Vojna na Ukrajine: Rusi ostreľovali Odesu aj ďalšie mestá, v Charkove im chýba munícia a NATO nevyhovie Zelenskému (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina, Rusko, vojna, invázia,
Hasiči hasili apartmánový dom po ruskom raketovom útoku v Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste na Ukrajine, v pondelok 14. marca 2022 Foto: SITA/AP

Ruská armáda v stredu ráno zasiahla mestá Odesa a Záporožie. Ako referuje spravodajský web BBC, informácie o výbuchoch sú zatiaľ nepotvrdené.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Oliver Carroll, korešpondent The Economist, povedal, že v Odese počul hlasné zvuky, ktoré mohli pochádzať zo systémov protivzdušnej obrany zostreľujúcich rakety. Tajomník mestskej rady v Záporoží Anatolij Kurtev zasa na Telegrame napísal, že výbuch zasiahol tamojšiu železničnú stanicu.

Ostreľovanie zasiahlo aj dvanásťposchodovú výškovú budovu neďaleko centra Kyjeva. Ako referuje spravodajský web CNN, útoky spôsobili požiare na niekoľkých poschodiach. Podľa prvotných správ boli pri ostreľovaní zranené dve osoby a záchranári evakuovali 37 ľudí. Budova vo štvrti Ševčenkivskyj sa nachádza len niekoľko kilometrov od centra ukrajinského hlavného mesta. Pri útoku bola poškodená aj susedná deväťposchodová budova.

Ruské sily podnikli aj rozptýlené útoky na mestá Irpiň a Huta-Mežyhirska neďaleko metropoly Kyjev. Ako však referuje spravodajský web BBC s odvolaním sa na analýzu Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), za ostatných 24 hodín nepodnikli žiadny rozsiahlejší útok na hlavné mesto.

Medzitým Rusko pokračuje v útokoch na prístavné mesto Mariupoľ na pobreží Azovského mora. Rusko si v utorok falošne nárokovalo na kontrolu nad regiónom okolo iného juhoukrajinského mesta Cherson. Nedokázalo však uskutočniť postup do dvoch kľúčových miest – Záporožia a Mykolajiva. Ako uvádza analýza ISW, v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov ruské sily pri snahách o obkľúčenie bojujú s nedostatkom munície.

Ruské vojnové lode v noci z utorka na stredu ostreľovali aj ukrajinské morské pobrežie južne od Odesy. Uviedol to námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko. „Vystrelili z veľkej diaľky obrovské množstvo munície,“ uviedol na Facebooku. Geraščenko povedal, že Rusko chce otestovať ukrajinský pobrežný obranný systém. Dodal, že nedošlo k pokusu o vylodenie jednotiek. Nekonkretizoval, či pri ostreľovaní boli zasiahnuté nejaké ciele.

Pravdepodobne ukrajinský útok na Ruskom kontrolované medzinárodné letisko v Chersone a leteckú základňu podpálil niekoľko helikoptér a vozidiel. Poukazujú na to satelitné snímky z Planet Labs PBC analyzované agentúrou AP. Na záberoch vidieť hustý čierny dym a najmenej tri horiace vrtuľníky a niekoľko vozidiel. Satelitné snímky zároveň neukázali žiadne poškodenie reaktorov v najväčšej jadrovej elektrárni v Európe v Enerhodare neďaleko Záporožia.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Americký Senát v hlasovaní jednomyseľne označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca. Ako referuje spravodajský web BBC, zároveň vyzval Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu, aby preskúmal Putinovo rozhodnutie napadnúť Ukrajinu.

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg kategoricky vylúčil, že by aliancia zriadila a kontrolovala bezletovú zónu nad Ukrajinou, aby ju chránila pred ruskými náletmi. O bezletovú zónu opakovane žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

NATO by podľa Stoltenberga nemalo rozmiestňovať sily na zemi alebo vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou, pretože má zodpovednosť zabezpečiť, aby sa vojna nerozšírila za jej hranice. Po stredajšom stretnutí ministrov obrany členských štátov aliancie uznal, že ľudia na Ukrajine trpia, ale „mohlo by to byť ešte horšie, ak NATO podnikne kroky, ktoré by to v skutočnosti zmenili na plnohodnotnú vojnu medzi NATO a Ruskom“.

Rozhodnutie neposlať na Ukrajinu vzdušné ani pozemné sily je podľa neho „jednotný postoj spojencov v NATO“. Agentúra AP pripomína, že v stredu Estónsko vyzvalo partnerov v aliancii, aby zvážili zriadenie bezletovej zóny.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

21:32 Slovensko predbežne súhlasilo s poskytnutím protivzdušných systémov S-300 Ukrajine, aby sa mohla brániť proti ruským náletom. Informuje o tom spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvoláva na tri nemenované zdroje oboznámené s problematikou. USA a NATO však podľa nej stále riešia, ako doplniť obranné kapacity Slovenska a presun ešte nie je zabezpečený. Hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková pre agentúru SITA uviedla, že postoj rezortu sa v tejto veci nezmenil a bez adekvátnej náhrady nie je možné zbavovať sa systému, ktorý momentálne chráni vzdušný priestor Slovenskej republiky.

20:45 Zdravotnícke zariadenia sa začínajú stávať vojnovými cieľmi a systém zdravotnej starostlivosti na Ukrajine „balansuje na hrane“, varuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Organizácia overila 43 útokov na nemocnice a zdravotnícke zariadenia na Ukrajine a 46 na iných miestach v ozbrojených konfliktoch, a to v Afganistane, Burkine Faso, Konžskej demokratickej republike, Líbyi, Nigérii, palestínskych územiach, Sudáne a Sýrii. Je to vôbec najvyšší počet útokov na zdravotníctvo, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Šéf WHO pre núdzové situácie Mike Ryan sa vyjadril, že „neprijateľné“ útoky na zdravotníctvo sa „stávajú súčasťou stratégie a taktík vojny“. Sú to útoky na základné ľudské práva a nie je to len o ničení budov, je to o „ničení nádeje“, skonštatoval.

Ryan sa vyjadril aj na margo Ukrajiny, ktorá čelí ruskej ofenzíve. „Systém zdravotnej starostlivosti na Ukrajine balansuje na hrane, darí sa mu mimoriadne dobre, ale treba ho podporovať, podopierať, treba mu dať základné nástroje na záchranu životov,“ upozornil.

19:50 Americký prezident Joe Biden oznámil dodatočnú bezpečnostnú pomoc Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov. Celková výška pomoci tak už dosiahla miliardu dolárov.

Najnovší balík pomoci bude zahŕňať 800 protilietadlových systémov, 9 000 protipancierových systémov, 7 000 ručných palných zbraní ako guľomety, brokovnice a granátomety či drony. Informuje o tom spravodajský portál CNN, ktorý upozorňuje, že pomoc z Washingtonu nebude zahŕňať poskytnutie stíhačiek alebo vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, o ktoré žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pretože sú podľa neho nevyhnutné na udržanie boja Ukrajiny proti ruskej agresii.

„Svet je zjednotený v našej podpore pre Ukrajinu a našom odhodlaní primať Putina zaplatiť veľmi vysokú cenu,“ vyjadril sa Biden pri príležitosti oznamovania pomoci. Tiež poznamenal, že bezpečnostnú pomoc Ukrajine poskytujú v spolupráci so spojencami. „Naši spojenci a partneri zintenzívnili poskytovanie významných zásielok bezpečnostnej pomoci a budú aj naďalej pomáhať pri uľahčovaní týchto dodávok,“ skonštatoval a zároveň avizoval, že bude nasledovať aj ďalšia pomoc.

19:27 Ruské sily zbombardovali divadlo v ukrajinskom Mariupole, kde sa skrývali stovky civilistov. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorému to povedal námestník tamojšieho starostu Serhij Orlov. Podľa neho v budove bolo 1 000 až 1 200 ľudí. Počet obetí zatiaľ nie je známy, uviedol. BBC pripomína, že dané informácie sa nedali nezávisle overiť.

19:13 Bulharsko posilňuje svoj systém registrácie utečencov tým, že otvorilo dodatočné pohraničné pracoviská, na ktorých vydáva doklady Ukrajincom utekajúcim pred ruskou inváziou.

Podľa najnovších údajov bulharskej vlády od vypuknutia vojny prišlo do Bulharska cez hraničné priechody viac ako 81-tisíc ukrajinských občanov a takmer polovica z nich sa vyjadrila, že chce zostať v tejto balkánskej krajine. Po registrácii sú utečenci ubytovaní v rodinách alebo v bytoch, ktoré ponúkajú mimovládne organizácie a miestne komunity. Bulharskí zamestnávatelia v oblasti informačných technológií, turizmu a stavebníctva ponúkli, že do zamestnania prijmú tisíce Ukrajincov.

Bulharsko má zároveň obavy o bezpečnosť približne 200-tisíc etnických Bulharov, ktorí žijú predovšetkým na juhu Ukrajiny v regióne mesta Odesa.

18:27 Ukrajina sa pripojila k hlavnej európskej elektrickej sieti, čo jej pomôže bojovať proti častým výpadkom prúdu spôsobeným ruskými útokmi. Elektrina prúdi z Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) a opačne prostredníctvom Kontinentálnej európskej siete, uviedol na mikroblogovacej sieti Twitter ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom portál bbc.com.

Zelenskyj uviedol, že je vďačný vysokopostaveným predstaviteľom EÚ, ktorý umožnili túto zmenu. Šéfka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová povedala, že tento krok „v týchto temných časoch zachová rozsvietené svetlá a domy vykurované“. „V tejto oblasti je Ukrajina teraz súčasťou Európy,“ vyjadrila sa eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

Elektrická sieť Moldavska, ktoré susedí s Ukrajinou, sa tiež zosynchronizovala s európskou sieťou.

18:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok prehovoril k americkému Kongresu, pričom požiadal o ďalšiu vojenskú pomoc i bezletovú zónu nad Ukrajinou.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas príhovoru k členom amerického Kongresu. Foto: SITA/AP.

17:44 Medzinárodný súdny dvor (ICJ) vyhovel žiadosti Kyjeva, ktorý ho pred dvomi týždňami požiadal, aby Rusku prikázal „okamžite zastaviť vojenské operácie“ začaté 24. februára, „ktorých deklarovaným účelom a cieľom je zabránenie a potrestanie údajnej genocídy“ v separatistickom Luhansku a Donecku na východe Ukrajiny.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu
Ukrajina súd požiadala, aby Rusku prikázal okamžite zastaviť vojenské operácie pod zámienkou genocídy v Donecku a Luhansku. Foto: sk.wikipedia.org/wiki/Medzinárodný_súdny_dvor#/

17:32 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) ocenil slovenských diplomatov z Kyjeva.

17:13 Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v stredu na spoločnej tlačovej konferencii so svojím ruským kolegom vyzval na ukončenie krviprelievania v dôsledku konfliktu na Ukrajine.

