Najviac peňazí zo štátneho rozpočtu na boj s energetickou krízou by malo smerovať pre podnikateľský sektor. Ako vyplýva z návrhu štátneho rozpočtu na roky 2023 až 2025, z celkovej rezervy v objeme 3,4 miliardy eur na kompenzačné opatrenia pre vysoké ceny energií by malo ísť pre podnikateľov 1,5 miliardy eur, pre domácnosti 1,2 miliardy eur. Zvyšných 700 miliónov eur by malo smerovať do rozpočtov organizácií verejnej správy.
Podniky bojujú o prežitie
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) víta vytvorenie rezervy na boj s energetickou krízou v štátnom rozpočte, problém však vidí v tom, že z návrhu rozpočtu nie je zrejmé, ako bude konkrétna pomoc vyzerať.
Viac o téme: Energetická kríza
„To považujeme za kľúčové. Mnohé podniky doslova bojujú o prežitie a tá neistota, či a ako im štát pomôže vo viacerých prípadoch vedie manažment firiem k ťažkým rozhodnutiam o utlmení výroby a prepúšťaniu zamestnancov,“ uviedli zamestnávatelia v stanovisku k návrhu rozpočtu verejnej správy. Zamestnávatelia považujú za nevyhnutné, aby bola definovaná konkrétna podoba pomoci a kompenzácií vysokých cien energií zo strany vlády.
Adekvátne opatrenia
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že je potrebné k jednotlivým rozpočtom priradiť aj adekvátne opatrenia a časový horizont realizácie. Z návrhu nie je podľa nich zrejmé, či suma 3,4 miliardy eur na kompenzácie cien energií má byť pokrytá nevyčerpanými eurofondmi a či v položke príjmov štátneho rozpočtu sú nevyčerpané eurofondy zarátané.
Vláda musí prijať opatrenia na riešenie energetickej krízy, podľa zamestnávateľov hrozí nárast nezamestnanosti
„Komisia podporila myšlienku realokácie nevyčerpaných eurofondov do krízových opatrení, tie ale treba urýchlene vypracovať a predložiť Komisii na schválenie. Má vláda už aspoň predstavu, o aké opatrenia pôjde?“ uviedla v stanovisku Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.
