Tempo rastu priemerných nominálnych zárobkov sa na začiatku roka zdynamizovalo nad úroveň 6 %. Hrubé mzdy v prvom štvrťroku 2026 vzrástli v 18 z 19 sledovaných odvetví, no v šiestich z nich rast nestačil pokryť infláciu. Najvýraznejšie stúpli mzdy zamestnancov v dôsledku valorizácie v odvetví vzdelávania, kde narástli dvojciferne. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najväčší rast dosiahlo vzdelávanie
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v prvom štvrťroku tohto roka úroveň 1 611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Nominálny aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti záveru vlaňajšieho roka vzrástla o 1,6 %.
Medziročné zvýšenie priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo 18 z 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Výnimkou bola iba oblasť ťažby a dobývania, kde hrubé mzdy zamestnancov klesli o 0,1 %. Naopak, najväčší nominálny rast dosiahlo vzdelávanie, kde priemerná mzda vzrástla o 14,5 % na 1 582 eur. „Napriek tomu zostala pod priemerom celého hospodárstva SR. Tento nárast súvisel s legislatívnou zmenou a plošnou valorizáciou miezd v školstve,“ priblížil ŠÚ SR.
PN-ka, materská aj tehotenská dávka porastú: Od roku 2027 si Slováci prilepšia o stovky eur
Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli v 13 z 19 sledovaných odvetví. Najvýraznejšie stúpli v sektore vzdelávania, a to o 10,4 %. V ostatných odvetviach sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode po 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Vyššie tempo rastu ako bol priemer za celé hospodárstvo SR dosiahlo osem odvetví.
V šiestich sektoroch však mzdy nerástli dostatočne rýchlo na to, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla. Najvýraznejší pokles zaznamenal sektor ťažby a dobývania o 3,7 %, v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov od 0,7 % do 2 % zaznamenali zamestnanci vo verejnej správe, nehnuteľnostiach, administratívnych službách a energetike.
V obchode rástli mzdy podpriemerne
V priemysle a obchode, kde pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1 518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3 000 eur mali počas prvého štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky mali aj naďalej zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur a ako jediné odvetvie neprekročilo hranicu tisíc eur.
Nevyplácajú vám mzdu? Sociálna poisťovňa radí, kedy máte nárok na dávku z garančného poistenia
Nadpriemernú mzdu si naďalej udržal Bratislavský kraj, kde dosiahla 1 984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 306 eur v Prešovskom kraji po 1 499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.
Rast miezd v úvode roka podľa analytikov príjemne prekvapil, v ďalšom období však predpokladajú spomalenie. „Rast miezd v úvode roka príjemne prekvapil a jemne prevýšil naše i priemerné trhové očakávania. Reálne mzdy si tak udržali rast i v úvode roka, a to najskôr i po zohľadnení daňových a odvodových úprav, t.j. i v čistom vyjadrení. Mzdy tak nateraz priamo netlmili spotrebu domácnosti, ktorú zatiaľ obmedzuje skôr nižší spotrebiteľský sentiment ako reálny výpadok príjmov,“ zhodnotil analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák.
Analytici očakávajú spomalenie
Podobne to vidí aj analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš, podľa ktorého dynamika rastu miest zostala nad úrovňou eurozóny a ostala jedným z proinflačných faktorov v rámci jadrových inflačných tlakov. Analytici však očakávajú, že tento rast miest sa v nasledujúcom období spomalí.
„Očakávame, že v nasledujúcich štvrťrokoch sa bude dynamika rastu miezd postupne znižovať a na horizonte celého roka dosiahne rast nominálnych miezd v priemere 5 %. Rast reálnych miezd by sa mal v tomto roku pohybovať okolo 1 %,“ priblížil Kočiš.
Reálne mzdy medziročne vzrástli, zamestnanosť naopak vo väčšine odvetví klesla
Konečný rast reálnych miezd však bude podľa neho závisieť od úrovne inflácie, ktorá by mohla dosiahnuť úroveň 4 %. „Riziká sú však pre pokračujúcu vojnu na Blízkom východe naklonené smerom k vyššej inflácii, a to cez primárne aj sekundárne vplyvy vyšších cien energetických komodít. Na dynamiku nominálnych miezd môže v nasledujúcich kvartáloch vplývať aj politicko-volebný cyklus, keďže nás čakajú voľby do samospráv a v budúcom roku parlamentné voľby. Na druhej strane by mal byť útlm dynamiky rastu miezd podporený šetrením na strane štátu v dôsledku potreby pokračujúcej konsolidácie verejných financií,“ zhodnotil analytik.
Z rastu miezd uberie aj konsolidácia
Podobný názor má aj Koršňák, ktorý tiež predpokladá spomalenie rastu platov. „Predpokladáme, že tento rok by sa rast nominálnych miezd mal spomaliť jemne pod 5,5 %. Reálne mzdy by si tak mali udržať rast blízko 1,5 % a medziročne by v priemere mali byť nepatrne vyššie aj po očistení o daňovo-odvodové zmeny,“ uviedol.
Z rastu miezd bude podľa neho uberať najmä pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. „Rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd,“ doplnil Koršňák.
