Zemný plyn zostane aj počas nasledujúceho desaťročia dôležitou súčasťou slovenskej energetiky, priemyslu a bezpečnosti dodávok. Postupne by ho však mali dopĺňať obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, predovšetkým biometán, vodík a syntetický metán. Pre SITA Energetika to uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzuRichard Kvasňovský.
„Slovensko má potenciál prostredníctvom biometánu nahradiť takmer pätinu domácej spotreby zemného plynu,“ povedal Kvasňovský.
Biometán môže využívať existujúcu sieť
Biometán možno vyrábať z biologicky rozložiteľného odpadu, poľnohospodárskych zvyškov alebo vedľajších produktov potravinárskeho priemyslu. Po vyčistení na požadovanú kvalitu sa môže vtláčať do existujúcej plynárenskej siete a využívať rovnakým spôsobom ako zemný plyn.
Slovensko si plyn zabezpečí aj bez Ruska, lacné to však nebude
Jeho výhodou je domáca výroba, ktorá by znižovala závislosť Slovenska od dovozu a zároveň umožňovala energeticky využiť odpady. Väčší význam by mali v budúcnosti získať aj vodík a syntetický metán, najmä v energeticky náročnom priemysle a v niektorých druhoch dopravy.
Plynárenstvo má podporiť dekarbonizáciu
Kvasňovský považuje plynárenstvo za súčasť nákladovo efektívnej dekarbonizácie. Úplná elektrifikácia ekonomiky by si podľa neho vyžiadala mimoriadne vysoké investície do výrobných zdrojov, prenosových a distribučných sietí aj akumulácie elektriny.
Slovenskí výrobcovia biometánu získali širší prístup na európsky trh so zárukami pôvodu
Slovensko by podľa zväzu malo posilniť aj prieskum a domácu ťažbu zemného plynu. V súčasnosti sa na Slovensku ročne vyťaží približne 50 až 60 miliónov kubických metrov plynu. Perspektívne ložisko v okolí Trnavy by podľa Kvasňovského mohlo domácu produkciu výrazne zvýšiť.
