Alergie už dávno nie sú len sezónnou nepríjemnosťou, ktorá príde a odíde. V roku 2026 sa čoraz častejšie menia na chronický problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu života miliónov ľudí. Alergia, peľová sezóna, svrbenie očí, upchatý nos či slzenie – tieto výrazy dnes vyhľadávame častejšie než kedykoľvek predtým. A nie náhodou. Odborníci upozorňujú, že alergikov každoročne pribúda a ich príznaky sú intenzívnejšie, dlhšie trvajú a často sa zhoršujú.
Prečo sa to deje práve teraz? Môže za to zmena životného štýlu, sterilnejšie prostredie, klimatická zmena aj znečistené ovzdušie, ktoré robia z peľu agresívnejšieho „nepriateľa“. Alergická nádcha už dávno nie je jediným problémom – čoraz viac ľudí trápia problémy s očami, ktoré sa prejavujú silným svrbením, začervenaním či pálením.
Ako vysvetľuje MUDr. Martin Lešťan, odborník na alergológiu a klinickú imunológiu, dnešný imunitný systém je „zmätený“ – chýbajú mu podnety z prirodzeného prostredia, ktoré ho kedysi učili správne reagovať. Výsledkom je prehnaná obranná reakcia aj na látky, ktoré by inak mali byť neškodné.
Pre alergikov to znamená jediné: sezóna sa začína skôr, končí neskôr a je náročnejšia než kedykoľvek predtým. Čo robíme zle a ako sa dá alergia zvládnuť efektívnejšie? Odpovede prináša rozhovor s odborníkom.
V článku sa dozviete:
- prečo alergikov každoročne pribúda
- prečo sú alergie dnes silnejšie a trvajú dlhšie než kedysi
- ako klimatická zmena a znečistenie zhoršujú peľové alergie
- ako sa mení peľová sezóna
- čo robiť, aby ste zmiernili príznaky alergie
- prečo je dôležité začať liečbu ešte pred sezónou
- aké chyby robia alergici najčastejšie
- ako môže pomôcť strava
- kedy nestačia lieky a treba vyhľadať odborníka
- prečo môže alergia vzniknúť aj v dospelosti
Alergikov rok čo rok pribúda. Čo je podľa vás hlavnou príčinou?
Túto otázku dostávam v ambulancii denne. Krátka odpoveď neexistuje, hrá tu viacero faktorov naraz. Dnes sa od staršej „hygienickej hypotézy“ prikláňame skôr k tzv. biodiversity hypothesis. Naše imunitné systémy sa vyvíjali tisícročia v prostredí plnom mikrobiálnej rozmanitosti. Nie nutne „špiny“, ale širokej palety mikróbov, parazitov a environmentálnych antigénov.
Práve táto pestrosť pomáhala správne nastavovať regulačnú vetvu imunity. Dnes žijeme v prostredí s dramaticky ochudobnenou mikrobiálnou diverzitou. Imunitný systém, ktorý nedostáva správne signály včas, má sklon polarizovať sa alergickým smerom. K tomu sa pridáva aj znečistené ovzdušie, ktoré dokáže alergény „zosilniť“, takže na ne telo reaguje ešte intenzívnejšie. Preto počty alergikov narastajú.
Mnohí ľudia majú pocit, že ich alergia je každú sezónu horšia. Prečo sa to deje?
Nie je to len pocit, ale reálny jav, ktorý má viacero príčin. Alergia, ktorá sa nelieči alebo sa lieči nedostatočne, sa môže časom zhoršovať. Lekári hovoria o tzv. atopickom pochode – alergia sa môže postupne „presúvať“. U niektorých ľudí začne napríklad ako ekzém v detstve, neskôr sa prejaví ako alergická nádcha a u časti pacientov sa môže rozvinúť až do astmy. Súvisí to s tým, že dýchacie cesty fungujú ako jeden prepojený systém, takže zápal sa môže šíriť ďalej. Neznamená to však, že každý s nádchou dostane astmu. Je to skôr riziko, ktoré sa dá výrazne znížiť včasnou a správnou liečbou.
