Majstrovstvá sveta MS vo futbale 2022 v Katare
Majstrovstvá sveta MS vo futbale 2022 v Katare
Majstrovstvá sveta MS vo futbale 2022 v Katare sa hrajú od 20. novembra do 18. decembra 2022. Zúčastnených 32 krajín je rozdelených do ôsmich základných skupín.
>>> Kompletný program a výsledky
>>> Tabuľky základných skupín
>>> Štadióny
Prvýkrát sa svetový šampionát hrá v arabskom svete a po prvý raz aj v krajine s moslimskom väčšinou. Poslednýkrát sa najväčší futbalový sviatok koná s 32 účastníkmi, od roku 2026 sa ich počet rozšíri na 48.
Netradičný termín na konci roka (november/december) je spôsobený horúčavami, ktoré v lete v Katare vládnu. Aj v tomto je Katar premiérový, pretože vždy sa hralo v máji, júni, alebo júli.
Majstrovstvá sveta MS vo futbale 2022 v Katare
- základné skupiny
A-skupina
Katar, Holandsko, Senegal, Ekvádor
B-skupina
Anglicko, USA, Irán, Wales
C-skupina
Argentína, Mexiko, Poľsko, Saudská Arábia
D-skupina
Francúzsko, Dánsko, Tunisko, Austrália
E-skupina
Španielsko, Nemecko, Japonsko, Nový Zéland
F-skupina
Belgicko, Chorvátsko, Maroko, Kanada
G-skupina
Brazília, Švajčiarsko, Srbsko, Kamerun
H-skupina
Portugalsko, Uruguaj, Kórejská republika, Ghana
Maskot
Majstrovstvá sveta MS vo futbale 2022 v Katare majú samozrejme aj maskota, ktorým je La’eeb, čo v arabčine znamená talentovaný hráč. Lieta a ide o čisto fiktívnu bytosť, ktorá nie je inšpirovaná zvieraťom.
Oficiálna skladba
História MS vo futbale
Na čele historického poradia krajín podľa úspešnosti na futbalových majstrovstvách sveta je Brazília s piatimi titulmi (celková bilancia: 5-2-2).
Hneď za „kanárikmi“ nasleduje šampión z MS 2014 Nemecko so štyrmi prvenstvami a rovnako 4 triumfy na svetových futbalových šampionátoch má aj Taliansko.
„Squadra azzurra“ však majú menší počet „strieborných“ priečok a sú v historickej tabuľke úspešnosti krajín na MS za „Nationalelf.“ Štvrtá v tomto hodnotení je Argentína s bilanciou 2 – 3 – 0.
Po MS 2018 sa Európa zásluhou triumfu Francúzska vzdialila Južnej Amerike na čele historickej bilancie podľa počtu titulov: v súboji dvoch najfutbalovejších kontinentov vedie momentálne 12:9. Ak sa berie do úvahy zisk všetkých cenných kovov (zlato – striebro – bronz), Európa je v ich počte jednoznačne pred Južnou Amerikou (bilancia 45:17).
