Európska centrálna banka vstúpila do druhej fázy príprav digitálneho eura, pričom jeho testovanie sa očakáva v roku 2027 a plné nasadenie v roku 2029. Tento nový nástroj má popri hotovosti a bankových vkladoch predstavovať tretiu vrstvu fiat peňazí.
Projekt sprevádza množstvo deklarovaných výhod, no ako upozorňuje analytik INESSMartin Vlachynský, mnohé z nich stoja na vratkých základoch. Argumenty v prospech digitálneho eura často pôsobia ako abstraktná kompilácia bruselského slovníka.
Viaceré problémy vôbec neexistujú
Ako uvádza Vlachynský, obhajoba projektu je vystavaná na pojmoch ako digitalizácia, finančná inklúzia, posilnenie inovácií a konkurencieschopnosti, transparentnosť, či odolnosť finančného systému. Zásadný problém podľa neho spočíva v tom, že viaceré z uvádzaných problémov buď vôbec neexistujú, alebo už boli do veľkej miery vyriešené súkromným sektorom.
V prípadoch, kde problémy pretrvávajú, digitálne euro podľa analytika neprináša riešenie, ktoré by situáciu reálne zlepšilo. Príkladom je argument o finančnej inklúzii. Nezbankovaná populácia v EÚ predstavuje menej než štyri percentá dospelých obyvateľov, pričom ide najmä o ľudí, ktorí nemajú schopnosť či ochotu naučiť sa pracovať s bankovými službami, alebo jednoducho nedôverujú finančnému systému.
Veľká zmena poplatkov v Slovenskej sporiteľni, prichádzajú lacnejšie prevody aj drahšie plastové karty
Digitálne euro tieto bariéry neodstráni. Podobne je to v oblasti rýchlych platieb. Instantné SEPA transakcie už dnes pokrývajú celú úniu a ďalšie krajiny, pričom do roku 2029 sa očakáva ich úplné rozšírenie. K tomu sa pridávajú ďalšie inovácie, napríklad povinné zavedenie platieb cez QR kódy na Slovensku od marca 2026.
Závisť voči úspechu
Jedným z hlavných argumentov pre digitálne euro má byť aj znižovanie závislosti od mimoeurópskych platobných platforiem typu Visa či Mastercard. Do tejto roviny vstupujú aj kryptomeny, vrátane tzv. stablecoinov. Hoci si euro aj po turbulentnom období udržalo pozíciu druhej najvýznamnejšej svetovej meny, obavy z jeho dlhodobého oslabenia sú pochopiteľné.
Vlachynský však upozorňuje, že sústrediť sa na závisť voči úspechu zahraničných platforiem je omylom. Podstata problému spočíva skôr v identifikácii prekážok pre európske inovácie. Ak regulácie brzdia rozvoj konkurencieschopných európskych fintech riešení, riešenie podľa analytika netkvie v tom, aby ECB vytvárala nový štátny monopol, ale v tom, aby sa reformoval regulačný rámec.
Vytvorenie zdravého podhubia
Spotrebitelia už dnes využívajú riešenia, ktoré sú rýchle, spoľahlivé a dostupné. Ak majú americké platformy a moderné platobné inovácie svoju pozíciu na trhu, je to najmä preto, že plnia skutočnú potrebu. Bez toho, aby digitálne euro riešilo konkrétny, doteraz nenaplnený dopyt, je málo dôvodov domnievať sa, že by ho masy spotrebiteľov dobrovoľne prijali.
Digitálne platby rastú, regulácia však podľa Kažimíra musí držať krok
Ako zdôrazňuje Vlachynský, Európska únia by sa mala viac sústrediť na vytvorenie zdravého podhubia pre európsky fintech a finančný systém ako taký, nie na vytváranie produktu, ktorý si nikto neobjednal.
V aktuálnej podobe tak digitálne euro skôr otvára otázky než poskytuje odpovede. Pri absencii jasného prínosu a pri existencii širokej palety moderných nástrojov súkromného sektora zostáva zatiaľ najväčšou istotou len to, že si pred sebou Európa stavia ďalší ambiciózny projekt, ktorého reálne využitie je nejasné.