Alergici sa musia pripraviť na náročné dni, v ovzduší pribudli nové druhy peľu aj plesní
Ďalším dôvodom je tzv. rozširovanie alergií. Niektorí ľudia sú na začiatku citliví len na jeden alergén, napríklad peľ, no postupne začnú reagovať aj na ďalšie – trávy, roztoče či plesne. Imunitný systém, ktorý je už „nastavený“ na alergickú reakciu, si totiž môže časom nájsť viac spúšťačov. V praxi preto liečba nie je len o liekoch. Čoraz častejšie sa pridávajú aj dychové cvičenia či fyzioterapia zameraná na dýchanie. Správne dýchanie môže výrazne uľaviť od príznakov a zlepšiť kvalitu života – a to je niečo, čo samotná tabletka nedokáže úplne nahradiť.
Ako sa mení peľová sezóna, je dlhšia alebo intenzívnejšia než kedysi?
Oboje, a dáta sú jednoznačné. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sa peľová sezóna na Slovensku predĺžila o 10 až 11 dní. V USA bolo medzi rokmi 1990 a 2018 zaznamenané predĺženie o 20 dní a nárast koncentrácie peľu o 21 %. Európska monitorovacia služba Copernicus označila sezónu 2025 za mimoriadnu, miestami s takými koncentráciami brezy, že alergické reakcie sa objavili aj u inak zdravých jedincov.
Na Slovensku peľová sezóna dnes trvá až desať mesiacov v roku, od lieskových bahniatiek vo februári cez brezu v apríli a trávy v júni až po ambróziu v septembri. Alergik nemá prakticky žiadne „prázdniny“.
Nejde len o to, že je vo vzduchu viac peľu. Vplyvom vyšších teplôt a zvýšeného množstva CO₂ rastliny produkujú aj viac „silných“ alergénnych látok, napríklad pri breze. Zároveň sa peľové zrná častejšie rozpadajú na menšie častice, ktoré sa dokážu dostať hlbšie do dýchacích ciest. Situáciu ešte zhoršuje znečistené ovzdušie. Napríklad výfukové plyny z áut môžu tieto alergény „posilniť“, takže imunitný systém na ne reaguje ešte výraznejšie než kedysi.
V našom centre je sledovanie peľovej situácie každomesačnou rutinou, vydávame pravidelný prehľad. Mesačný prehľad je dobrý základ, ale denné sledovanie je to, čo skutočne rozhoduje. Alergia sa nedá zvládať reaktívne, treba byť o krok vpredu.
Veľa alergikov trápia najmä oči. Prečo práve oči reagujú tak výrazne a ako si môžu ľudia uľaviť?
Oči sú veľmi citlivé, pretože nemajú takú ochranu ako napríklad nos – chýba im koža, „filter“ v podobe chĺpkov či hlienu. Peľ sa tak ľahko usadí priamo na ich povrchu a spustí alergickú reakciu. Výsledkom je typické svrbenie, začervenanie a slzenie. Menej známe je, že reakcia môže prísť aj s oneskorením. Po niekoľkých hodinách sa môže objaviť ďalšia vlna zápalu, ktorá spôsobuje dlhodobejšie podráždenie očí, aj keď už peľu nie je toľko.
Čo pomáha? Nosiť vonku slnečné okuliare – nejde len o štýl, ale o ochranu pred peľom. Po príchode domov si oči vypláchnuť napríklad fyziologickým roztokom. Dôležité je oči si nešúchať, pretože to príznaky ešte zhoršuje. Pomôcť môžu aj očné kvapky proti alergii, v ťažších prípadoch po dohode s lekárom aj silnejšie lieky.
Čo by mal alergik robiť počas dňa, aby zmiernil príznaky? Pomáha sprchovanie, prezliekanie alebo vetranie v určitých hodinách?
Drobné zmeny v dennom režime robia väčší rozdiel, než si väčšina ľudí myslí.
Vetranie: najhoršie sú rané ranné hodiny a suchý veterný deň, koncentrácie peľu sú vtedy najvyššie. Najlepší čas na vetranie je po daždi, keď je peľ splavený z ovzdušia.
Po príchode domov: sprcha a prezlečenie nie sú paranoja. Peľ sa usadzuje na vlasoch, oblečení a koži a potom skončí v posteli. Bielizeň počas sezóny nevešajte vonku. HEPA čistička vzduchu v spálni môže výrazne znížiť nočnú expozíciu, čo sa priamo premieta do ranných príznakov. Užitočná je aj klimatizácia v aute s peľovým filtrom a v režime recirkulácie, často sa na to zabúda.