Historické poradie krajín
- roky 1930 – 2018
1. Brazília 5 zlatých – 2 strieborné – 2 bronzové medaily, 2. Nemecko 4-4-4, 3. Taliansko 4-2-1, 4. Argentína 2-3-0, 5. Francúzsko 2-1-2, 6. Uruguaj 2-0-0, 7. Anglicko 1-0-0 /Španielsko 1-0-0 , 9. Holandsko 0-3-1, 10. ČESKOSLOVENSKO 0-2-0 / Maďarsko 0-2-0, 12. Švédsko 0-1-2, 13. Chorvátsko 0-1-1, 14. Poľsko 0-0-2, 15. Čile 0-0-1 / Chorvátsko 0-0-1 / Portugalsko 0-0-1 / Rakúsko 0-0-1 /USA 0-0-1 / Turecko 0-0-1 / Belgicko 0-0-1
Prehľad zisku medailí pre jednotlivé kontinenty
Európa: 12 zlatých – 16 strieborných – 17 bronzových, Južná Amerika: 9-5-3, Severná Amerika: 0-0-1 Ázia: 0-0-0 (Kórejská republika – 4. miesto MS 2002) Afrika: 0-0-0 (Kamerun 1990, Senegal 2002, Ghana 2010 vo štvrťfinále) Austrália a Oceánia: 0-0-0 (Austrália 2006 v osemfinále)
Historické rozdelenie titulov podľa krajín
Európa 12 – Taliansko 4 (1934, 1938, 1982, 2006), Nemecko 4 (1954, 1974, 1990, 2014), Francúzsko 2 (1998, 2018), Anglicko 1 (1966), Španielsko 1 (2010) / Južná Amerika 9 – Brazília 5 (1958, 1962, 1970, 1994, 2002), Argentína 2 (1978, 1986), Uruguaj 2 (1930, 1950)
Dejiská
1930 Uruguaj, 1934 Taliansko, 1938 Francúzsko, 1950 Brazília, 1954 Švajčiarsko, 1958 Švédsko, 1962 Čile, 1966 Anglicko, 1970 Mexiko, 1974 Nemecko, 1978 Argentína, 1982 Španielsko, 1986 Mexiko, 1990 Taliansko, 1994 USA, 1998 Francúzsko, 2002 Japonsko a Kórejská republika, 2006 Nemecko, 2010 Juhoafrická republika, 2014 Brazília, 2018 Rusko, 2022 Katar, 2026 USA, Kanada a Mexiko
Doterajší medailisti
- dosiaľ 21 svetových šampionátov
1930: 1. Uruguaj, 2. Argentína, 3. USA a Juhoslávia / 1934: 1. Taliansko, 2. ČESKOSLOVENSKO, 3. Nemecko / 1938: 1. Taliansko, 2. Maďarsko, 3. Brazília / 1950: 1. Uruguaj, 2. Brazília, 3. Švédsko / 1954: 1. NSR, 2. Maďarsko, 3. Rakúsko / 1958: 1. Brazília, 2. Švédsko, 3. Francúzsko / 1962: 1. Brazília, 2. ČESKOSLOVENSKO, 3. Čile / 1966: 1. Anglicko, 2. NSR, 3. Portugalsko / 1970: 1. Brazília, 2. Taliansko, 3. NSR / 1974: 1. NSR, 2. Holandsko, 3. Poľsko / 1978: 1. Argentína, 2. Holandsko, 3. Brazília / 1982: 1. Taliansko, 2. NSR, 3. Poľsko / 1986: 1. Argentína, 2. NSR, 3. Francúzsko / 1990: 1. Nemecko, 2. Argentína, 3. Taliansko / 1994: 1. Brazília, 2. Taliansko, 3. Švédsko / 1998: 1. Francúzsko, 2. Brazília, 3. Chorvátsko / 2002: 1. Brazília, 2. Nemecko, 3. Turecko / 2006: 1. Taliansko, 2. Francúzsko, 3. Nemecko / 2010: 1. Španielsko, 2. Holandsko, 3. Nemecko / 2014: 1. Nemecko, 2. Argentína, 3. Holandsko / 2018: 1. Francúzsko, 2. Chorvátsko, 3. Belgicko
Najlepší strelci
Na čele poradia hráčov s najvyšším počtom gólov v histórii futbalových majstrovstiev sveta je Nemec Miroslav Klose, ktorý na štyroch svetových šampionátoch (2002 – 2014) nastrieľal spolu 16 gólov.
Rodák z poľského mesta Opole sa osamostatnil na čele historického poradia v semifinále MS 2014 proti Brazílii (7:1) a na druhú pozíciu odsunul „kanárika“ Ronalda (15).
Bývalý útočník PSV Eindhoven, FC Barcelona, Interu Miláno či Realu Madrid Ronaldo patrí zároveň medzi jednociferný počet hráčov v histórii, ktorí dokázali v jednom finálovom dueli MS streliť dva góly. Tretia priečka v rebríčku kanonierov na majstrovstvách sveta patrí Nemcovi Gerdovi Müllerovi (14 úspešných zásahov, pozn.).
Müllerovi na 14 gólov stačilo 13 stretnutí na dvoch futbalových turnajoch, Ronaldo na 15 gólov potreboval 19 zápasov na troch majstrovstvách sveta a Klose strelil 16 gólov v 24 dueloch.
