Energeticky náročné podniky dnes podľa Martina Kumpana, konateľa a výkonného riaditeľa spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby, čelia nielen vysokým cenám elektriny a plynu, ale aj sieťovým poplatkom, regulačnej neistote a dôsledkom nedostatočnej prípravy na energetickú transformáciu.
Za slabinu Slovenska považuje najmä chýbajúce dlhodobé strategické smerovanie a nižšiu predvídateľnosť regulačného prostredia. Systém ETS2 podľa neho zatiaľ nemusí byť pre podniky rozhodujúcim nákladovým faktorom, postupne sa však môže prejaviť v nákladoch na dopravu, teplo či palivá.
Čo je dnes pre tieto podniky najväčší problém: cena elektriny a plynu, sieťové poplatky, regulačná neistota, alebo kombinácia všetkých týchto faktorov?
Je prirodzené, že téma energií je dnes pre energeticky náročné podniky kľúčová, keďže energie tvoria významnú časť ich celkových nákladov. Zároveň by však bolo zjednodušené tvrdiť, že samotné lacné energie vyriešia ich problémy. Situácia je výrazne širšia.
V minulosti, v období nízkych cien energií, nebol zo strany podnikov výrazný záujem o investície do energetiky, respektíve do zvyšovania energetickej efektívnosti. Ako poskytovateľ energetických služieb sme sa opakovane stretávali s názorom, že pri lacných energiách takéto investície nedávajú zmysel. Zmena trhových podmienok, najmä v dôsledku geopolitického napätia, však ukázala limity takéhoto uvažovania.
Energetika sa mení: Firmy už nekupujú len elektrinu, ale riadia svoje náklady a riziká - ROZHOVOR
Dnes preto nejde len o samotnú cenu elektriny či plynu. Problémom je kombinácia vysokých cien energií, sieťových poplatkov, regulačnej neistoty a často aj nedostatočnej pripravenosti podnikov na energetickú transformáciu. Mnohé opatrenia, ktoré mohli znížiť ich zraniteľnosť, sa mali pripravovať už v období priaznivejších cien.
Na druhej strane som presvedčený, že štát by svojimi pravidlami mal nastaviť zdravé podnikateľské prostredie, ktoré poskytne stabilitu pre rozvoj podnikov a dlhodobé investície, vrátane investícií do energetickej efektívnosti a vlastných zdrojov energie. Rovnako dôležitá je aj stratégia v oblasti regulovaných sieťových poplatkov. Ide o strategické rozhodnutie, či chce štát cez tieto poplatky chrániť najmä domácnosti a menších odberateľov, alebo hľadať model, ktorý zohľadní aj konkurencieschopnosť veľkých priemyselných spotrebiteľov.
V čom je Slovensko pri podpore priemyslu slabšie alebo menej atraktívne v porovnaní s okolitými krajinami?
Z pohľadu energetického sektora možno na Slovensku vnímať slabšie miesto najmä v oblasti dlhodobého strategického smerovania, stability a predvídateľnosti regulačného prostredia.
Pre podnikateľské prostredie by bolo prínosné jasnejšie pomenovanie dlhodobých priorít slovenskej energetiky a zrozumiteľná odpoveď na otázku, akú úlohu má v budúcnosti zohrávať štát, trhové mechanizmy a súkromné investície. Takáto stratégia by vytvorila pevnejší rámec pre rozhodovanie a plánovanie, najmä v prípade investícií s dlhým časovým horizontom.
Do budúcnosti sa preto javí ako kľúčové posilniť strategické plánovanie a systematickejšie nastavovať regulačnú politiku tak, aby podporovala modernizáciu energetiky, efektívne fungovanie trhu a súčasne zabezpečila ochranu spotrebiteľov. Stabilnejšie a predvídateľnejšie prostredie by mohlo významne prispieť k vyššej investičnej dôvere a udržateľnému rozvoju celého sektora.
Môže mať podľa vás systém ETS2 aspoň nepriamy vplyv na náklady podnikov, napríklad cez ceny palív, tepla alebo logistiky, alebo to zatiaľ nepovažujete za zásadný faktor?
Systém ETS2 môže pre niektoré odvetvia nepriamo znamenať nárast nákladov, najmä v oblasti dopravy, vykurovania a výroby tepla a chladu, a to prostredníctvom vyšších cien palív a energií.
Na druhej strane však vytvára aj tlak na urýchlenie investícií do udržateľného rozvoja – predovšetkým do dekarbonizácie priemyslu, výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie a širšieho využívania elektromobility v doprave, najmä na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. ETS2 tak môže slúžiť nielen ako regulačný nástroj, ale aj ako impulz pre modernizáciu a zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti.
Pre podniky preto môže byť ETS2 skôr nepriamym, ale postupne rastúcim nákladovým faktorom. Zároveň však môže urýchliť investície do efektívnejších technológií, nízkouhlíkových riešení a modernejšej ekonomiky.