Peľová sezóna brezy sa na väčšine Slovenska skončila, ľudí však onedlho potrápia vyššie koncentrácie ďalšieho alergénu
Preplach nosa soľným roztokom je veľmi podceňovaný, ale mimoriadne účinný nástroj. Mechanicky odstraňuje alergény zo sliznice skôr, než spustia zápalovú kaskádu. Pacientom ho odporúčam ako každodennú súčasť rutiny počas sezóny, nielen keď príznaky prepuknú. Techniku preplachu nosa cielene učíme pacientov priamo v ambulancii. Zdá sa to triviálne, ale správna technika robí veľký rozdiel a mnohým pacientom to dovtedy nikto neukázal.
Má zmysel sledovať peľové správy a podľa toho prispôsobovať svoj deň?
Áno, ale v súčasnosti sú tieto peľové správy skôr informáciou pre alergológa, ktorý u pacienta hľadá príčinný alergén. Naše peľové stanice zatiaľ poskytujú dáta s približne týždňovým oneskorením, no vo svete pribúdajú online monitorovacie stanice. Ideálne je kombinovať sledovanie koncentrácií peľu s vlastným denníkom príznakov. Tak si dokážete určiť svoj osobný prah reaktivity. Každý pacient je iný – niekto reaguje výrazne už pri stredných hodnotách, iný zvláda aj vysoké koncentrácie s minimálnymi ťažkosťami.
V našom centre vydávame pravidelné mesačné peľové prehľady s konkrétnymi odporúčaniami. Mesačný prehľad je dobrý základ, no denné sledovanie je to, čo skutočne rozhoduje o zvládnutí konkrétneho dňa.
Ako veľmi ovplyvňuje alergie prostredie, napríklad bývanie v meste vs. na vidieku?
Ľudia si často myslia, že na vidieku je vzduch čistejší a teda aj lepší pre alergikov. Realita je však trochu zložitejšia. Na vidieku ste vystavení veľkému množstvu peľu z polí a lúk. V meste je síce menej peľu, ale problémom je znečistenie ovzdušia – napríklad výfukové plyny a ozón môžu peľ „zintenzívniť“, takže telo naň reaguje silnejšie. Problém je teda v oboch prípadoch, len iný.
Výhodou vidieka, najmä fariem, je väčší kontakt s prírodou a mikróbmi. Deti, ktoré vyrastajú medzi zvieratami, majú podľa výskumov nižšie riziko alergií. Ich imunitný systém sa totiž od malička učí reagovať správne.
Pomôcť môže aj zmena prostredia – napríklad pobyt pri mori alebo vo vyšších horách. Vo výške nad 1500 metrov je menej peľu a morský vzduch môže upokojiť dýchacie cesty. Máme s tým skúsenosť aj z praxe – dlhodobo sme organizovali pobyty pre alergikov pri mori v Chorvátsku a mnohým sa výrazne uľavilo. Nie je to zázračné riešenie, ale pre niektorých pacientov veľmi užitočná súčasť liečby.
Môže mať na alergie vplyv aj strava alebo životný štýl?
Áno, ale tu treba vedeckú pokoru. Vieme, že medzi stravou, črevným mikrobiómom (baktériami v črevách) a alergiami existuje silná súvislosť. Nie je však úplne jasné, čo je priamou príčinou, a preto zatiaľ neexistujú jednoznačné univerzálne odporúčania.
Črevný mikrobióm je kľúčovým regulátorom imunitnej rovnováhy. Strava bohatá na vlákninu podporuje tvorbu látok, ktoré pomáhajú tlmiť alergické zápaly. Podobne môžu prospieť fermentované potraviny, omega-3 mastné kyseliny či obmedzenie ultraprocesovaných potravín. Treba však povedať, že alergia je primárne ochorenie imunity a životný štýl ju môže ovplyvniť, ale nie úplne vyliečiť.
Peľová sezóna je tu a s ňou aj obdobie alergickej nádchy. Aký je jej hlavný príznak a čo pomôže?
Treba rozlišovať. Nie každá „potravinová reakcia“ je skutočná alergia. Veľa ľudí má skôr potravinovú intoleranciu alebo iné tráviace problémy, ktoré síce spôsobujú nepríjemnosti, ale fungujú inak než klasická alergia. Zároveň niektoré alergické alebo podobné reakcie sa prejavujú priamo v trávení, no mnohí si to potom ani nespoja s alergiou.
