Benzín a nafta by mohli klesnúť pod hranicu 1,5 eura za liter, ceny ropy sú na najnižších úrovniach od decembra 2021

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Tankovanie, benzín
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenskí motoristi by mali v nasledujúcich dňoch lacnejšie natankovať. Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, na základe vývoja svetových cien ropy by sa mohli ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach pred veľkonočnými sviatkami dostať po úroveň 1,5 eura za liter.

Vzhľadom k vývoju na ropnom trhu predpokladáme, že ceny na našich čerpacích staniciach by mohli byť naďalej pod tlakom a pred Veľkou nocou by sa mohli na určitý čas ponoriť pod 1 euro 50 centov v prípade benzínu aj nafty,“ povedal Pánis.

Pokles cien na slovenských pumpách predpokladá aj hlavný ekonóm ČOSB Marek Gábriš.Pre motoristov by to mohlo znamenať spolu s predchádzajúcimi poklesmi predĺženie série poklesov cien na čerpacích staniciach. Diesel na európskych komoditných trhoch taktiež za uplynulé dva týždne testoval lokálne minimá a predminulý piatok klesol na najnižšiu úroveň od druhej polovice januára 2022,“ uviedol pre agentúru SITA Gábriš.

Obavy o stav svetovej ekonomiky

Ceny palív na slovenských čerpacích staniciach zaznamenali v 11. týždni tohto roka podľa údajov Štatistického úradu SR pokles. Najpredávanejší 95-oktánový benzín zlacnel o zhruba o 5 centov na liter, teda takmer o 3,3 %, a dosiahol priemernú úroveň 1,511 eura za liter. Motorová nafta, ktorá je dôležitá aj pre prepravu tovaru, klesla zhruba o 3 centy, čo znamená zníženie ceny takmer o 2 %.

Nafta sa na slovenských pumpách v sledovanom týždni predávala v priemere za 1,527 eura za liter. Benzín natural 98 zlacnel o 3,3 % na 1,698 eura za liter.

Ceny ropy na svetových trhoch klesli za ostatné zhruba tri týždne o rádovo 12 až 13 percent a pohybujú sa na najnižších úrovniach od decembra 2021, keď sa ropa Brent obchoduje tesne nad 70-dolárovou métou. Za poklesom cien čierneho zlata zo začiatku marca stoja podľa Pánisa najmä obavy o stav svetovej ekonomiky po ostatných otrasoch okolo bankového sektora na oboch brehoch Atlantického oceána.

Vyššia averzia voči riziku

Hoci podľa Pánisa nehrozí podobná finančná kríza ako po páde Lehman Brothers a bankový sektor sa podarilo stabilizovať vďaka viacerým opatreniam tvorcov politík, ako aj prísľubov na podanie pomocnej roky, určitá pachuť môže na trhoch po ostatnom strese ostať.

Môže pôsobiť ako budíček, že ostatné prudké zvyšovanie úrokových sadzieb môže spôsobiť, že sa v hospodárskom systéme môže “niečo zlomiť“. Najmä, keď sa efekt menovopolitickej reštrikcie začne s odstupom času prejavovať vo väčšej miere,“ dodal Pánis.

To by mohlo podľa neho viesť k určitej vyššej averzii voči riziku, sprísneniu finančných podmienok, obmedzovaniu poskytovania úverov a spomaleniu ekonomického rastu.

Na trhoch rastie obava z toho, či je možné dosiahnuť mäkké pristátie ekonomík bez recesie. A práve tento faktor vyvoláva obavy o budúcu silu dopytu po rope, čo tlačí aktuálne jej ceny nadol. Najmä, keď sa ukazuje, že trh je dobre zásobený a väčšina ruskej ropy napriek embargám naďalej prúdi na svetové trhy,“ konštatoval Pánis.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Marek GábrišStanislav Pánis
Firmy a inštitúcie ČSOB bankaJ&T BANKAŠtatistický úrad SR