebe nestačí. Psychoterapia pomáha človeku porozumieť svojmu prežívaniu a vzorcom správania. Učí ho rozpoznávať včasné signály fáz a reagovať na ne. Psychodynamická terapia sa zameriava na vzťah k sebe, emóciám a minulým skúsenostiam.
Kombinácia liekov a psychoterapie má najlepšie dlhodobé výsledky. V terapii sa pracuje aj s hanbou, vinou a stratami, ktoré porucha priniesla. Príkladom je klient, ktorý sa učí rozlišovať medzi sebou a chorobou. Terapia poskytuje stabilný vzťah, ktorý pomáha regulovať vnútorné výkyvy. Zároveň posilňuje pocit kompetencie a kontroly. Ide o proces učenia sa žiť so sebou, nie proti sebe.
Dá sa s touto poruchou viesť plnohodnotný, stabilný život a čo je pre dlhodobú stabilitu kľúčové?
Áno, s bipolárnou poruchou je možné viesť plnohodnotný a zmysluplný život. Kľúčová je kombinácia správnej medikácie, psychoterapie a stabilného životného rytmu. Pravidelný spánok, denná štruktúra a zníženie stresu majú zásadný význam.
Naučili nás, že oddych je slabosť a úzkosť sme prijali ako normu: Psychologička radí, ako z kola von - ROZHOVOR
Dôležitá je aj psychoedukácia – porozumenie vlastnej diagnóze. Cieľom nie je odstrániť všetku intenzitu života, ale naučiť sa ju regulovať. Podporné vzťahy a otvorená komunikácia znižujú riziko relapsu. Príkladom je človek, ktorý vie včas spomaliť, keď sa objavia varovné signály. Stabilita nie je absencia fáz, ale schopnosť ich zvládať. Dlhodobá prognóza je pri liečbe priaznivá.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú podozrenie, že sa ich výkyvy nálad netýkajú len „zlého obdobia“? Ako zistiť, že môže ísť o bipolárnu poruchu?
Ak má človek pocit, že jeho výkyvy nálad sú extrémne, opakujúce sa a zasahujú do života, je dôležité to nebagatelizovať. Bipolárna porucha sa často diagnostikuje oneskorene práve preto, že sa zamieňa za stres alebo depresiu. Varovným signálom sú epizódy výraznej energie, zníženej potreby spánku a impulzívnosti striedané s hlbokým útlmom. Dôležité je obrátiť sa na psychiatra, ktorý stanoví diagnózu.
Psychoterapia môže pomôcť už v procese porozumenia sebe. Vyhľadať pomoc nie je slabosť, ale akt zodpovednosti. Individuálna psychoterapia poskytuje bezpečný priestor na pochopenie vlastného prežívania. Čím skôr sa porucha zachytí, tým lepšia je prognóza. A predovšetkým – človek v tom nemusí zostať sám.