Pri vitamíne D vidíme, že jeho nedostatok sa častejšie spája s alergiami a astmou. Neznamená to však automaticky, že jeho dopĺňanie alergiu vyrieši. Ak má však človek potvrdený deficit, doplnenie má zmysel. Práve preto máme v tíme nutričného špecialistu. Nie aby sme pacientom predpisovali reštriktívne diéty, ale aby sme im pomohli rozumne upraviť stravu bez extrémov a s pochopením toho, čo sa skutočne deje v ich imunitnom systéme.
Dá sa imunitný systém „trénovať“, aby reagoval menej prehnane?
Slovo „tréning“ znie dobre, ale imunita nie je sval. Vhodnejšie je hovoriť o modulácii. Jediná overená metóda, ktorá skutočne mení imunologickú odpoveď na konkrétny alergén, je alergénová imunoterapia. Mimo nej platí, že chronický zápal a imunitná dysregulácia sú ovplyvnené komplexom faktorov: dostatok spánku, pohyb, zvládanie chronického stresu, pestrá strava. Tieto faktory ovplyvňujú imunitu, no ich účinok je u každého človeka iný a nedá sa úplne zaručiť.
Skúsenosť z praxe: pacientom pomáha aj cielená práca s dychom. Fyzioterapeut v našom tíme pracuje s pacientmi na správnom dychovom stereotype, čo môže zlepšiť respiračný stereotyp a u časti pacientov aj celkové zvládanie sezóny.
Prečo niekto dostane alergiu až v dospelosti? Dá sa tomu nejako predísť?
„Nikdy som nemal alergie.“ Túto vetu počujem v ambulancii veľmi často. A pritom práve diagnostikujem alergiu u tridsiatnika.
Alergia totiž nevznikne zo dňa na deň. Imunitný systém si na alergén „zvyká“ postupne a príznaky sa objavia až vtedy, keď sa dosiahne určitá hranica. Dôležitú úlohu zohráva aj stav našej prirodzenej ochrany – kože a slizníc. Ak je oslabená, alergény sa do tela dostávajú ľahšie a imunitný systém na ne začne reagovať. Svoju rolu hrá aj prostredie. Napríklad rastlina ambrózia sa vplyvom klimatických zmien šíri do nových oblastí. Ľudia, ktorí s ňou predtým neprišli do kontaktu, na ňu môžu začať reagovať až v dospelosti, aj keď nikdy predtým alergiu nemali. Úplne tomu zabrániť nevieme, no zdravý životný štýl a dobre fungujúca imunita môžu riziko aspoň znížiť.
Sú voľnopredajné lieky dostatočné, alebo je lepšie riešiť alergiu komplexnejšie?
Moderné antihistaminiká druhej generácie, cetirizín, loratadín, fexofenadín, sú kvalitné a bezpečné lieky. Treba však povedať aj toto: podľa aktuálnych odporúčaní odborníkov sú pri alergickej nádche najúčinnejšou liečbou nosové spreje s kortikosteroidmi. Na väčšinu nosových príznakov fungujú lepšie než samotné antihistaminiká, sú bezpečné aj pri dlhodobom používaní a pôsobia najmä lokálne. Antihistaminiká sú zase veľmi dobré na svrbenie očí či kýchanie, ale pri dlhodobej nádche zvyčajne nestačia samy o sebe. Pre mnohých pacientov je ideálna kombinácia oboch.
V každom prípade obe skupiny liekov liečia príznaky, nie príčinu. Ak ich človek potrebuje každý deň počas celej sezóny, má problémy aj v noci alebo sa pridajú ťažkosti s dýchaním, je to jasný signál navštíviť odborníka a zvážiť aj cielenejšiu liečbu.
Existujú účinné spôsoby liečby, ktoré alergiu dlhodobo zmiernia alebo dokonca odstránia?
Áno, ide o tzv. alergénovú imunoterapiu. Je to jediná liečba, ktorá nepôsobí len na príznaky, ale snaží sa „preprogramovať“ imunitný systém. Funguje tak, že si telo postupne zvyká na alergén – pacient dostáva malé, postupne sa zvyšujúce dávky látky, na ktorú je alergický. Vďaka tomu sa imunitná reakcia časom upokojí a telo prestane reagovať tak prehnane.
