Spoločnosť Deluvis považuje za veľmi neštandardné, aby zákon obmedzoval spôsob výplaty odmeny.
Novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, resp. pracovný návrh na úpravu spôsobu výplaty a výšky odmien pre finančných agentov, môže poškodiť prácu a existenciu finančných sprostredkovateľov. Myslí si to spoločnosť Deluvis, zakladajúci člen Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Účinnosť novely sa predpokladá od roku 2018 s prechodnými obdobiami pre niektoré ustanovenia.
Rezort financií si od novely zákona sľubuje najmä zníženie cien finančných produktov. Podľa návrhu by sa mala odmena finančného agenta za sprostredkovanie služby vyplácať po dobu siedmich rokov, a to aj v prípade, ak je poistná zmluva uzatvorená na kratšiu dobu, s výnimkou zmlúv uzatvorených na dobu 12 mesiacov a kratšiu. Podľa finančných sprostredkovateľov ide o likvidačný krok. Spoločnosť Deluvis považuje za veľmi neštandardné, aby zákon obmedzoval, resp. stanovoval spôsob výplaty odmeny v rámci podnikateľského prostredia. Finanční agenti by tak reálne dostávali podľa vyjadrení firmy sedminu svojho súčasného príjmu.
Dôležitý je celoživotný servis
Fixácie klientov na úverových produktoch sú štandardne na tri, resp. päť rokov. Podstata a úloha finančného agenta je v nezávislom poradenstve a výbere vhodného produktu pre klienta, teda v celoživotnom servise. “Obmedzenie výšky a spôsobu výplaty provízie nezabráni ani finančnému agentovi a ani klientovi vyhľadať po skončení fixácie pre klienta výhodnejšiu ponuku na trhu. Zo strany bánk možno naopak ide o snahu, ako si z finančných agentov urobiť nástroj k udržaniu klienta,“ pokračovala Zuzana Zedníková zo spoločnosti Deluvis.
Odporúčame tiež:
Miera nezamestnanosti na Slovensku opäť klesla. Najhoršie bolo, keď vládla pravica, tvrdí Fico
KOŠICE: Detským pacientom budujú novú otorinolaryngológiu
Problematické je podľa nej aj obmedzenie výšky provízie finančnému agentovi. Ministerstvo financií v návrhu uvádza, že mu bude vyplatená odmena najviac vo výške súčinu jednej desatiny ročného poistného a dohodnutej doby trvania poistenia, naviac však 1,3-násobku ročného poistného. “Ak budú stanovené jednotné hranice provízií, ktoré budú platné pre všetkých a nebudú znevýhodňovať finančných sprostredkovateľov oproti interným sieťam, s návrhom súhlasiť budeme. Ich výška a spôsob vyplácania však nesmú byť pre trh likvidačné,” pokračuje Zedníková.
Ide o tlak bankového sektora ?
Novela zákona sa dotýka nielen sprostredkovania poistných produktov, ale aj spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie. Tak ako v prípade poistného, tak i v prípade úverov by bola provízia finančnému agentovi vyplácaná po dobu siedmich rokov, v stanovenej maximálnej výške 1,3 % zo sumy sprostredkovaného úveru. “Návrh na zníženie provízií v bankovom sektore je podľa nás logickým tlakom bankového sektora. Pri aktuálne nízkych úrokových sadzbách a po vyplatení provízie finančnému agentovi, začínajú byť banky na klientovi ziskové až po niekoľkých mesiacoch, možno rokoch, a to sa im samozrejme nepáči,“ konštatuje Zedníková.
Odmena za poskytnutie úveru však môže byť podľa návrhu ešte nižšia, keďže upravuje aj daňovo uznateľné výdavky. “Obmedzením výšky daňovo uznateľného výdavku banky či poisťovne, zároveň dáva štát možnosť bankám a poisťovniam na ďalšie, z ich pohľadu logické, zníženie provízií na 100 % z ročného poistného, resp. 1 % z poskytnutého úveru. Provízie vyplatené nad tento limit by totiž neboli daňovo uznateľným výdavkom. To predstavuje zníženie provízií približne o 35 až 45 %. Keď si k tomu zoberieme ešte rozloženie provízie na sedem rokov, je nepredstaviteľné, aby sa niekto ako finančný agent na plný úväzok dokázal slušne uživiť,“ objasňuje Zedníková.