Po stretnutí so Sergejom v Lavorovom v Moskve tiež apeloval na okamžité zastavenie paľby v obliehanom meste Mariupoľ, aby bola možná evakuácia uviaznutých civilistov vrátane tureckých občanov. „Tento stav musí skončiť, krviprelievanie a slzy musia byť okamžite zastavené,“ povedal Čavušoglu a dodal, že „vo vojne nemôže byť víťazov a v mieri nemôže byť porazených.“

Členský štát NATO Turecko má dobré vzťahy tak s Ruskom, ako aj s Ukrajinou. Ankara minulý týždeň zorganizovala rokovanie ministrov zahraničných vecí oboch krajín. Rozhovory síce nepriniesli konkrétne výsledky, Turecko však pokračuje v diplomatickom úsilí a Čavušoglu má po návšteve Moskvy na štvrtok naplánovanú cestu na Ukrajinu.

V mešite v Mariupole sa podľa agentúry The Associated Press ukrývajú desiatky tureckých občanov a ďalších osôb, ktoré tam hľadajú útočisko pred ruským útokom na obkľúčený čiernomorský prístav. Čavušoglu uviedol, že Turecko doteraz z Ukrajiny evakuovalo viac ako 15-tisíc svojich občanov.

16:56 Japonský premiér Fumio Kišida oznámil, že jeho krajina pre inváziu na Ukrajinu zruší Rusku doložku najvyšších obchodných výhod.

Tokio tak stupňuje svoje sankcie voči Moskve v súlade s ďalšími členskými krajinami organizácie G7. Predseda japonskej vlády zároveň v stredu novinárom povedal, že jeho krajina zakazuje export luxusných tovarov do Ruska a chystá sa zastaviť dovoz vybraných ruských tovarov. Dodal, že Japonsko tiež zvýši úsilie s cieľom zabrániť Rusku získať úvery z takých globálnych finančných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond.

Ide o najnovšie kroky po tých, ktoré Japonsko už voči Moskve uplatnilov uplynulých týždňoch. Tokio napríklad zmrazilo aktíva ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných ruských predstaviteľov a miliardárov, ktorí sú v jeho blízkom okolí. Okrem toho Japonsko zakázalo exportovať do Ruska tovary vyrobené modernými technológiami, ktoré by sa mohli použiť na vojenské účely.

Japonsko ďalej zintenzívni humanitárnu pomoc Ukrajincom, vrátane dodávok zdravotníckych potrieb a ďalších tovarov. Zároveň prijíma tých, ktorí z krajiny utiekli, povedal Kišida.

16:47 Ceny pohonných látok v Česku prudko klesajú.

16:34 Štát bude poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám finančný príspevok za ubytovanie odídencov z Ukrajiny ako aj za súvisiace služby.

15:57 Prezidentka Zuzana Čaputová sa telefonicky poďakovala českému prezidentovi Milošovi Zemanovi za podporu, ktorú Česká republika poskytla Slovensku v podobe vyslania policajtov či príslušníkov armády, ktorí na Slovensku už sú, alebo sem prídu v rámci ich zapojenia sa do predsunutej prítomnosti Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na Slovensku. Prezidentka o tom informovala vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Spoločne čelíme dôsledkom vojny, pre ktorú nenachádzame žiadne racionálne vysvetlenie a pre ktorú ani neexistuje žiadne ospravedlnenie. Pomoc, ktorú obe naše krajiny dnes prejavujú Ukrajine je veľmi dôležitá a budeme v nej ďalej pokračovať,“ vyhlásila prezidentka. Čaputová zároveň Zemanovi popriala veľa síl a zdravia a teší sa na ďalšie spoločné stretnutie, či už v Prahe, alebo v Bratislave.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

15:33 Delostrelecký granát alebo raketa ráno zasiahla skupinu ľudí čakajúcich na chlieb v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Informuje o tom na svojej webstránke televízia CNN, ktorá lokalizovala video zachytávajúce incident a odvoláva sa aj na miestneho novinára. Podľa neho zomrelo najmenej 10 ľudí. Tento počet však CNN zatiaľ nedokázala nezávisle overiť. Černihiv je obkľúčený ruskými silami a minulý týždeň opakovane čelil ostreľovaniu, ktoré zväčša zasiahlo obytné oblasti.

15:16 Rada Európy v stredu vylúčila Rusko zo svojich radov pre jeho inváziu a vojnu na Ukrajine. O bezprecedentnom kroku rozhodol jej Výbor ministrov, ktorý v stanovisku uviedol, že „od dnes, po 26 rokoch členstva, Ruská federácia prestáva byť členom Rady Európy“.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v stredu trval na tom, že by jeho krajina z organizácie aj tak odišla. V rozhovore pre vysielateľa RBK obvinil členské štáty NATO a Európskej únie, že „zneužívajú svoju väčšinu v rade, ktorú napokon premenili na nástroj protiruskej politiky“. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba krok okamžite privítal a na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že „pre Rusko nie je miesto v európskych orgánoch, pretože vedie barbarskú agresívnu vojnu proti Ukrajine a pácha viacero vojnových zločinov“.

Rozhodnutie najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu na kontinente nasleduje po týždňoch ostrého odsúdenia ruského počínania na Ukrajine. Už skôr počas týždňa Parlamentné zhromaždenie Rady Európy iniciovalo proces vylúčenia a jednomyseľne podporilo tento krok.

Sergey Lavrov
Sergej Lavrov Foto: archívne, SITA/AP.

