Poľsko sa v posledných rokoch stáva jedným z najvýraznejších ekonomických príbehov strednej Európy. Krajina, ktorá ešte pred dekádou zaostávala za Slovenskom v úrovni miezd, dnes dosiahla historický zlom.
Priemerný Poliak zarába viac ako Slovák. Podľa analytika INESSRadovana Ďuranu ide o zásadnú zmenu trendu, ktorá sa nedá vysvetliť jednoduchými argumentmi o eurofondoch či infraštruktúre.
Mzdový obrat, ktorý prekvapil
Ešte pred desiatimi rokmi boli mzdy v Poľsku približne o desatinu nižšie ako na Slovensku. Dnes je situácia opačná a priemerný Poliak zarába zhruba o päť percent viac.
Platy na Slovensku ešte reálne rástli vo väčšine odvetví, výhľad do budúcna však už nevyzerá ružovo
Tento vývoj býva často pripisovaný schopnosti Poľska efektívne čerpať európske fondy, no podľa Ďuranu ide o zjednodušené vysvetlenie.
Prečo ženy na Slovensku zarábajú o pätinu menej než muži: rozhodujú aj profesie, ktoré si vyberajú
Objem eurofondov je totiž relatívne malý a porovnateľný so Slovenskom. Navyše Poľsko ich využíva najmä na dobiehanie historického investičného deficitu, napríklad v dopravnej infraštruktúre, ktorá je napriek pokroku stále nedostatočná vzhľadom na veľkosť krajiny.
Kľúč nie je v diaľniciach, ale v kapitále
Skutočný rozdiel sa podľa analytika skrýva inde, a to v schopnosti ekonomiky priťahovať investície. „Kľúčovou podmienkou je tvorba kapitálu. Investície firiem,“ upozorňuje analytik.
Slovensko čelí daňovému zaťaženiu, liberáli chcú ekonomický reštart a navrhujú aj nulovú daň na reinvestovaný zisk – VIDEO
Poľsko za posledných dvanásť rokov zvýšilo objem investícií približne o polovicu, zatiaľ čo Slovensko len o necelých 10 percent. Ešte výraznejší rozdiel je pri zahraničných investíciách, kde Poľsko v pomere k HDP dosahuje približne dvojnásobok slovenských hodnôt.
Zaujímavé pritom je, že tento trend pokračoval aj po pandémii, keď mnohé ekonomiky zápasili s poklesom investičnej aktivity. Poľsko tak potvrdilo, že jeho rast nie je len krátkodobý výkyv, ale výsledok systematických zmien.
Špeciálna investičná zóna pre celú krajinu
Jedným z kľúčových momentov bola reforma investičnej politiky z roku 2018, ktorá de facto premenila celé Poľsko na špeciálnu investičnú zónu. Firmy môžu získať daňové úľavy až na 15 rokov, pričom podmienky sa líšia podľa regiónu a jeho rozvojových potrieb.
Slovensko zaostáva v raste miezd, podľa KDH reálne platy sú približne o 353 eur nižšie ako v okolitých krajinách - VIDEO
Dôležitým prvkom je aj konkurencia medzi jednotlivými regiónmi, ktoré aktívne súťažia o investorov. Tento prístup vytvára tlak na zlepšovanie podnikateľského prostredia a zároveň umožňuje cielene podporovať menej rozvinuté oblasti.
Estónska daň ako motor investícií
Ešte zásadnejší impulz prinieslo zavedenie tzv. estónskej dane v roku 2021. Ide o systém, v ktorom firmy neplatia daň z príjmu priebežne, ale až v momente, keď si vyplácajú zisk. Dovtedy môžu kapitál reinvestovať alebo použiť na znižovanie zadlženia.
„Estónska daň motivuje firmy k dlhodobým kapitálovým investíciám,“ vysvetľuje Ďurana. Tento model sa postupne rozšíril aj v ďalších krajinách regiónu a v Poľsku si získal výraznú popularitu. Využíva ho už viac ako 20-tisíc firiem.
Atraktivitu zvyšuje aj priaznivé nastavenie dividendového zdaňovania, ktoré zmierňuje dvojité zdanenie zisku. Pre zahraničných investorov to znamená nižšie celkové daňové zaťaženie a vyššiu návratnosť kapitálu.
Nižšie daňové zaťaženie ako konkurenčná výhoda
Rozdiel medzi krajinami je viditeľný aj na celkovom zaťažení firiem. Kým poľská vláda v roku 2024 vybrala od firiem približne 2,4 percenta HDP, na Slovensku to bolo výrazne viac, 3,9 percenta.
Z pohľadu investorov je preto Poľsko atraktívnejšou destináciou. Nižšie dane, flexibilnejší systém a aktívna podpora investícií vytvárajú prostredie, ktoré podporuje rast a tvorbu pracovných miest.
Rast aj napriek rizikám
Poľský ekonomický úspech však nie je bez rizík. Krajina v posledných rokoch výrazne zvýšila verejné výdavky a patrí medzi štáty s vysokými deficitmi. Rast podporila aj pracovná sila z Ukrajiny, ktorá pomohla zmierniť tlak na trh práce.
Napriek tomu sa ukazuje, že aj v prostredí politických a fiškálnych výziev môžu reformy zamerané na podporu investícií priniesť výrazné výsledky.
Slovensko ide opačným smerom
Z pohľadu Slovenska je tento vývoj varovaním. Kým Poľsko systematicky zlepšuje podmienky pre podnikanie, Slovensko podľa analytika postupuje opačne. Vyššie daňové zaťaženie a slabšia podpora investícií znižujú jeho atraktivitu.
Samotné čiastkové opatrenia, ako zrušenie niektorých daní či mierne zníženie sadzieb, podľa Ďuranu nebudú stačiť. Kľúčom je komplexná reforma, ktorá by krajinu opäť dostala na investičnú mapu.
Jednou z možností je aj zavedenie estónskeho modelu zdaňovania, o ktorom sa už začína diskutovať aj na Slovensku. „Zavedenie režimu estónskej dane by bolo vítaným prvým krokom,“ naznačuje analytik.
