Takmer 80 percent Slovákov si prechádzalo duševnými problémami, ktoré zasahovali do ich bežného života, no iba necelých 20 percent z nich svoj problém riešilo s odborníkom. Ukázal to prieskum platformy Hedepy, vďaka ktorej sa v posledných dňoch na tému duševného zdravia upozorňuje prostrednístvom nafukovacích slonov, ktoré sa začali objavovať v hlavnom meste.
Nafukovacie slony odkazujú na problém, o ktorom síce všetci vieme, no často sa mu vyhýbame. Hedepy pritom vychádza zo známeho spojenia „elephant in the room“. Tým slonom v miestnosti sú práve duševné problémy.
Hlavným dôvodom je stigma
Prieskum Hedepy odhalil, že problémy s duševným zdravým často odkladáme a málo o nich hovoríme. Psychologička Andrea Fejová vysvetlila, že je to najmä kvôli stigme. Dlhé roky tu podľa jej slov fungovalo nastavenie, že svoje problémy si má človek riešiť doma, nevyťahovať ich von a zvládnuť ich sám.
„S tým potom súvisí aj veľký strach z toho, ako budem vnímaný – že budem slabý, neschopný alebo “pokazený“. V praxi veľmi často vidím práve obavu zo súdenia, hodnotenia, a zároveň silný vnútorný pocit zlyhania, ak si niekto prizná, že to sám nezvláda. Na druhej strane ale vnímam v posledných rokoch výrazný́ posun. O psychických ťažkostiach sa začína hovoriť oveľa otvorenejšie, terapia prestáva byť tabu a verejne o nej hovoria aj ľudia, ktorí sú viditeľní,“ uviedla odborníčka, podľa ktorej sa tak postupne normalizuje to, že mať náročné obdobie neznamená, že je s človekom niečo zle.
Fajčenie spôsobí ročne na Slovensku viac ako 11-tisíc úmrtí, boj so závislosťou si vyžaduje väčšiu systémovú podporu
Psychologička upozornila, že ak človek svoje psychické problémy dlho nerieši, situácia sa nebude sama od seba zlepšovať, ale začne sa komplikovať. Zájsť to podľa Fejovej môže až do bodu, keď má človek pocit, že jeho problémy sú neriešiteľné a že už niet východiska. „Je to aj prirodzená reakcia nervového systému. Ak sme dlhodobo v záťaži, telo aj psychika sa postupne vyčerpávajú. Klesá naša schopnosť premýšľať v širších súvislostiach, robiť rozhodnutia, hľadať riešenia. Človek sa začne čoraz viac točiť len v tom probléme a stráca odstup. Často pritom ide o situácie, ktoré riešenie majú, len v danom stave ho už človek sám nevidí,“ vysvetlila odborníčka.
Práve tu je podľa nej čas na rozhovor s odborníkom, ktorý prinesie iný pohľad, pomenuje súvislosti a pomôže sa zorientovať v možnostiach, ktoré dotyčný momentálne nevidí.
Presný moment neexistuje
Fejová podotkla, že nejestvuje presné pravidlo alebo moment, kedy je zle natoľko, že treba vyhľadať odborníka. „Veľa ľudí sa k odbornej pomoci dostane až vo chvíli, keď sú dlhodobo vyčerpaní, frustrovaní alebo sa ich situácia už výrazne podpíše aj na psychickom či fyzickom zdraví. Ja si myslím, že pomoc je úplne v poriadku aj skôr, pokojne preventívne,“ doplnila psychologička.
Odbornú pomoc je podľa nej na mieste vyhľadať vtedy, keď má človek pocit, že sa jeho situácia dlhšie nehýbe a nedokáže ju sám vyriešiť aj napriek tomu, že tomu dal čas alebo sa rozprával o svojich problémoch s blízkymi.
Sociálne siete škodia deťom minimálne tak ako cigarety, varujú britskí lekári
Ak sa človek necíti dobre, no zatiaľ nevie, či by mal svoje problémy riešiť s odborníkom, psychologička odporúča začať tým, čo je pre človeka prirodzené a dostupné.
„Ak má vo svojom okolí niekoho, komu dôveruje a kto vie počúvať bez hodnotenia a súdenia, môže byť veľmi nápomocné porozprávať sa práve s blízkym. Už len pomenovanie toho, čo sa deje, často prináša úľavu a niekedy aj nový pohľad. Ba niekedy práve blízki človeka sami povzbudia a dodajú potrebnú odvahu, aby vyhľadal odborníka,“ uviedla Fejová.
Ísť za odborníkom je v poriadku
Ak sa však niekto necíti na rozhovor s blízkymi alebo nemá podporu v okolí, tak je podľa nej úplne v poriadku rovno ísť za odborníkom. „Nemá tým čo stratiť – skôr si môže overiť, že je na ceste, kde sa s tým dá pracovať a kde nemusí zostať sám,“ doplnila odborníčka.
Psychologička súčasne poradila, čo robiť, keď spozorujeme, že má niekto v našom okolí duševné problémy. Táto téma sa dá podľa nej totiž citlivo otvoriť. Podotkla, že téma duševného zdravia nie je téma, na ktorú sa dá ísť na silu.
„Dôležité je, aby ten človek necítil útok, ale kontakt a záujem. Veľmi pomáha začať cez seba a konkrétnu situáciu, nie cez hodnotenie druhého. Namiesto ”ty si v poslednej dobe mimo“, skôr niečo ako ”všimol som si, že sa posledné obdobie trápiš a mám o teba starosť“. Často funguje aj nechať mu priestor, aby neodpovedal hneď,“ vysvetlila Fejová a uzavrela s tým, že niekedy je aj samotné „som tu, keď budeš chcieť“ silnejšie ako snaha dostať odpoveď.