14:51 Zvierací hotspot sa z Vyšného Nemeckého presunul do Michaloviec. Na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom sa každý deň nachádzajú dvaja až štyria dobrovoľníci. Informoval o tom Matej Kyba z tlačového oddelenia Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) v tlačovej správe.

„Od registrácie dobrovoľníkov, ktorú sme spustili 27. februára, sa nám prihlásilo na pomoc priamo vo veľkokapacitných centrách vyše 550 dobrovoľníkov. Vážime si ich záujem pomáhať,“ uviedol štátny tajomník MŽP SR Juraja Smatana, podľa ktorého sa Zelenej linke MŽP SR prihlásili už stovky dobrovoľníkov. V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine envirorezort vytvoril aj ubytovacie kapacity pre utečencov. „Celkovo tak budeme môcť poskytnúť strechu nad hlavou takmer 300 obyvateľom Ukrajiny,“ dodal Smatana.

Zvierací hotspot pomáha najmä v čipovaní, základnom ošetrení a materiálnej pomoci, ako sú vôdzky, prepravky, či strava pre zvieratá. Väčšina zvierat, ktoré prejdú hotspotom, sú zdravé, očkované a majitelia s nimi pokračujú na ceste ďalej. Túlavé zvieratá, ktoré prejdú cez hranicu, sa odchytávajú a vyšetria sa priamo na mieste a následne sa umiestnia do štátnych karanténnych staníc alebo útulkov. Doteraz Slovensko prijalo z Ukrajiny stovky zvierat.

Zvierací hotspot funguje v spolupráci Zelenej linky MŽP SR, tímu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Jaromíra Šíbla, tímu europoslanca Martina Hojsíka a slovenských útulkov.

14:37 Londýnska burza kovov (LME) v stredu znova pozastavila obchodovanie s niklom, ktoré na krátko obnovila po týždňovej pauze. Obchodovanie musela podľa svojich slov zastaviť v dôsledku „systémovej chyby“, ktorá spôsobila pokles ceny komodity pod spodný denný limit.

14:35 Žiadatelia o azyl, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a ich rodinní príslušníci budú môcť vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu ihneď po požiadaní o azyl.

Ministerstvo vnútra, ktoré zákon na rokovanie kabinetu predložilo v tejto súvislosti pripomína, že pre ostatných žiadateľov je umožnené začať pracovať až po deviatich mesiacoch od podania žiadosti. Zákon zároveň v prípade Ukrajincov predlžuje platnosť udelených prechodných pobytov, trvalých pobytov a tolerovaných pobytov, ktorá by inak skončila počas aktuálnej mimoriadnej situácie spôsobenej vojnou.

V súvislosti s ubytovávaním utečencov návrh zákona zavádza „strop“ sumy príspevku, ktorý bude možné vyplatiť s ohľadom na počet obytných miestností konkrétnej nehnuteľnosti. V prípade nehnuteľnosti s jednou obytnou miestnosťou by malo ísť o 100 eur na mesiac, pri dvoch miestnostiach o 750 eur, pri troch o 1000 eur a pri štyroch o 1250 eur na mesiac.

Nový zákon takisto presúva uhrádzanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti odídencom z Ukrajiny z ministerstva vnútra na ministerstvo zdravotníctva. To má podľa rezortu uľahčiť vykonávanie úloh migračného úradu.

14:31 Zákon Lex Ukrajina povolí poskytovať osobné údaje cudzincov bez ich súhlasu.  Tie sa budú môcť poskytnúť diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu cudzích štátov, ak bude dôvod na poskytnutie pomoci. Podľa zákona bude možné poskytovať osobné údaje aj rodinných príslušníkov danej osoby. Poskytovanie osobných údajov bude možné iba počas trvania mimoriadnej situácie spojenej s prílevom cudzincov na územie Slovenska.

14:26 Litva je podľa prezidenta Gitanasa Nausedu ochotná zastaviť dovoz ropy a plynu z Ruska.

Gitanas Nauseda
Litovský prezident Gitanas Nauseda. Foto: SITA/AP

14:15 Ukrajinským utečencom štát poskytne neodkladnú zdravotnú starostlivosť na základe dokladu o tolerovanom pobyte s názvom „dočasné útočisko“.

Rozhodla o tom v stredu vláda SR v rámci prijatia zákona lex Ukrajina. Zákon lex Ukrajina taktiež umožní vývoz liekov v rámci humanitárnej pomoci a mení aj zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Vládou schválený zákon lex Ukrajina rozširuje aj možnosť pre ukrajinských utečencov vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach. Pre potreby posilnenia zdravotníckeho personálu sa tak zjednodušuje prístup k výkonu zdravotníckeho povolania pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie v rámci EÚ.

Na základe zákona lex Ukrajina sa poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby ukladá povinnosť zabezpečiť aj poskytovanie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak mu bolo uložené opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa osobitného predpisu.

14:13 Na ukrajinskom spravodajskom kanáli Ukraine 24 sa objavila falošná výzva prezidenta Volodymyra Zelenského, v ktorom sa uvádzalo, že vyzýva Ukrajincov, aby zložili zbrane. Podľa predstaviteľov ukrajinskej vlády kanál napadli ruskí hackeri. Zelenskyj označil tieto snahy za „detskú provokáciu“. „Môžem len požiadať ruskú armádu, aby odložila zbrane a vrátila sa domov. My sme doma, bránime našu zem, naše deti. Kým nevyhráme, nepustíme z rúk žiadnu zbraň,“ povedal Zelenskyj.

