Európsky parlament (EP) v uznesení z 24. februára 2026 pri príležitosti štvrtého výročia ruskej agresie proti Ukrajine kritizoval pretrvávajúcu energetickú závislosť niektorých členských štátov od Moskvy. Poslanci volajú po okamžitom zastavení dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG), uvalení sankcií na spoločnosť Rosatom a trvalom vyradení plynovodov Nord Stream z prevádzky. Napriek prebiehajúcej vojne totiž EÚ v decembri 2025 zaplatila Rusku za fosílne palivá 1,3 miliardy eur.
Miliardy za plyn napriek vojne
Parlament zároveň upozorňuje, že EÚ zostáva najväčším odberateľom ruského skvapalneného plynu aj potrubného plynu. V uznesení uvádza, že Únia odoberá približne 49 percent ruského vývozu LNG a 35 percent ruského vývozu potrubného plynu. Europoslanci vyjadrujú poľutovanie, že sedem členských štátov v roku 2025 zvýšilo dovoz ruskej energie oproti roku 2024. Tieto platby podľa EP prispievajú k financovaniu ruského vojnového úsilia.
Nemecko sa sústreďuje na OZE a vodík, návrat k jadru nie je na stole a plyn je iba dočasným riešením
Nové nariadenia a stopka pre jadrové palivo
EP víta prijatie nariadenia (EÚ) 2026/261 o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu a príprave postupného ukončenia dovozu ruskej ropy, no zároveň naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby v súlade s plánom REPowerEU urýchlila odklon aj od ďalších ruských energetických vstupov a služieb – vrátane uránu, obohateného uránu a jadrového paliva – a aby sa ukončila spolupráca so spoločnosťami Rosatom a Roscosmos. EP zdôrazňuje, že poškodené plynovody Nord Stream 1 a 2 sa nikdy nesmú reaktivovať a z bezpečnostných dôvodov majú byť definitívne vyradené z prevádzky.
Boj proti „tieňovej flotile“
Terčom ďalších sankcií sa má stať aj ruská „tieňová flotila“ tankerov, ktorá prepravuje ropu mimo oficiálnych kontrolných mechanizmov EÚ. Uznesenie spomína aj diskusie o možnosti zákazu námorných služieb pre ruský energetický vývoz.
Energia ako nástroj nátlaku na civilistov
Uznesenie spomína, že Rusko systematicky využíva energiu ako nástroj nátlaku a vojnovú zbraň. Cielené útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru označili poslanci za porušenie medzinárodného práva, ktoré „predstavujú aj zámernú stratégiu na oslabenie odolnosti civilného obyvateľstva, vyvolanie nepokojov v postihnutých oblastiach a využitie energie ako nástroja nátlaku“.
V tejto súvislosti EP žiada o inštitucionalizáciu dlhodobej pomoci Ukrajine v oblasti energetiky a dodanie systémov protivzdušnej obrany na ochranu kritickej infraštruktúry.
Uznesenie je ďalším z radu dokumentov, ktoré Európsky parlament prijíma od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V predchádzajúcich rezolúciách opakovane odsudzoval ruskú agresiu a vyzýval EÚ a členské štáty na posilnenie podpory Ukrajiny, vrátane opatrení v oblasti energetiky a sankcií.
