Umelá inteligencia mení pravidlá hry aj v oblasti finančných podvodov. To, čo ešte pred pár rokmi pôsobilo ako zjavný pokus o podvod, dnes dokáže vyzerať takmer dokonale dôveryhodne.
Odborníci aj inštitúcie varujú, že kombinácia moderných technológií, rýchlej digitalizácie a psychologického nátlaku vytvára ideálne prostredie pre novú generáciu kybernetických útokov, ktoré zasahujú jednotlivcov aj firmy.
Podvody sú presvedčivejšie
Podľa Národnej banky Slovenska sa online podvody posunuli na novú úroveň. Podvodníci dnes dokážu vytvárať deepfake videá známych osobností, napodobniť hlas bankára či kolegu alebo pripraviť webové stránky, ktoré sú na nerozoznanie od originálu. Využívajú pritom umelú inteligenciu na personalizáciu správ a budovanie dôvery, čím výrazne zvyšujú šancu na úspech.
Ako podvodníci okrádajú seniorov na Slovensku. Tieto varovné signály neignorujte
Podobný trend potvrdzujú aj globálne dáta. Spoločnosť Mastercard upozorňuje, že celosvetové straty z podvodov dosahujú približne jeden bilión dolárov ročne a až 96 percent obetí svoje peniaze nikdy nezíska späť.
„Internetové podvody a kyberkriminalita dnes rastú v nebývalom meradle. Narušujú dôveru spotrebiteľov a predstavujú významné riziko pre firmy po celom svete,“ hovorí Jana Lvová, generálna riaditeľka Mastercard pre Slovensko a Českú republiku.
Ako fungujú moderné podvody
Jedným z najnebezpečnejších trendov sú teda tzv. deepfake útoky. Ako upozorňuje PwC Slovensko, podvodníci si najskôr zhromažďujú informácie o firme alebo konkrétnej osobe z verejných zdrojov. Následne pomocou umelej inteligencie vytvoria falošné hlasové nahrávky alebo videá, ktoré pôsobia presvedčivo.
Typický scenár môže začať nenápadným e-mailom o „dôležitom projekte“. Postupne sa buduje dôvera, až príde kľúčový moment – telefonát alebo videohovor s falošne vytvoreným hlasom či obrazom manažéra. Ten žiada o rýchly finančný prevod. „K tradičným podvodom, ako phishing či sociálne inžinierstvo, sa dnes pridávajú aj deepfake útoky. Rozlíšiť takýto podvod je čoraz ťažšie,“ vysvetľuje Silvia Kodýdek Marušincová z PwC.
Podobné útoky pritom nezasahujú len veľké firmy. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe už čelil podvodu a mnohí sa obávajú, že kybernetický útok by mohol ohroziť samotnú existenciu ich podnikania.
Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať
Aj keď sú podvody čoraz sofistikovanejšie, stále existujú signály, ktoré vás môžu varovať. Typické sú nečakané telefonáty alebo správy s naliehavou požiadavkou na peniaze či citlivé údaje, tlak na rýchle rozhodnutie bez času na overenie informácií alebo žiadosť o platbu neštandardnými metódami, napríklad cez kryptoaktíva či darčekové karty.
Podvodníci menia taktiku: Slováci prichádzajú o milióny, seniori už o viac než sedem miliónov eur
Podozrivé by mali byť aj odkazy na stránky bez jasných kontaktných údajov, mierne pozmenené e-mailové adresy či komunikácia, ktorá pôsobí „príliš dokonalo“. Umelá inteligencia totiž dokáže eliminovať gramatické chyby, ktoré kedysi podvodníkov prezrádzali.
Ako sa chrániť v praxi
Základné pravidlá ochrany ostávajú jednoduché, no o to dôležitejšie. Nikdy nezdieľajte heslá, PIN kódy ani bezpečnostné údaje – banky ani oficiálne inštitúcie ich od vás takýmto spôsobom nežiadajú. Ak vás niekto tlačí do rýchleho rozhodnutia, komunikáciu prerušte a informácie si overte cez oficiálne kontakty.
Odborníci odporúčajú aj praktické opatrenia, ako je používanie silných a jedinečných hesiel, viacfaktorové overovanie či obmedzenie zdieľania osobných údajov na sociálnych sieťach. V prípade rodiny môže pomôcť aj jednoduché „bezpečnostné slovo“, ktorým si overíte identitu v podozrivej situácii.
Keď sa útok podarí: rozhoduje rýchlosť
Ak sa stanete obeťou podvodu, rozhodujú prvé minúty. Je potrebné okamžite zastaviť komunikáciu s podvodníkom, kontaktovať banku cez oficiálne kanály a zmeniť všetky heslá. Následne je dôležité incident nahlásiť polícii a príslušným inštitúciám.
Nezdvihnete, ušetríte. Automatické hovory zo zahraničia skrývajú nový typ podvodu
Firmy by mali zároveň analyzovať, ako k útoku došlo, identifikovať slabé miesta a prijať opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu. „Ak už k incidentu dôjde, firma musí konať rýchlo,“ upozorňuje Silvia Kodýdek Marušincová z PwC a zdôrazňuje potrebu pripravených krízových scenárov.
Boj proti podvodom je spoločná úloha
Rastúca vlna podvodov ukazuje, že technologický pokrok má aj svoju temnú stránku. Spoločnosti ako Mastercard preto investujú miliardy do bezpečnosti a využívajú umelú inteligenciu aj na ochranu klientov.
„Ochrana spotrebiteľov i firiem začína budovaním povedomia. Keď ľudia chápu, ako podvody fungujú, dokážu oveľa ľahšie rozpoznať varovné signály,“ dodáva Jana Lvová.
V čase, keď sa kyberkriminalita môže stať jednou z najväčších „ekonomík“ sveta, sa opatrnosť stáva základnou finančnou zručnosťou. Platí jednoduché pravidlo: ak niečo znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to pravda nie je.