14:10 Vodiči áut z Ukrajiny budú oslobodení od úhrady elektronickej diaľničnej známky na Slovensku.

Vozidlá v rámci humanitárnych konvojov na pomoc nášmu východnému susedovi zas nemusia platiť mýtne poplatky za využívanie spoplatnených úsekov diaľnic a ciest.

13:52 Kontakty medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkou hlavou štátu Joeom Bidenom môžu pokračovať, ak to bude nevyhnutné. Politici spolu nehovorili od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas pravidelného hovoru s novinármi v stredu povedal, že uvalenie sankcií na vysokopostavených amerických predstaviteľov „neznamená zastavenie kontaktov“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

13:42 Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského uviedol, že Ukrajina odmieta tvrdenia Ruska týkajúce sa prijatia švédskeho alebo rakúskeho modelu neutrality. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Mychajlo Podoľak povedal, že Ukrajina je momentálne vo vojnovom stave s Ruskom a bezpečnostný model „môže byť len ukrajinský“ a s „právne overenými bezpečnostnými zárukami“. „Nie sú žiadne iné modely alebo možnosti,“ povedal.

Podľa Podoľaka Ukrajina bude chcieť absolútne bezpečnostné záruky. „To by znamenalo, že signatári záruk nebudú stáť bokom v prípade útoku na Ukrajinu, ako je to dnes,“ dodal s tým, že namiesto toho by sa „aktívne zúčastnili v konflikte po boku Ukrajiny a poskytli by okamžitú dodávku potrebných zbraní“.

Podoľak vyhlásil, že Ukrajina nikdy nebola militaristickým štátom, ktorý útočí alebo plánuje zaútočiť na svojich susedov. „Preto chce mať dnes Ukrajina skutočne silný okruh spojencov s jasne definovanými bezpečnostnými zárukami,“ skonštatoval.

13:31 Minister financií SR Igor Matovič sa v Bruseli na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) zaujímal o riešenie dodávok energií.

Vo svojom vystúpení zdôraznil, že napriek vysokej závislosti Slovenska na rope a plyne z Ruskej federácie je Slovensko pripravené ísť v sankciách ešte ďalej. Zaujímal sa teda, že aké rezervné plány má Európska komisia vypracované pre prípad, že Ruská federácia prestane s dodávkami energií.

Matovič sa zaujímal o stratégiu komisie voči Rusku v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pričom zdôraznil potrebu väčšej interakcie Európskej únie s Čínou.

Komisii zároveň adresoval veľmi aktuálny problém, ktorému čelia utečenci z Ukrajiny v súvislosti s nemožnosťou výmeny hrivien za euro.

13:25 Ministerstvo hospodárstva nevylučuje krach ďalších alternatívnych dodávateľov energií. „Tým, že ceny energií rapídne stúpajú aj v závislosti od toho ako sa vyvíja vojnový konflikt na Ukrajine, v nadväznosti na to ako sa objavujú informácie o nových energetických sankciách voči Rusku, tak je možné, že ďalší dodávatelia od nás odídu,“ povedal po rokovaní vlády štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

13:20 Slovensko v súvislosti s riešením situácie utečencov z Ukrajiny požiada o humanitárnu pomoc medzinárodné organizácie a štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.

Vyplýva to z návrhu rezortu vnútra, ktorý v stredu odobrila vláda. Dôvodom tohto kroku podľa ministerstva je, že prostriedky, ktoré boli doteraz ponúknuté SR prostredníctvom mechanizmu EÚ, nie sú dostatočné na zvládnutie mimoriadnej situácie.

„Humanitárna pomoc zo zahraničia bude použitá na zabezpečenie základných potrieb pre utečencov, akými sú ubytovanie, stravovanie, hygiena a neodkladná zdravotná starostlivosť. Na žiadosť Ukrajiny môže byť pomoc použitá aj na účel bezpečného uloženia kultúrneho dedičstva Ukrajiny v depozitároch na území SR,“ uvádza rezort vnútra.

Ministerstvo pripomína, že k polnoci 14. marca vstúpilo na územie SR z územia Ukrajiny 212 930 osôb. Z tohto počtu 28 536 osôb požiadalo o dočasné útočisko na území SR a 154 osôb požiadalo o azyl. „Vzhľadom na to, že humanitárna situácia na území Ukrajiny sa neustále zhoršuje, je predpoklad, že tento počet bude ďalej narastať,“ dodal rezort vnútra.

13:11 Z Dubaja smerujú cez Poľsko na Ukrajinu sanitky a zásoby pre úrazovú a pohotovostnú chirurgiu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) informovala, že dodávky z jej skladov v Spojených arabských emirátoch doručujú prostredníctvom dvoch charterových letov, ktoré zadarmo poskytla tamojšia vláda.

Lietadlá vezú 36 ton zdravotníckych zásob a sú medzi nimi aj lieky na neprenosné choroby, ako je cukrovka alebo hypertenzia. Dovedna už WHO poslala pomoc na Ukrajinu z Dubaja prostredníctvom štyroch letov.

Medzinárodné humanitárne mesto v Dubaji, ktoré je centrom pre medzinárodnú humanitárnu pomoc, už dosiaľ poslalo na konfliktom zmietanú Ukrajinu 36 dodávok v hodnote zhruba štyri milióny dolárov. V nich boli traumatologické a pohotovostné zásoby, prístrešky a potraviny. (1 EUR = 1,0991 USD)

13:01 Pohotovostné služby v severovýchodnom meste Charkov oznámili, že od začiatku invázie Ruska 24. februára zahynulo najmenej 500 obyvateľov.