Účinnosť pri peľových alergiách je približne 60 až 80 %. Závisí však od správneho výberu alergénu, pravidelnosti liečby a jej dĺžky, ktorá býva 3 až 5 rokov. Nie je to riešenie pre každého, ale pre vhodného pacienta môže znamenať zásadné zlepšenie. Liečba môže prebiehať formou injekcií u lekára alebo ako kvapky či tablety pod jazyk doma, pričom obe možnosti sú podobne účinné. Dôležité je, aby pacient rozumel, ako liečba funguje a že ide o dlhodobý proces – inak ju ľudia často predčasne ukončia. Pri niektorých alergiách, napríklad na jed hmyzu, môže byť imunoterapia dokonca život zachraňujúca.
Čo by ste odporučili rodičom, dá sa u detí znížiť riziko vzniku alergií?
Túto tému sledujem dlhé roky a ako pediater aj imunoalergológ k nej mám blízko. Pravda je o niečo komplexnejšia, než sa bežne prezentuje. Začnem dojčením. Odporúčam ho, má nepochybne množstvo benefitov pre dieťa. Jeho ochranný efekt špecificky voči alergiám však nie je taký jednoznačný, ako sa dlho tvrdilo. Jeho ochrana pred alergiami však nie je úplná – skôr ide o jeden z viacerých faktorov, nie istotu.
Jarná peľová ofenzíva: Tento rok útočí skôr a silnejšie, viete sa brániť?
Výrazne sa zmenil aj náš pohľad na zavádzanie príkrmov. Pamätám si, že sme doma mali knihy profesora Švejcara. V jeho ére sa príkrmy zavádzali prirodzene, skoro, bez nadmerného odkladania potenciálnych alergénov. Neskôr prišla éra prísnych odporúčaní: neskorý začiatok príkrmov, dlhodobé vyhýbanie sa vaječnému bielku, arašidom, rybám. Dnes vieme, na základe kvalitných dôkazov, že prílišné odkladanie zavádzania alergénnych potravín neprinieslo očakávaný preventívny efekt a v niektorých skupinách bolo dokonca kontraproduktívne.
Dôležitý je aj kontakt s prírodou. Deti, ktoré vyrastajú v „menej sterilnom“ prostredí, napríklad so zvieratami, majú nižšie riziko alergií. Ich imunita sa prirodzene učí reagovať. Svoju úlohu zohráva aj genetika. Každé dieťa má určitú predispozíciu, ktorú zatiaľ nevieme úplne ovplyvniť, no do budúcnosti sa črtá možnosť viac personalizovanej prevencie. Praktická rada rodičom: ak v rodine alergie sú, sledujte deti aktívne. Neignorujte opakovanú nádchu, ekzém, kašeľ. Včasná diagnostika a správna liečba môžu výrazne znížiť riziko zhoršenia v budúcnosti.
Aká je najčastejšia chyba, ktorú alergici robia pri zvládaní sezóny?
Začínajú liečbu neskoro. Vidím to každý rok bez výnimky. Pacient príde v strede sezóny, keď je zápal na vrchole, a čuduje sa, prečo liek, ktorý bral minulý rok, teraz nestačí. Problém je v tom, že lieky na alergiu fungujú najlepšie preventívne – teda keď sa začnú užívať ešte predtým, než sa príznaky naplno rozvinú. Navyše niektoré, napríklad nosové spreje, potrebujú pár dní, kým začnú naplno účinkovať.
Praktická rada: poznajte svoj peľový kalendár. Ak reagujete na brezu, začnite s liečbou 1 až 2 týždne pred jej typickým termínom kvitnutia vo vašej oblasti. Sledujte peľové správy denne. A ak vám lieky napriek tomu nestačia, neodkladajte návštevu špecialistu. Ambulancia imunoalergológa nie je posledná záchrana, mala by byť jednou z prvých zastávok.
Druhá veľká chyba, ktorú vidím, je podcenenie edukácie. Pacient, ktorý nerozumie svojmu ochoreniu, ho nevie dobre zvládať, bez ohľadu na to, aké lieky má predpísané. Pochopenie ochorenia nie je nadštandard. Je to základ liečby.
