Spôsob, akým vláda ozdravuje verejné financie, môže mať pre ekonomiku dlhodobé následky. Najnovšia štúdia analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že pri nesprávne zvolenej štruktúre konsolidačných opatrení sa krajina môže dostať do takzvanej konsolidačnej pasce. Ide o situáciu, keď síce štát krátkodobo zníži deficit, no zároveň oslabí ekonomický rast natoľko, že si v budúcnosti vyžiada ďalšie úsporné balíčky.
Jednotlivé opatrenia
Analytici zdôrazňujú, že pri konsolidácii nezáleží len na jej objeme, ale najmä na zložení jednotlivých opatrení. V krátkodobom horizonte má každá konsolidácia negatívny vplyv na ekonomickú aktivitu, no dlhodobé dôsledky závisia od toho, či opatrenia podporujú alebo brzdia rast ekonomiky. „Nezáleží len na veľkosti konsolidácie, ale aj na jej štruktúre,“ upozorňuje analytický komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Inflácia na Slovensku spomalila, no konflikt na Blízkom východe môže ešte zamiešať karty. Majú sa Slováci pripraviť na cenové šoky?
Podľa simulácií analytikov patria medzi najúspešnejšie konsolidačné stratégie tie, ktoré výraznejšie znižujú výdavky na prevádzku štátu a zároveň zvyšujú nedaňové príjmy. Takéto kroky vytvárajú priestor na zníženie daňového zaťaženia práce a podnikania a zároveň umožňujú zvýšiť verejné investície. Práve nižšie dane z ekonomickej aktivity sú podľa štúdie kľúčovým faktorom, ktorý zvyšuje rastový potenciál ekonomiky a jej odolnosť voči nepriaznivým šokom.
Hrozivá prognóza SAV: Slovensko čaká jeden z najslabších rastov v regióne
Simulácie ukazujú, že ak by Slovensko dosiahlo rozpočtové ciele do roku 2028 prostredníctvom takýchto prorastových stratégií, ekonomika by mohla do roku 2040 rásť v priemere o približne 0,15 percentuálneho bodu ročne rýchlejšie než pri takzvanej generickej konsolidácii, ktorá zvyšuje príjmy a znižuje výdavky rovnomerne bez zmeny štruktúry rozpočtu. Silnejší rast by sa zároveň premietol do lepšieho stavu verejných financií. Deficit by bol nižší približne o 0,7 percenta HDP a verejný dlh by mohol byť do roku 2040 nižší približne o 11 percentHDP.
Ekonomický rast na Slovensku bol najslabší za posledné tri roky, vývoj však priniesol aj niekoľko prekvapení
Naopak, ak je konsolidácia postavená najmä na zvyšovaní daní z ekonomickej aktivity bez výrazných úspor na prevádzke štátu, ekonomika môže rásť pomalšie a verejné financie sa môžu zhoršiť. Podľa analýzy by v takom prípade verejný dlh mohol v budúcej dekáde prekročiť hranicu 90 percentHDP, čo by bolo približne o desať percentuálnych bodov viac než pri neutrálnej konsolidačnej stratégii.
Zníženie deficitu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňuje, že samotné splnenie vládneho cieľa znížiť deficit na 2,8 percenta HDP do roku 2028 nebude stačiť na stabilizáciu verejných financií. Dôvodom je najmä starnutie populácie, ktoré bude znižovať podiel pracujúcich a zvyšovať tlak na verejné výdavky, najmä v dôchodkovom systéme. Bez pokračovania konsolidácie by sa podľa analytikov deficit mohol do roku 2040 opäť priblížiť k úrovni päť percent HDP a verejný dlh by mohol vzrásť približne na 75 percent HDP.
Hrubé mzdy sa držali nad infláciou, ich rast bol však najpomalší za posledné roky
Kriticky hodnotia aj aktuálny konsolidačný balíček vlády na rok 2026. Ten má podľa vládnych plánov znížiť deficit verejných financií na približne 4,1 percenta HDP, no podľa prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by deficit mohol dosiahnuť približne 4,5 percenta HDP. Očakávané zlepšenie tak bude približne polovičné oproti pôvodným plánom.
Analytici upozorňujú aj na štruktúru opatrení. Konsolidačný balíček je z veľkej časti založený na zvyšovaní príjmov, najmä vyššom zaťažení práce, ktoré tvorí významnú časť celkového balíka. Naopak, úspory na prevádzke štátu sú podľa hodnotenia len obmedzené a časť z nich má navyše dočasný charakter. Podobne obmedzené sú aj škrty v sociálnych transferoch a balíček zároveň počíta s nižšími verejnými investíciami.
Rastový potenciál ekonomiky
Takáto štruktúra podľa analytikov znižuje rastový potenciál ekonomiky. Ak by vláda pokračovala v podobnej stratégii aj v rokoch 2027 a 2028, znamenalo by to podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dodatočnú potrebu konsolidácie vo výške približne jedného percenta HDP v priebehu nasledujúcej dekády. V dnešných cenách by to predstavovalo približne 1,4 miliardy eur.
Kamenický brzdí ekonomiku a čaká zázraky, podľa Ódora hrozí Slovensku niečo horšie ako grécka cesta
Celkovo analytici odhadujú, že približne tretina konsolidačného úsilia plánovaného na najbližšie roky by mohla byť vynaložená len na neutralizovanie negatívnych dopadov nevhodne zvolenej štruktúry opatrení bez skutočného zlepšenia stavu verejných financií. V praxi by to znamenalo, že Slovensko by si v budúcnosti muselo pripraviť ďalší konsolidačný balík, aby sa vrátilo na udržateľnú fiškálnu trajektóriu.
Podľa analytikov je preto dizajn konsolidačnej stratégie kľúčový nielen pre krátkodobé zníženie deficitu, ale aj pre dlhodobý rast ekonomiky a stabilitu verejných financií. Rozdiel medzi najúspešnejšími a najmenej úspešnými stratégiami môže v priebehu budúcej dekády predstavovať viac než dva percentuálne body HDP v dodatočných opatreniach, čo zodpovedá približne dvom priemerným konsolidačným balíčkom z posledných rokov.