Referuje o tom spravodajský web BBC s tým, že uvedené číslo nemôže nezávisle overiť. Charkov je druhé najväčšie ukrajinské mesto a v ostatných týždňoch sa dostalo pod intenzívne ostreľovanie. Ruské sily sa snažia mesto obkľúčiť, no podľa analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zápasia s nedostatkom munície.

Rada OSN pre ľudské práva odhaduje, že dosiaľ bolo na celej Ukrajine zabitých najmenej 691 civilistov a ďalších 1143 ľudí utrpelo zranenia.

Ukrajina, Rusko, útok, invázia, vojna
Ukrajinský personál záchrannej služby vynáša telo obete z poškodenej budovy radnice po ostreľovaní v meste Charkov. Foto: SITA/AP

12:55 V dôsledku nepriaznivej situácie na Ukrajine vláda SR schválila rozšírenie právneho rámca, ktorý upravuje velenie určeným jednotkám Ozbrojených síl SR (OS SR) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na území Slovenskej republiky. Návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, odobrili členovia vlády na svojom stredajšom zasadnutí.

Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

12:53 Ukrajina uviedla, že v bojoch zabili už štvrtého ruského generála.

Generálmajor Oleg Miťajev zomrel počas útoku na Mariupoľ, povedal poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Na komunikačnej platforme Telegram zverejnil fotografiu, na ktorej je podľa neho tento mŕtvy dôstojník.

12:46 Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) sa rozhodol necestovať na Ukrajinu po tom, ako mu to neodporučili bezpečnostné zložky Slovenska. V tejto súvislosti ho preto mrzí, ak to niektorých ľudí sklamalo.

Heger to povedal po stredajšom rokovaní vlády s tým, že ak by dostal opätovne takúto ponuku, zrejme by ju viac prehodnotil.

12:41 Ministerstvo školstva spustilo zber dát, ktorý má do konca týždňa zistiť, koľko detí a mladých ľudí z Ukrajiny je prihlásených na materské, základné, stredné a vysoké školy. Následne sa budú nastavovať aj príspevky a jednorazové príspevky, ktoré si budú školy aj spätne vedieť vyžiadať na vykrytie financií na školské potreby. Po rokovaní vlády to povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

„Už teraz máme okolo tisíc detí, ktoré sú umiestnené v materských až po stredné školy. Učitelia z Ukrajiny, ktorí by chceli na Slovensku učiť, budú zatiaľ povinní predkladať len čestné vyhlásenie o bezúhonnosti. Keďže sme nemohli kontaktovať ukrajinské inštitúcie, nebolo možné, aby sme situáciu vyriešili iným spôsobom,“ povedal minister.

12:35 Ministerstvo obrany SR (MO SR) prijme opatrenia k využívaniu slovenského vzdušného priestoru v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine.

Cieľom opatrení bude zaručiť obranu Slovenskej republiky a plnenie úloh v prospech Ozbrojených síl SR ako aj síl NATO. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

12:29 Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij pri rozhovoroch s Ukrajinou povedal, že obe strany rokujú o možnom kompromise, podľa ktorého by Ukrajina v budúcnosti mohla mať menšiu a nezúčastnenú armádu. Nové kolo ukrajinsko-ruských rozhovorov sa očakáva v stredu.

11:55 Slovenský zdravotnícky systém zatiaľ situáciu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zvláda. Pri zvýšenom počte utečencov však môže nastať situácia, keď naše kapacity budú vyťažené.

Aby nedochádzalo k obmedzovaniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov SR, nápomocné bude Poľsko či Maďarsko, kam by sa pacienti následne presúvali. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pred stredajším rokovaním vlády.

11:44 Slovensko si váži pomoc Švajčiarska pri zvládaní dopadov utečeneckej krízy v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine. Štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS) to povedal počas stretnutia so zástupcom štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Švajčiarskej konfederácie Patricom Franzenom.

„Jasne sme odsúdili neodôvodnenú agresiu Ruskej federácie voči ukrajinskému národu. Švajčiarsky partner ma tiež podrobne informoval o spôsoboch, akým jeho vláda prispieva do riešenia situácie na Ukrajine, či už poskytovaním humanitárnej pomoci priamo na Ukrajine alebo susedným krajinám, aby boli schopné zvládať nápor vojnových utečencov,“ povedal Klus.

Slovensko veľmi pozorne sleduje aj diskusiu o budúcom nastavení vzťahov medzi Európskou úniou (EÚ) a Švajčiarskom. „Je v záujme oboch strán, aby sme mali dobré, korektné a predvídateľné vzťahy. Vo Švajčiarsku navyše žije viac ako 20-tisíc občanov SR a aj ich sa pochopiteľne dotýka otázka ďalšieho nastavenia vzťahov medzi EÚ a Švajčiarskom. Vhodne nastavenými vzťahmi sa im jednoznačne uľahčia možnosti štúdia, práce a života vo Švajčiarsku,“ zdôraznil Klus.

11:37 Protest pred ruskou ambasádou v Bratislave.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

11:31 Štát nakúpi pohonné a prevádzkové hmoty v objeme do 650 tis. litrov na zabezpečenie logistickej podpory pre realizáciu humanitárnej pomoci Ukrajine. V stredu o tom na návrh ministra hospodárstva rozhodla vláda.

