Rozpočtová rada: Udržateľnosť verejných financií sa vlani zhoršila

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Graf, obchodovanie
Foto: ilustračné, pixabay.com

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že vláda plne nevyužila priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 na zlepšenie rozpočtovej pozície.

AKTUALIZOVANÉ

Udržateľnosť verejných financií na Slovensku sa napriek sľubne vyvíjajúcej sa ekonomike v minulom roku zhoršila. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2017, podľa ktorej ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti vlani dosiahol 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). V praxi to znamená, že podľa prepočtov rady by na udržanie dlhu verejnej správy pod hranicou limitu 50 % HDP počas najbližších päťdesiatich rokov bolo potrebné prijať dodatočné opatrenia vo výške približne spomínaných 1,1 % HDP.

Medziročne sa tak udržateľnosť verejných financií na Slovensku zhoršila o 0,3 % HDP. „Priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 vláda plne nevyužila na zlepšenie fiškálnej pozície,“ konštatuje rozpočtová rada, podľa ktorej za týmto zhoršením stojí pomalšie znižovanie deficitu, ako aj zavedenie dočasnej minimálnej sumy valorizácie dôchodkov.

Pomôžu aj zmeny v dôchodkovom systéme

Rada zároveň predpokladá, že v základnom scenári vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy vychádzajúcom z roka 2017 by sa bez ďalších opatrení vlády rozpočtové saldo do roku 2021 automaticky zlepšilo o 0,5 % HDP. „K poklesu deficitu budú prispievať najmä úspory v úrokových nákladoch a vo výdavkoch v dôchodkovom systéme z dôvodu parametrických zmien uskutočnených v predchádzajúcich rokoch,“ uvádza vo svojej správe RRZ s tým, že ak sa nemá udržateľnosť verejných financií ďalej zhoršovať, museli by sa tieto úspory v plnej miere premietnuť do lepšieho salda rozpočtu.

Ak by však vláda chcela dosiahnuť stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vyššie spomenuté úspory by na to nestačili. Podľa prepočtov rady by totiž bolo nutné dosiahnuť do roku 2021 štrukturálny prebytok v rozpätí od 0,3 % do 0,4 % HDP, čo by sa podľa rady malo zohľadniť aj pri stanovovaní strednodobých rozpočtových cieľov. RRZ zároveň pripomína, že za súčasným zaostávaním v udražateľnosti verejných financií je aj revízia údajov za rok 2016. Vtedy totiž síce rada prvýkrát skonštatovala, že slovenské verejné financie sú v dlhodobo udržateľnom stave, avšak po revíziách údajov o daňových príjmoch a ďalších dát musela svoje hodnotenie zhoršiť.

Ministerstvo financií to vidí inak

Závery rozpočtovej rady sú tak oproti oficiálnym vládnym plánom rozdielne. Kým rada hovorí o potrebe štrukturálneho prebytku, vládne plány prezentované v programe stability sú menej ambiciózne. „My vyzývame, aby boli prijaté ďalšie opatrenia. Z hľadiska toho, ako je u nás nastavený strednodobý rámec, je stále možné, aby na to vláda reagovala. Ťažko pre mňa povedať, nakoľko je to realistické,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko.

Celkovo je ale postoj ministerstva financií voči výstupom rozpočtovej rady, a najmä poslednej správe o dlhodobej udržateľnosti, kritický. Minister financií hovorí, že je nelogické, ak vlani rada skonštatovala, že verejné financie boli dlhodobo udržateľné, aby po ďalšom znížení schodku na 1 % HDP hovorila, že dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila. Minister financií takisto kritizuje, že RRZ pracuje so scenárom, ktorý nezodpovedá skutočným plánom vlády.

Rezort hovorí o rozdielnej metodike

Ministerstvo zároveň argumentuje, že podstatná časť indikátora dlhodobej udržateľnosti je tvorená vplyvmi dlhodobých predpokladov, ktoré nesúvisia s opatreniami vlády, ale vychádzajú z použitých výpočtových modelov. „Hlavným dôvodom, prečo RRZ naše verejné financie nepovažuje za dlhodobo udržateľné, je teda podľa nášho názoru práve zmena metodiky,“ uvádza sa v stanovisku rezortu s tým, že by pre porovnanie uvítal aj prepočet podľa pôvodnej metodiky.

Práve preto by sa podľa ministerstva malo o použitej metodike diskutovať na odbornej úrovni. Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko tvrdí, že o použitých postupoch sú pripravení sa baviť s hocikým. Upozorňuje však, že RRZ je z ústavného zákona nezávislou inštitúciou. „Určite sme pripravení s hocikým diskutovať o tej odbornej časti. Môžme aj s ministrom financií prebrať tie veci, ktoré tam sú a ak tam s niečim nesúhlasí, tak sa snažiť mu vysvetliť, prečo to tak berieme,“ povedal vo štvrtok Šramko.

Ukazovateľ čistého bohatstva sa zlepšil

Rozpočtová rada v správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií vyčísľuje aj hodnotu čistého bohatstva Slovenska. Tá podľa poslednej správy, ktorá bolo zverejnená vo štvrtok, dosiahla úroveň záporných 148,8 % HDP. Oproti predchádzajúcemu roku to znamenalo zlepšenie o 21,7 percentuálneho bodu. Za zlepšením stálo predovšetkým zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve, ale aj medziročný rast hospodárstva. Naopak, opačný vplyv mal pokles vlastného imania súhrnného celku verejnej správy o 3,3 % HDP.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať