Investičná gramotnosť Slovákov sa prepadá a trend z posledných rokov sa nepodarilo zvrátiť ani v aktuálnych dátach. Index investičnej gramotnosti, ktorý sleduje orientáciu verejnosti vo financiách a investovaní, klesol na 92,4 bodu, čím sa ešte viac vzdialil od východiskovej úrovne 100 bodov z roku 2022.
Tretí pokles
Ide už o tretí pokles za sebou, pričom zhoršenie zasiahlo všetky vekové skupiny. Zistenia zároveň ukazujú, že problém nie je len v investovaní ako takom, ale už v základných finančných a matematických zručnostiach.
Slováci veria, že rozumejú peniazom. Dáta však ukazujú opak, finančná gramotnosť má vážne trhliny
Podľa analytika platformy Portu Mareka Malinu mnohým respondentom robia problém aj jednoduché veci. „A to praktické príklady vychádzajúce z pomerne jednoduchých matematických princípov, ktoré sa vyučujú už na základnej škole,“ upozorňuje. Tento fakt podľa neho naznačuje, že slovenské školstvo nedokáže mladých dostatočne pripraviť na reálne finančné rozhodovanie, čo potvrdzujú aj medzinárodné merania vedomostí.
Najslabšie výsledky dosiahli mladí vo veku od 18 do 26 rokov. Naopak, najlepšie sú na tom ľudia vo veku 54 až 65 rokov. Rozdiely sú však výrazné aj podľa úrovne vzdelania. Kým ľudia s vysokoškolským vzdelaním dosahujú výrazne nadpriemerné výsledky, pri základnom vzdelaní index dramaticky klesá.
Základný koncept
Dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Mešťan upozorňuje, že základnému konceptu, ako zložené úročenie, rozumie len málokto. „Princípu zloženého úročenia rozumie iba 20,8 % respondentov so základným vzdelaním,“ konštatuje. Ešte alarmujúcejšie je, že len tretina opýtaných rozumie jednoduchému príkladu poklesu a následného rastu hodnoty investície.
Slováci chcú chrániť úspory pred infláciou. Prieskum ukazuje, že úspory zhodnocuje už štvrtina populácie
Rozdiely sa neprejavujú len vo vzdelaní, ale aj medzi mužmi a ženami. Muži dosahujú v priemere vyššie skóre a častejšie investujú, zatiaľ čo ženy investujú menej a častejšie uvádzajú bariéry ako nedostatok financií, strach zo straty či nedostatok informácií. Analytička spoločnosti Wood & CompanyEva Sadovská však upozorňuje, že problém nie je v schopnostiach, ale v praxi.
„Ak neriešime naše financie, prípadne vôbec neinvestujeme, tak nemáme ako chýbajúce vedomosti či investičné zručnosti získať,“ vysvetľuje s tým, že ženy pritom majú predpoklady byť disciplinovanými a dlhodobými investorkami.
Vnímanie rizika
Zaujímavý je aj rozdiel v tom, odkiaľ ľudia čerpajú informácie. Muži častejšie využívajú online zdroje, ako sú weby, podcasty či nástroje umelej inteligencie, zatiaľ čo ženy preferujú osobný kontakt s poradcami alebo blízkymi. V oboch prípadoch však zohráva formálne vzdelávanie len minimálnu úlohu.
To otvára otázku kvality informácií, keďže čoraz väčší vplyv majú sociálne siete a marketing. Podľa dostupných dát sa značná časť investorov riadi odporúčaniami influencerov, čo môže viesť k skreslenému vnímaniu rizika.
Ženy majú na investovanie talent, no stále ho nevyužívajú. Čo ich brzdí?
Výkonný riaditeľ Portu Martin Luňáček upozorňuje, že popularita investovania často rastie rýchlejšie než reálne vedomosti. „Ľudia síce o investovaní viac počúvajú, ale nezamýšľajú sa nad ním,“ hovorí. V prostredí rastúcich trhov to podľa neho vedie k falošnému pocitu bezpečia, ktorý môže vyústiť buď do úplnej pasivity, alebo naopak do nadmerného rizika.
Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, že investičné správanie domácností ovplyvňuje nielen úroveň znalostí, ale aj samotná finančná situácia.
Nedostatok voľných prostriedkov
Vedúca Katedry ekonómie na Ekonomickej univerzite v Bratislave Anetta Čaplánová pripomína, že pre veľkú časť populácie zostáva hlavnou bariérou nedostatok voľných prostriedkov. To znamená, že problém investičnej gramotnosti sa prelína so širšími ekonomickými faktormi, ako sú príjmy, prístup k informáciám či celková finančná stabilita domácností.
Takmer polovica slovenských párov má oddelené účty, veľké finančné rozhodnutia robia však spoločne
Dlhodobý pokles investičnej gramotnosti tak naznačuje systémový problém, ktorý presahuje individuálne rozhodnutia. Ak sa nepodarí zlepšiť finančné vzdelávanie a zároveň zvýšiť dôveru a zapojenie ľudí do správy vlastných financií, môže to mať dopady nielen na jednotlivcov, ale aj na ekonomiku ako celok.
Nízka schopnosť zhodnocovať úspory totiž znižuje odolnosť domácností voči inflácii aj krízam a zároveň obmedzuje ich schopnosť podieľať sa na dlhodobom ekonomickom raste.