„V záujme materiálnej pripravenosti a rýchlej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je potrebne nakúpiť dostatočné množstvo pohonných a prevádzkových hmôt na účel logistického zabezpečenia humanitárnej pomoci,“ objasňuje rezort. Tankovanie hmôt bude zabezpečené prostredníctvom stanovených čerpacích staníc cez vydané palivové karty na určené osoby Ministerstva vnútra SR.

11:26 Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v stredu rozhodne o žiadosti vlády v Kyjeve, aby nariadil Rusku zastaviť inváziu na Ukrajinu.

Súd so sídlom v holandskom Haagu začal konanie o konflikte minulý týždeň. Ukrajina ho požiadala, aby Rusku prikázal „okamžite zastaviť vojenské operácie“ začaté 24. februára, „ktorých deklarovaným účelom a cieľom je zabránenie a potrestanie údajnej genocídy“ v separatistickom Luhansku a Donecku na východe Ukrajiny.

Či sa Moskva podriadi prípadnému verdiktu súdu, je otázne. Ak niektorý členský štát Organizácie Spojených národov (OSN) nedodrží príkaz jej najvyššieho súdneho orgánu, môžu sudcovia požiadať o intervenciu Bezpečnostnú radu OSN. V nej má však Rusko právo veta.

11:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odkázal Rusom, že ak budú naďalej pracovať pre ruskú propagandu, vystavujú sa oveľa väčšiemu riziku, ako keby jednoducho odišli. „Prestaňte! Pár mesiacov bez práce je pre vás určite lepšie ako celoživotné medzinárodné prenasledovanie,“ podotkol.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: SITA/AP

10:46 Rakúsky ropný a plynárenský koncern OMV plánuje v dlhodobom horizonte úplne zastaviť ťažbu ropy a zemného plynu.

10:39 Ukrajina v „dohľadnon čase“ v žiadnom prípade nevstúpi do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Vyhlásil to v stredu britský premiér Boris Johnson. „Reálna situácia“ je taká, rozhodnutie však musí spraviť Ukrajina, dodal premiér.

Johnson sa tak vyjadril deň po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že jeho krajina sa nestane členom aliancie. Ukrajina roky počúvala, že dvere sú otvorené, počula však tiež, že sa nemôže pripojiť. A to je pravda, ktorú treba uznať, povedal Zelenskyj počas videokonferencie s predstaviteľmi ukrajinských ozbrojených síl.

Pred inváziou ruský prezident Vladimir Putin požadoval, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do NATO. Bola to jedna z „bezpečnostných záruk“, o ktoré sa Moskva snažila.

10:32 Vojna na Ukrajine spôsobí kolaps Ruska, tvrdí uväznený líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj.

10:12 Rusku pravdepodobne hrozí okamžitá neschopnosť splácať svoje dlhy v dôsledku západných sankcií uvalených pre jeho inváziu na Ukrajinu.

10:03 Pravdepodobne ukrajinský útok na Ruskom kontrolované medzinárodné letisko v Chersone a leteckú základňu podpálil niekoľko helikoptér a vozidiel. Poukazujú na to satelitné snímky z Planet Labs PBC analyzované agentúrou AP. Na záberoch vidieť hustý čierny dym a najmenej tri horiace vrtuľníky a niekoľko vozidiel. Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského uviedla, že v utorok pokračovali boje na letisku v Chersone, pričom oblasťou v priebehu dňa otriasali „silné výbuchy“.

9:57 Mama a babka 11-ročného Hassana sa už dostali z Ukrajiny na Slovensku. Nie je to prvýkrát čo utekajú pred vojnou.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:45 Dvanásťposchodovú výškovú budovu neďaleko centra Kyjeva zasiahlo v stredu ráno ruské ostreľovanie. Ako referuje spravodajský web CNN, útoky spôsobili požiare na niekoľkých poschodiach. Podľa prvotných správ boli pri ostreľovaní zranené dve osoby a záchranári evakuovali 37 ľudí. Budova vo štvrti Ševčenkivskyj sa nachádza len niekoľko kilometrov od centra ukrajinského hlavného mesta. Pri útoku bola poškodená aj susedná deväťposchodová budova. V noci na stredu bol v Kyjeve relatívny pokoj zbraní zo strany ruských síl. Mohlo to byť spôsobené aj prítomnosťou lídrov Poľska, Česka a Slovinska, ktorí v utorok vycestovali na krátku návštevu ukrajinskej metropoly.

9:31 Za posledných 24 hodín vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny takmer 8-tisíc osôb. Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko od vypuknutia konfliktu je viac ako 220-tisíc. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka. Za posledných 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Ubľa 1 870 osôb, na hraničnom priechode Vyšné Nemecké 5 117 ľudí a na hraničnom priechode Veľké Slemence 990.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:20 Wall Street v utorok posilnil. Federálny rezervný systém (Fed) začal svoje pozorne sledované dvojdňové zasadnutie. Očakáva sa, že v stredu zvýši svoju základnú úrokovú sadzbu, ktorá sa nachádza na rekordnom minime blízko nuly. Išlo by o prvý posun krátkodobej sadzby smerom nahor od roku 2018, ktorý by pravdepodobne otvoril sériu ďalších zvyšovaní.

Index S&P 500 posilnil o 2,1 % na 4 262,45 bodu, Dow Jones o 1,8 % na 33 544,34 bodu a technologický Nasdaq o 2,9 % na 12 948,62 bodu.

Americká centrálna banka sa snaží skrotiť vysokú infláciu, zároveň však nechce príliš spomaliť ekonomiku. Inflácia v USA je už v súčasnosti na najvyššej úrovni za niekoľko generácií. Najaktuálnejšie čísla pritom nezahŕňajú dopady prudkého rastu cien ropy po ruskom vpáde na Ukrajinu.

