Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič zodpovedný za Energetickú úniu verí, že sa nájdu riešenia, ktoré budú vyhovovať tak obyvateľom Bratislavy, ako aj vláde SR a EÚ.
Projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom naďalej patrí medzi prioritné projekty Európskej únie. „Veľmi pozorne sledujeme tú diskusiu, ktorá prebieha. Musím potvrdiť, že tento ropovod je projektom prioritného záujmu Európskej únie, ktorý zapadá do diverzifikácie a prepájania ropovodných systémov,“ povedal na piatkovom diskusnom fóre podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za Energetickú úniu. Eurokomisár vie o problémoch, ktoré sprevádzajú tento projekt, hlavne čo sa týka jeho trasovania cez hlavné mesto Slovenska. „Som si istý, že tak pre Bratislavčanov, ako aj pre vládu SR a EÚ, bude dôležité, aby sa rešpektovali požiadavky obyvateľov a takisto aj nároky na ochranu životného prostredia. Diskusia prebieha a verím že sa nájdu správne riešenia,“ konštatoval Šefčovič.
Lobing Rakúšanov
Minulý týždeň sa o ropovode Bratislava – Schwechat Pipeline (BSP) zhovárali aj slovenský odstupujúci minister hospodárstva Pavol Pavlis s rakúskym ministrom pre vedu, výskum a hospodárstvo Reinholdom Mitterlehnerom. Rakúšania aj po zhruba jedenástich rokoch ako sa o výstavbe ropovodu začalo hovoriť, s realizáciou tohto projektu stále počítajú. „Ropovod Bratislava-Schwechat zohráva dôležitú úlohu. Netreba pritom zabúdať na otázky životného prostredia, ktoré súvisia s týmto ropovodom, čo si vyžaduje určitý čas. Dúfame však, že sa teraz situácia v tomto projekte zrýchli,“ povedal na minulotýždňovej tlačovej besede Mitterlehner.
Kade pôjde?
V súčasnosti sa vedú diskusie o trase ropovodu na slovenskej strane. Aktivisti bojujúci proti výstavbe ropovodu vyzvali kompetentných, aby zverejnili definitívnu trasu ropovodu. V hre je totiž aj výstavba ropovodu priamo cez Bratislavu. V pôvodnej verzii z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť BSP vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Projekt ropovodu je spoločným projektom slovenského Transpetrolu a rakúskej OMV. Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.
