Zobraziť predchádzajúce
Horsky park vevericka veverica

Video: Vedci nakrútili vzácnu vevericu s najväčším chvostom

Prelomový záznam sa vedcom podarilo zhotoviť v Národnom parku Gunung Palung na ostrove Borneo. BRATISLAVA 12. septembra (WEBNOVINY) – Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo vôbec po prvý raz nafilmovať vevericu druhu Rheithrosciurus macrotis žijúcu na ostrove Borneo, ktorá má v pomere k telu najväčší chvost spomedzi všetkých cicavcov. Ten je o 30 percent väčší než zvyšok tela. Video: Vedci zachytili na videu vzácnu vevericu https://www.youtube.com/watch?v=QFQGuahW5SQ Video vzniklo v rámci výskumného projektu v Národnom parku Gunung Palung v indonézskej provincii Kalimantan Barat, kde vedci na čele s Andrewom Marshallom z University of Michigan nainštalovali 35 kamier. Už počas prvých týždňov sa im podarilo zaznamenať prítomnosť týchto veveríc, pričom ich zachytili počas hľadania potravy na zemi. Odborníci dúfajú, že sa im podarí spraviť aj ďalšie videá, ktoré by mohli napríklad odhaliť, či tento druh používa svoj veľký huňatý chvost na prilákanie potenciálnych partnerov. Okrem toho chcú zistiť, ako dokážu rozlúsknuť veľmi tvrdé orechy stromov rodu Canarium. Miestni obyvatelia tvrdia, že tieto veverice taktiež napádajú malé pralesné jelene a sajú ich krv, vedci to však považujú za veľmi nepravdepodobné. Informácie pochádzajú z webstránky news.sciencemag.org.
Pukance

Vedci prekvapili, zistili najlepší spôsob prípravy pukancov

Francúzski vedci sledovali zrná kukurice počas zohrievania. Prišli na to, že najvhodnejšia teplota pre prípravu pukancov je 180 stupňov Celzia. BRATISLAVA 13. februára (WEBNOVINY) – Najvhodnejšia teplota pre prípravu pukancov je 180 stupňov Celzia. V článku publikovanom v magazíne Royal Society Interface to tvrdia francúzski vedci. Ako napísali, pokus s obľúbenou pochúťkou ukázal, že pri teplote 170 stupňov prasklo 34 percent kukuričných zŕn, zatiaľ čo pri teplote vyššej o desať stupňov to bolo až 96 percent. Okrem toho výskumníci zverejnili detaily, prečo zrná pri zohrievaní vyskakujú a vydávajú praskajúci zvuk. Vedci sledovali prípravu pukancov s pomocou špeciálnych kamier schopných zachytiť 2900 snímok za sekundu. Teplotu ohrevu pritom zvyšovali po desiatich stupňoch Celzia. Po presiahnutí sto stupňov sa vlaha v kukurici začala meniť na paru, pri zvýšení o ďalších 80 stupňov sa tlak vo vnútri zvýšil na desaťnásobok atmosférického tlaku pri hladine mora. Video: Proces robenia pukancov pripomína gymnastické pohyby https://www.youtube.com/watch?v=oMH_aVAhW48 To spôsobilo prasknutie vonkajšej vrstvy kukurice a vytlačenie škrobovitého vnútra otvorom von. „Zistili sme, že kritická teplota je približne 180 stupňov Celzia, bez ohľadu na veľkosť či tvar zrna,“ uviedol Emmanuel Virot. Následne sa výskumníci zamerali na spôsob, akým zrná pri ohreve vyskakujú. Zistili pritom, že ako prvá z prasknutého obalu kukuričného semena vyraší štruktúra, ktorú nazvali noha. Potlačovaná energia prechádza zo zrna nohou, ktorá tlačí proti horúcej podložke, až napokon spôsobí vystrelenie zrna do výšky pár milimetrov či centimetrov. Celý proces trvá len niekoľko stotín sekundy. Typický zvuk praskajúcich pukancov je podľa vedcov následkom vypustenia vodnej pary zo zrna. Informácie pochádzajú z webovej stránky www.bbc.com.
Ryba

Video: Vedci nafilmovali neznámy druh ryby v rekordnej hĺbke

Vedci nafilmovali v Mariánskej priekope v hĺbke niekoľko tisíc metrov doteraz neznámy druh ryby patriacej pravdepodobne do čeľade Liparidae. BRATISLAVA 23. decembra (WEBNOVINY) – Vedci z projektu Hadal Ecosystems Study (HADES) nafilmovali v Mariánskej priekope v hĺbke 8145 metrov doteraz neznámy druh ryby patriacej pravdepodobne do čeľade Liparidae. Je to vôbec najväčšia hĺbka, v akej sa podarilo zaznamenať živú rybu. Doterajší rekord bol 7700 metrov z roku 2008, keď vedci objavili v Japonskej priekope skupinu rýb druhu Pseudoliparis amblystomopsis z rovnakej čeľade. Video: Vedci nafilmovali rybu v rekordnej hĺbke Počas najnovšieho výskumného projektu strávili odborníci 30 dní na palube lode Falkor patriacej Schmidt Ocean Institute, počas ktorých viac ako 90-krát vyslali ponorky bez posádky do hĺbok od 5000 do 10 600 metrov. Mariánska priekopa, ktorá je najhlbším miestom na Zemi, má pritom maximálnu hĺbku 10 994 metrov. Ponorky skúmali obe strany priekopy, pričom šlo o vôbec najkomplexnejší prieskum tohto miesta. Podarilo sa im nafilmovať viacero doteraz neznámych druhov rýb a tiež obrovské kôrovce z radu Amphipoda, ktoré dorastajú až do dĺžky 30 centimetrov. Celkovo získali viac ako sto hodín filmového materiálu. „Mnohé štúdie sa sústredili na dno Mariánskej priekopy, čo je ale z ekologického hľadiska veľmi obmedzujúce. Je to akoby ste chceli skúmať horský ekosystém tak, že sa zamierate iba na vrchol hory,“ uviedol jeden z vedúcich projektu Jeff Drazen z University of Hawaii.
Zobraziť viac