BRATISLAVA 18. februára (WEBNOVINY) – Životného jubilea šesťdesiat rokov sa v utorok 19. februára dožíva úspešný hokejový tréner Ján Filc, ktorý priviedol slovenský hokej v roku 2002 k zisku zlatých medailí na majstrovstvách sveta v Göteborgu.
Zlato zo Švédska však nebolo na reprezentačnej lavičke jediným úspechom bývalého brankára.
Na prelome rokov 1998 a 1999 stál pri zrode prvej medaily zo svetového šampionátu pre Slovensko, keď v kanadskom Winnipegu získal tím do 20 rokov pod jeho vedením bronzové medaily.
Filc sa vtedy na poslednú chvíľu rozhodol, že v bránke bude stáť Ján Lašák, ktorý nebol všeobecne považovaný za jednotku mužstva. Ten sa mu za to odvďačil svojimi výkonmi a dnes je prvým slovenským gólmanom v NHL.
O dva roky nato priviedol Filc seniorské mužstvo k zisku striebra na MS 2000 v Petrohrade. “Petrohradské striebro je trochu v tieni zlata z Göteborgu, ale práve od týchto momentov začala naša práca smerovať k úspešnému vrcholu. Nebyť Petrohradu, nebol by tu asi ani zlatý Göteborg,“ povedal v jednom z rozhovorov pre SITA Ján Filc a dodal: “Veľmi rád však spomínam aj na dvadsiatku. Vnútorné pocity, ktoré som vtedy prežíval, sa dajú porovnať aj s pôsobením pri mládežníckom hokeji v Nitre alebo bratislavskej Danubii.“
Zo svojej aktívnej brankárskej kariéry spomína budúci šesťdesiatnik najradšej na svoje mládežnícke roky: “Boli sme vtedy skvelá partia. Ja som sa dostal aj do reprezentačného výberu, ale viac sa mi nepošťastilo. Veľmi rád však spomínam na ľudí, s ktorými som vtedy hral.“
Najsmutnejšie obdobie v trénerskej kariére Jána Filca bolo počas zimných olympijských hier v Salt Lake City 2002. Po úspešnej olympiáde v Lillehammeri sa čakal úspech v Nagane 1998, ktorý neprišiel. Všetko sa malo napraviť v Salt Lake City, kam sa chystali najlepší slovenskí hokejisti.
“Je mi smutno, keď si spomínam na toto obdobie. Mali sme cieľ, ktorý sme nedosiahli. Ukazuje sa však, že príčiny neúspechu siahali do viacerých oblastí. O to viac som však potom prežíval úspech, ktorý bol položený na základoch práce pre dobrý výsledok na olympijskom turnaji. Po ZOH sme dostali dôveru pokračovať v začatej práci. Úspech z Göteborgu svedčí o tom, že sme pracovali systémovo. Olympiáda ma naučila prijať aj zlý výsledok. S neúspechom treba počítať,“ dodal Ján Filc.
Po zlate v Göteborgu v roku 2002 sa rozhodol pre funkcionársku dráhu, dlhé roky bol členom výkonného výboru SZĽH. K trénerstvu sa vrátil v roku 2004, keď viedol Slovensko na Svetovom pohári. Ďalší návrat na lavičku reprezentácie SR zažil v roku 2008. Na svetovom šampionáte 2009 bol s tímom desiaty.
Na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri postavil s mužstvom fanúšikov opäť na nohy, Slováci boli v hre o medaily a napokon skončili po prehre v zápase o bronz s Fínskom na 4. mieste. Po ZOH opäť opustil Ján Filc miesto trénera SR a začal sa venovať súkromným aktivitám. V roku 2004 založil Slovenskú úniu športu, v roku 2012 sa neúspešne uchádzal o post prezidenta Slovenského olympijského výboru.
Profil Jána Filca:
Narodil sa 19. februára 1953 v Bratislave. Je ženatý, má syna Róberta a dcéru Evu. Po ukončení gymnázia začal študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) v odbore telesná výchova – anglický jazyk, pedagogický smer.
V roku 1988 si urobil doktorát. S hokejom začínal ako brankár v Slovane Bratislava, pôsobil i v BEZ Bratislava a Nitre. V rokoch 1971 a 1972 bol členom bronzového juniorského výberu ČSSR na majstrovstvách Európy. Od roku 1976 sa venoval pedagogickej a trénerskej činnosti.
Pôsobil ako odborný asistent na Katedre telesnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre, neskôr ako tréner mládeže a učiteľ. Vyučoval aj na Telovýchovnej škole a od roku 1988 pôsobil štyri roky ako pedagóg na FTVŠ.
S trénovaním začal v Nitre, kde bol v sezóne 1985/1986 hlavným trénerom Plastiky, neskôr sa podieľal na výchove mládeže v BEZ Bratislava či Danubii Bratislava, v ročníku 1989/1990 viedol A-mužstvo Slovana Bratislava. V rokoch 1990 až 1993 trénoval Stadlau Viedeň. Neskôr začal podnikať. Bol trénerom bronzového výberu SR do 20 rokov na MS na prelome rokov 1998 a 1999 vo Winnipegu, od sezóny 1999/2000 až do roku 2002 viedol po Júliusovi Šuplerovi, Jozefovi Golonkovi a Jánovi Šterbákovi ako štvrtý kormidelník v histórii slovenskú hokejovú reprezentáciu, s ktorou získal striebro na MS 2000 v Petrohrade a zlato na MS 2002 vo Švédsku.
K reprezentácii sa vrátil na Svetovom pohári 2004 a potom v rokoch 2008 až 2010, na ZOH 2010 obsadili jeho zverenci 4. miesto. Medzi jeho záľuby patria lyžovanie a turistika.