Fed zasadá v čase, keď sa centrálne banky na celom svete pripravujú na postupné ukončenie podporných opatrení, ktoré zavádzali po nástupe pandémie koronavírusu.

9:06 Ruská armáda v stredu ráno zasiahla mestá Odesa a Záporožie. Ako referuje spravodajský web BBC, informácie o výbuchoch sú zatiaľ nepotvrdené. Oliver Carroll, korešpondent The Economist, povedal, že v Odese počul hlasné zvuky, ktoré mohli pochádzať zo systémov protivzdušnej obrany zostreľujúcich rakety. Tajomník mestskej rady v Záporoží Anatolij Kurtev zasa na Telegrame napísal, že výbuch zasiahol tamojšiu železničnú stanicu.

8:50 Posilnenie vlastnej obranyschopnosti Slovenska prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) považuje prezidentka Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Informovala o tom vo svojom profile na sociálnej sieti.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

8:23 Na Slovensko v ranných hodinách dorazilo ďalšie jadrové palivo z Ruska.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

8:09 Rusko má problémy, preto povoláva ďalších vojakov, tvrdia Briti.

7:54 Ceny ropy sa v utorok znížili. Aprílové dodávky ľahkej americkej ropy si odpísali 6,57 USD a uzavreli na úrovni 96,44 USD za barel. Májové dodávky severomorskej ropy Brent zlacneli o 6,99 USD na 99,91 USD za barel. Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu tiež klesla, a to o 17 centov na 3 USD za galón. Aj ceny drahých kovov zamierili nadol. Zlato zlacnelo o 31,10 USD na hodnotu 1 929,70 USD za uncu a cena striebra sa znížila o 14 centov na úroveň 25,16 USD za uncu. (1 EUR = 1,0991 USD)

7:47 Americký Senát v hlasovaní jednomyseľne označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca. Ako referuje spravodajský web BBC, zároveň vyzval Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu, aby preskúmal Putinovo rozhodnutie napadnúť Ukrajinu.

Vladimir Putin
Plagát s hlavou Vladimira Putina, pod ktorým je napísané „Vrah“. Foto: SITA/AP

7:40 Ruské sily podnikli v pondelok a utorok rozptýlené útoky na mestá Irpiň a Huta-Mežyhirska neďaleko metropoly Kyjev. Ako však referuje spravodajský web BBC s odvolaním sa na analýzu Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), za ostatných 24 hodín nepodnikli žiadny rozsiahlejší útok na hlavné mesto.

Medzitým Rusko pokračuje v útokoch na prístavné mesto Mariupoľ na pobreží Azovského mora. Rusko si v utorok falošne nárokovalo na kontrolu nad regiónom okolo iného juhoukrajinského mesta Cherson. Nedokázalo však uskutočniť postup do dvoch kľúčových miest – Záporožia a Mykolajiva.

Ako uvádza analýza ISW, v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov ruské sily pri snahách o obkľúčenie bojujú s nedostatkom munície.

7:31 Ukrajina utrpela od začiatku invázie škody za viac ako 500 miliárd dolárov. Ako informuje spravodajský web BBC, uviedol to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý trvá na tom, že Rusko po vojne zaplatí za obnovu Ukrajiny.

Šmyhaľ na stretnutí s lídrami Poľska, Česka a Slovinska nekonkretizoval, ako by Ukrajina mohla získať reparácie. Spomenul však skonfiškovaný ruský majetok v zahraničí a dodal, že Ukrajina bude hľadať finančnú pomoc aj u spojencov.

(1 EUR = 1,0991 USD)

7:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že mierové rozhovory s Ruskom začínajú „znieť realistickejšie, ale na dosiahnutie prelomu je ešte potrebný čas“.

Vo svojom najnovšom videoposolstve na Facebooku uviedol, že víťazstvo nad Ruskom si bude vyžadovať prácu všetkých ukrajinských občanov, vrátane vyjednávacieho tímu, ktorý v súčasnosti vedie rozhovory s ruskou stranou. Ako referuje spravodajský web BBC, rozhovory majú pokračovať aj v stredu.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

7:14 Ruské vojnové lode v noci  z utorka na stredu ostreľovali ukrajinské morské pobrežie južne od Odesy. Uviedol to námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko. „Vystrelili z veľkej diaľky obrovské množstvo munície,“ uviedol na Facebooku. Geraščenko povedal, že Rusko chce otestovať ukrajinský pobrežný obranný systém. Dodal, že nedošlo k pokusu o vylodenie jednotiek. Nekonkretizoval, či pri ostreľovaní boli zasiahnuté nejaké ciele.

7:09 Lídri Poľska, Česka a Slovinska sa v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ako referuje spravodajský web BBC, premiéri týchto troch krajín Mateusz Morawiecki, Petr Fiala a Janez Janša, ako aj poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczyński na schôdzke vyjadrili podporu ukrajinskému ľudu.

„Nie ste sami. Váš boj je naším bojom a spolu zvíťazíme,“ povedal Janša, na ktorého nadviazal český premiér Fiala: „Bojujete o svoje životy, o svoju slobodu. Vieme však, že bojujete aj o naše životy a našu slobodu. Obdivujeme vašu odvahu a budeme pokračovať v poskytovaní ďalšej pomoci a podpory.“ Obaja lídri tiež povedali po ukrajinsky: „Sláva Ukrajine.“

7:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Vladimir PutinVolodymyr Zelenskyj