Gerd Müller odchádzal z ihriska naprázdno po troch súbojoch, Ronaldo po siedmich a Klose až po trinástich. Ronaldo a Müller premenili po jednej penalte, Klose neskóroval z pokutového kopu na MS.
Majster sveta z roku 1974 Gerd Müller zažiaril na svojom prvom šampionáte v roku 1970 v Mexiku, kde aj vďaka dvom hetrikom strelil 10 gólov, o štyri roky neskôr na domácich trávnikoch sa tešil „len“ štyrikrát, jeho posledný gól však zaistil Nemecku titul majstra sveta.
Ronaldo mal opačný postup. Pri svojej premiére na záverečnom šampionáte v roku 1994 sa na ihrisko vôbec nedostal, pri druhej účasti dal štyri góly a bol najlepším strelcom svojho mužstva, pri treťom štarte v roku 2002 sa už s ôsmimi gólmi stal kráľom šampionátu. Dva góly strelil vtedy vo finále. Na MS 2006 pridal ďalšie tri presné zásahy.
Klose dal na MS 2002 v Kórejskej republike a Japonsku päť gólov, rovnaký počet si pripísal aj o štyri roky neskôr na domácej pôde, kde sa stal najlepším kanonierom turnaja a na svetovom šampionáte v roku 2010 v JAR prekonal brankárov súpera štyrikrát. Na MS 2014 v Brazílii si pripísal dva presné zásahy.
Historický prehľad najlepších strelcov
- 1930 – 2018
1. Miroslav Klose (Nem.) 16 gólov (2002 – 2014), 2. Ronaldo (Braz.) 15 gólov (1998 – 2006), 3. Gerd Müller (NSR) 14 gólov (1970 – 1974), 4. Just Fontaine (Fr.) 13 gólov (1958), 5. Pelé (Braz.) 12 gólov (1958 – 1970), 6. Sándor Kocsis (Maď.) 11 gólov (1954), Jürgen Klinsmann (Nem.) 11 gólov (1990 – 1998), 8. Helmut Rahn (NSR) 10 gólov (1954 – 1958), Gabriel Batistuta (Arg.) 10 gólov (1994 – 2002), Gary Lineker (Angl.) 10 gólov (1986 – 1990), Teofilo Cubillas (Peru) 10 gólov (1970 – 1978), Grzegorz Lato (Poľ.) 10 gólov (1974 – 1982), Thomas Müller (Nem.) 10 gólov (2010 – 2018)
Najlepší strelci na šampionátoch
- 1930 – 2018
1930 Guillermo Stabile (Arg.) – 8 gólov / 1934 OLDŘICH NEJEDLÝ (ČSR) – 5 gólov / 1938 Leonidas (Braz.) – 7 gólov / 1950 Ademir (Braz.) – 7 gólov / 1954 Sándor Kocsis (Maď.) – 11 gólov / 1958 Just Fontaine (Fr.) – 13 gólov / 1962 Flórián Albert (Maď.), Garrincha, Vavá (obaja Braz.), Valentin Ivanov (ZSSR), Dražen Jerkovič (Juh.), Leonel Sánchez (Chile) – po 4 góly / 1966 Eusébio (Portug.) – 9 gólov / 1970 Gerd Müller (NSR) – 10 gólov / 1974 Grzegorz Lato (Poľ.) – 7 gólov / 1978 Mario Kempes (Arg.) – 6 gólov / 1982 Paolo Rossi (Tal.) – 6 gólov / 1986 Gary Lineker (Angl.) – 6 gólov / 1990 Salvatore Schillaci (Tal.) – 6 gólov / 1994 Oleg Salenko (Rus.) a Christo Stoičkov (Bulh.) – po 6 gólov / 1998 Davor Šuker (Chorv.) – 6 gólov / 2002 Ronaldo (Braz.) – 8 gólov / 2006 Miroslav Klose (Nem.) – 5 gólov / 2010 Diego Forlán (Urug.), Thomas Müller (Nem.), Wesley Sneijder (Hol.), David Villa (Šp.) – všetci po 5 gólov / 2014 James Rodríguez (Kol.) – 6 gólov, 2018 Harry Kane (Angl.) – 6 gólov