Jadrová energia musí mať rovnaké postavenie ako obnoviteľné zdroje energie. Ministerka hospodárstva Denisa Saková to zdôraznila na zasadnutí Rady ministrov pre energetiku (TTE) v Luxemburgu. Ako ďalej informoval rezort hospodárstva, hlavnou agendou stretnutia bola budúcnosť európskej energetiky, nové klimatické ciele do roku 2040, investície do prenosových sústav, rozvoj energetických úložísk ako aj ďalšia koordinácia krajín V4 v oblasti energetiky.
Európska komisia zároveň pripravuje nový klimaticko-energetický rámec do roku 2040, ktorého cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov až o 90 percent. Slovenská republika podľa rezortu hospodárstva podporuje ochranu klímy a dekarbonizáciu, zároveň však dlhodobo zdôrazňuje potrebu technologickej neutrality.
Jadro a investície do infraštruktúry
„Podporujeme klimatické ciele, ale odmietame, aby Európska únia určovala členským štátom, aké technológie majú využívať na znižovanie emisií. Každá krajina musí mať právo sama rozhodnúť, ako dosiahne nízke emisie a zároveň cenovo dostupnú energiu. Požadujeme, aby mala jadrová energia rovnaké podmienky ako obnoviteľné zdroje. Zároveň, ak chceme mať funkčný európsky energetický trh, investície do infraštruktúry musia byť spravodlivo zdieľané medzi členskými štátmi. Náklady na cezhraničné prepojenia nemôžu niesť len krajiny, ktoré do nich investujú,“ zdôraznila ministerka Saková.
Práve jadro podľa Slovenska predstavuje stabilný a spoľahlivý pilier energetickej bezpečnosti a významný nástroj na dosahovanie klimatických cieľov. Významnou témou rokovania boli podľa ministerstva hospodárstva aj investície do modernizácie prenosových sústav a budovania cezhraničných energetických prepojení. Slovensko v tejto oblasti realizuje rozsiahle investície s cieľom posilniť stabilitu siete a zvýšiť bezpečnosť dodávok energií.
Dohoda o energetických úložiskách
Súčasťou programu zasadnutia bol aj podpis tripartitnej dohody o rozvoji energetických úložísk, ktorú iniciovala Európska komisia spolu s členskými štátmi, priemyslom, finančnými inštitúciami a technologickými partnermi.
Dohoda podľa ministerstva hospodárstva predstavuje konkrétny európsky plán na zrýchlenie rozvoja energetických úložísk v rokoch 2026 až 2028 s cieľom posilniť energetickú bezpečnosť, lepšie integrovať obnoviteľné zdroje energie, znižovať spotrebu plynu a stabilizovať ceny energií pre domácnosti aj podniky. Európska únia odhaduje, že do roku 2030 bude potrebovať približne 200 GW skladovacích kapacít, pričom začiatkom roka 2026 je v prevádzke približne 55 GW.
Geotermálne projekty na Slovensku najviac brzdia peniaze a povoľovanie
Samotná dohoda počíta s inštaláciou ďalších 45 GW nových kapacít do roku 2028, čo znamená zrýchlenie tempa nasadzovania minimálne o 20 percent oproti roku 2025. Súčasťou dohody je podľa rezortu hospodárstva aj ambícia zdvojnásobiť podiel úložísk na pokrývaní špičkovej spotreby energie – z približne päť percent v roku 2025 na 10 percent do roku 2028.
Významne sa má zvýšiť aj využívanie batériových systémov v priemysle, rozvoj tepelných úložísk a uzatváranie dlhodobých kontraktov typu PPA pre stabilizáciu cien elektriny. „Energetické úložiská budú nevyhnutnou súčasťou modernej energetiky. Ak chceme mať bezpečné dodávky, stabilné ceny a efektívne využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, musíme výrazne posilniť aj schopnosť energiu uskladňovať a flexibilne riadiť,“ uviedla Saková.
Energetické priority vo V4
Na bilaterálnom rokovaní s generálnou riaditeľkou DG ENER Céline Gauer otvorila ministerka Saková aj tému pripravovaného ETS Investment Booster – nového európskeho nástroja na podporu energeticky náročného priemyslu. Tento mechanizmus musí byť podľa ministerky nastavený spravodlivo, aby zohľadňoval aj situáciu krajín s nižšou fiškálnou kapacitou a podnikov, ktoré už v minulosti investovali do dekarbonizácie.
V rámci koordinačného stretnutia krajín V4 zároveň Slovensko predstavilo priority svojho predsedníctva vo Vyšehradskej skupine v oblasti energetiky, ktoré preberá od júla 2026.
Hlavným cieľom bude podľa rezortu hospodárstva obnovenie a posilnenie regionálnej spolupráce v otázkach energetickej bezpečnosti, stability cien energií, rozvoja infraštruktúry a spoločnej podpory jadrovej energetiky. „Stredná Európa má v energetike spoločné záujmy. Ak chceme silnejší hlas v Európe, musíme vedieť hovoriť spoločne,“ skonštatovala Saková.
