Slovensko sa po dvoch desaťročiach dobiehania západnej úrovne ocitlo v slepej uličke. Naše hospodárstvo vykazuje vážne poruchy. Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa slovenská ekonomika v súčasnosti pohybuje na úrovni reálneho rastu pod 1 %, čo v kontexte posledných dvoch dekád označuje za „bod mrazu“.
Bod mrazu a alarmujúce hospodárenie štátu
Súčasné udalosti, najmä ak bude pokračovať iránsky konflikt, majú potenciál zhoršiť situáciu vo viacerých krajinách EÚ, vrátane našej a môže priniesť úplné zastavenie rastu. „Takže nebude sa nám dariť lepšie a máme ešte jeden zásadný problém, že tu máme konsolidačné opatrenia, ktoré spôsobujú to, že sa máme horšie. Mnohým rodinám tento rok klesnú čisté príjmy,“ dodáva Ďurana.
Robert Fico od A po Zet: Od ľavicového technokrata po orbánovského populistu - VIDEO
Problémom je nielen vplyv vonkajšieho prostredia, ale najmä spôsob, akým štát hospodári. Štát prerozdeľuje takmer polovicu ekonomického výkonu krajiny. „A spôsob, akým štát hospodári, je dá sa povedať, alarmujúci,“ konštatuje analytik.
Výsledky za prvý kvartál roku 2026 sú podľa neho, „jemne povedané,“ znepokojujúce. Zatiaľ čo výdavky štátu medziročne vzrástli o 9 %, výber kľúčovej dane z pridanej hodnoty (DPH) klesol o 6 %. Vláda pritom rátala s nárastom výberu DPH o 7%.
Tento vývoj je o to šokujúcejší, že prebieha v čase 4-percentnej inflácie a rastu nominálnych miezd. „Namiesto aby príjmy štátneho rozpočtu z DPH stúpali, tak oni klesajú. A to je zásadný problém,“ varuje Ďurana. Tohtoročný deficit za prvý štvrťrok je takmer taký, aký bol v minulom roku za pol roka. To vysiela zlý signál smerom k očakávaniam, či sa podarí dodržať plánovaný celoročný deficit.
Pôžičky na spotrebu
Problémom nie je len deficit ak taký, ale to, kam požičané peniaze smerujú. „My si nepožičiavame na investície. My si požičiavame na to, aby sme zvyšovali platy štátnych zamestnancov a aby sme zvyšovali sociálne transfery,“ upozorňuje Ďurana s tým, že takýto prístup nevytvára potenciál pre budúce bohatnutie krajiny.
Pokiaľ bude nízky výber DPH pokračovať, tak do volebného roku2027 vstúpime je s rovnako vysokým deficitom, ako bol na začiatku, keď sa začala celá tá konsolidácia. „A to je veľmi zlá informácia, pretože po trojnásobnom zvyšovaní daní, sme sa nikam neposunuli,“ hodnotí Radovan Ďurana a uzatvára: „Mali by sme sa … skôr sa pripraviť na to, že to riešenie štátnych problémov nás bude všetkých bolieť a iná cesta nie je“.
V rozhovore sa dozviete aj to
- ako progresívne zdanenie vyháňa zo Slovenska najkvalitnejších ľudí
- akú sú nevyhnutné kroky na záchranu slovenského hospodárskeho rastu
- čo je paradoxom Ficovej antimigračnej rétoriky
- aký je rozdiel medzi „estónskym daňovým režimom“ a súčasným slovenským systémom zdanenia firiem
- prečo Poľsko zažíva investičný boom, na Slovensku zahraničné investície prakticky „zamrzli“
- prečo sú podmienky na cudzineckej polícii v Bratislave hanbou
- ako sa zadlžujú samosprávy v porovnaní so štátom
- prečo je model tisícok malých obcí neudržateľný a prečo sa politici boja „municipalizácie“
