Nové vedenie Bratislavy sa zatiaľ problematikou výstavby slovensko-rakúskeho ropovodu nezaoberalo.
Projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom to nebude mať zrejme ľahké ani po zvolení nového vedenia mesta Bratislavy, či nových starostov a poslancov v mestských častiach hlavného mesta Slovenska. Ropovod, ktorý by mal ísť pod Bratislavou, už jednoznačne odmietlo nové zastupiteľstvo v mestskej časti Petržalka. Ako uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca mesta Bratislava Peter Bubla, súčasné vedenie hlavného mesta sa otázkou ropovodu Bratislava – Schwechat zatiaľ vôbec nezaoberalo.
„Avšak v prvom rade bude potrebné definovanie rizika šírenia znečistenia a stanovenia opatrení na zabránenie šírenia a likvidácie potenciálnych zdrojov znečistenia pôdy, podzemnej vody a ovzdušia,“ dodal Bubla. Hovorca hlavného mesta však upozornil, že stále je v platnosti uznesenie mesta Bratislava z roku 2013 o nesúhlase s trasovaním ropovodu cez katastrálne územia hlavného mesta. Uznesenie prijali vtedajší mestskí poslanci v záujme ochrany zdravia obyvateľov, ako aj z ekologického hľadiska. „Proti slovensko-rakúskemu ropovodu zaujali negatívne stanovisko aj minulý rok poslanci mestského zastupiteľstva,“ spresnil Bubla.
Petržalka jasne proti
V minulosti sa uvažovalo, že väčšia časť plánovaného ropovodného prepojenia by mala ísť pod bratislavskou mestskou časťou Petržalka. Podľa hovorkyne Petržalky Márie Halaškovej, miestne zastupiteľstvo však uznesením z februára tohto roka odmietlo trasovanie ropovodu cez katastrálne územie Petržalky. Zastupiteľstvo zároveň požiadalo starostu mestskej časti Petržalka, aby s odmietavým stanoviskom oboznámil primátora hlavného mesta, predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, ministra hospodárstva, ministra životného prostredia, vedenie spoločnosti Transpetrol, rakúsku firmu OMV a veľvyslanca Rakúskej republiky. Ako konštatovala pre agentúru SITA Halašková, starosta listom z konca februára tohto roku všetkých menovaných o odmietavom stanovisku informoval.
Majú novú štúdiu
Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), na ropovodnom projekte stále pracuje a považuje ho za reálny. „Projekt ropovodu z pohľadu EÚ, ako aj Rakúskej republiky je stále aktuálny. V prípade Slovenskej republiky je projekt z hľadiska hospodárskej stratégie a významu rovnako aktuálny,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk šéf spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline Robert Nemcsics.
Realizácia projektu je však podľa neho podmienená potrebou legislatívnych zmien v súčasne platnej legislatíve pre tento druh líniových stavieb na území Slovenska. „Ale taktiež aj zmenou postoja a vnímania projektu zo strany samospráv,“ doplnil Nemcsics.
Vláda SR na konci roka 2017 dala spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline osemnásť mesiacov, aby vyriešila problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane. Inak projekt ministerstvo hospodárstva ako jediný akcionár spoločnosti Transpetrol zmrazí. Podľa Nemcsicsa má projekt v súčasnosti už detailne spracovanú štúdiu realizovateľnosti. „Detailne spracovaná rozsiahla štúdia vychádza z pôvodne navrhnutého trasovania s koridorom vyčleneným v platnom územnom pláne hlavného mesta pre tento druh líniovej stavby,“ dodal Nemcsics. Štúdia pozostáva z technicko-technologickej, geograficko-majetkovej, právnej a environmentálnej časti.
Problematické trasy
Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur.
Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.
