V prostredí nízkych úrokových sadzieb je podľa NBS potrebné, aby boli banky kapitálovo pripravené zvládnuť tlak na pokles svojich príjmov.
Hoci je slovenský bankový sektor stále v dobrej kondícii, centrálna banka upozorňuje na viaceré riziká. Tie možno hľadať predovšetkým v nízkych úrokových sadzbách, ktoré tlačia na znižovanie marží v bankách a tým aj na ich ziskovosť. Očakávané pokračovanie týchto trendov by pozíciu sektora mohlo oslabiť. Na mieste sú tak podľa Národnej banky Slovenska (NBS) opatrenia, ktoré zabezpečia dostatočný kapitál bankového sektora do budúcnosti. Vyplýva to zo Správy o finančnej stabilite k máju 2016, ktorú centrálna banka zverejnila vo štvrtok.
Úvery na nehnuteľnosti naďalej rastú
Podľa správy totiž vývoj v bankovom sektore na Slovensku aj v úvode tohto roka ovplyvňoval pozitívny makroekonomický vývoj sprevádzaný zvyšovaním reálnych miezd, poklesom nezamestnanosti, ale aj priaznivým vývojom tržieb v podnikovom sektore. Najvýraznejším trendom v slovenskom finančnom sektore však naďalej podľa člena bankovej rady NBS a výkonného riaditeľa útvaru dohľadu nad finančným trhom Vladimíra Dvořáčka zostáva rast úverov v sektore domácností, kde dominovali úvery na nehnuteľnosti, ktoré u nás dlhodobo patria k najrýchlejšie rastúcim v Európskej únii. Podobný vývoj je aj pri spotrebiteľských úveroch, ktorých dynamika mierne spomalila.
Jedným z najvýraznejších rizík slovenského finančného sektora je z pohľadu finančnej stability podľa správy prostredie nízkych úrokových sadzieb. „Najvýraznejšie sa toto riziko prejavuje v prípade bankového sektora a dôchodkových fondov,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii Dvořáček. V prípade bankového sektora totiž nízke sadzby vplývajú na pokles úrokových príjmov z úverov, ktoré dlhodobo patria k významným zložkám ziskovosti domáceho bankového sektora. „Tento trend sa navyše v budúcnosti ešte prehĺbi. Vzniká tak tlak na ziskovosť bankového sektora a na udržateľnosť jeho biznis modelu,“ dodal. V prípade dôchodkových fondov sa zase kvôli nízkym úrokom výrazne znížil podiel úrokových výnosov zo stabilných investícií, ako sú dlhopisy a bankové vklady, kým na druhej strane rástla rizikovejšia akciová zložka.
Aj nízke sadzby majú svoje riziká
Nízke úroky na jednej strane ukrajujú bankám z príjmov, na druhej strane sa však zvyšuje aj riziko na strane ich klientov. Slovenské domácnosti totiž už teraz patria medzi najzadlženejšie pri porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy a medziročný rast dlhu slovenských domácnosti je v tejto skupine krajín najvyšší.
Bankové domy tak musia počítať s tým, že v budúcnosti budú musieť držať vyššie kapitálové rezervy. Predstavitelia centrálnej banky totiž naznačujú, že už ďalší štvrťrok môžu rozhodnúť o navýšení proticyklického kapitálového vankúša. Ten ešte NBS zatiaľ potvrdila na nulovej úrovni. „Vzhľadom na pomerne vysoké tempo rastu retailových úverov, ktoré bolo v poslednom období sprevádzané rastom úverov poskytnutých podnikovému sektoru, však už nasledujúce júlové rozhodnutie môže obsahovať zvýšenie miery vankúša na nenulovú úroveň,“ tvrdí Dvořáček.
Banky by mali prehodnotiť aj dividendovú politiku
Centrálna banka zároveň bankám odkazuje, že by mali prehodnotiť aj svoju dividendovú politiku. Hoci stále konštatuje, že slovenský finančný sektor je vysoko odolný a všetky banky disponujú dostatočnou výškou vlastných zdrojov, keď s rezervou plnili kapitálovú požiadavku aj vrátane kapitálových vankúšov. „Napriek tomu bude zrejme nevyhnutné v nasledujúcom období zo strany bánk obmedziť mieru vyplácania dividend, a to z dôvodu postupného nárastu kapitálovej požiadavky,“ povedal Dvořáček.
Ďalším faktorom prispievajúcim k zvyšovaniu stability slovenského finančného sektora má byť aj zavádzanie princípov, ktoré vyšli ešte v roku 2014 ako odporúčania centrálnej banky, do legislatívneho opatrenia NBS. Centrálna banka tvrdí, že výraznejšie zmeny v porovnaní s odporúčaniami, ktoré v roku 2014 vydala, vo finálnom opatrení nebudú. Momentálne ich však konzultuje s bankami a preto detailnejšie informácie zatiaľ neprezrádza. Naznačuje však, že banky by mali po novom zrejme detailnejšie skúmať profil klienta pri žiadosti o úver. A to nie len z pohľadu jeho príjmov, ale aj výdavkov.
