Afrika bude do roku 2040 čeliť výraznému nedostatku palív, ktorý môže dosiahnuť až 86 miliónov ton ročne, upozorňuje v novej správe Africa Finance Corporation (AFC). Dôvodom je rastúca závislosť kontinentu od dovozu a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku izraelskej vojny s Iránom.
Podľa AFC Afrika v súčasnosti dováža viac ako 70 percent rafinovaných palív a približne 230 miliárd dolárov ročne v kľúčových komoditách, medzi ktoré patrí palivo, potraviny, plasty, oceľ a hnojivá. Táto závislosť má podľa prognóz ďalej rásť.
Napätie na trhu s leteckým palivom v Európe rastie, pri dlhšom výpadku hrozia aj rušenia letov
Správa uvádza, že dovoz palív sa zvýši zo 74 miliónov ton v roku 2023 na 86 miliónov ton v roku 2040. Ide o množstvo, ktoré približne zodpovedá produkcii takmer troch veľkých rafinérií, ktoré v Nigérii prevádzkuje skupina Dangote – zďaleka najväčšia v Afrike.
Hlavná ekonómka AFC Rita Babihuga-Nsanze upozornila, že africké dodávky sú mimoriadne zraniteľné voči geopolitickým rizikám a „úzkym hrdlám“ v doprave. Ako príklad uviedla nedávne narušenie v oblasti Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s energiami.
Podľa správy má vojna na Blízkom východe dopad aj na trh s hnojivami, keďže veľká časť ich produkcie pochádza z oblasti Perzského zálivu. Babihuga-Nsanze upozornila, že ide o ďalšiu kritickú slabinu afrických ekonomík.
EÚ chce zrýchliť energetickú transformáciu, reaguje na rast cien ropy
Správa zároveň poukazuje na paradox, že Afrika disponuje približne 80 percentami svetových zásob fosfátov, no vyrába len asi 20 percent globálnej produkcie hnojív. Podľa AFC ide o významnú príležitosť na rozvoj domácej výroby.
AFC odporúča investície do nových energetických centier a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry. Ako príklad uvádza nevyužitú kapacitu vodných elektrární v Angole a neefektívne navrhnuté priehrady v Zambii, ktoré nedokážu reagovať na meniace sa klimatické podmienky.
