Slováci a Slovenky radi a často komunikujú, oveľa menej však riešia výber platformy z pohľadu jej bezpečnosti. Ukázal to najnovší prieskum spoločnosti Ardaco. Vysoko populárne aplikácie na správy používa na komunikáciu až 41,7 % opýtaných, ide však v drvivej väčšine prípadov o aplikácie s nízkou úrovňou bezpečnosti.
Messenger stále najpopulárnejší
Vo vekovej skupine 18-34 rokov je podľa prieskumu jasne najpoužívanejšou komunikačnou aplikáciou Facebook Messenger (84 %). Nasledujú WhatsApp (55,3 %) a Instagram (47,3 %). V skupine 35-49 ročných je situácia podobná, Instagram však predbehol populárnejší Viber.
Vo vekových skupinách 50-65 a 65 + rokov Messenger stále vedie, používa ho však výrazne menej ľudí (48,4 a 23,7 %).
„Prieskum nám potvrdil už dlhšie známy fakt. Bezpečnosť komunikácie mnohých ľudí príliš nezaujíma. Pritom mobilný telefón používa dnes doslova každý a počet hrozieb sa neustále zvyšuje,“ vyjadril sa na margo výsledkov expert na bezpečnosť mobilnej komunikácie, Tomáš Kucharik.
„Až 26,2 % ľudí sa vyjadrilo, že je pre nich menej dôležitá alebo dokonca úplne nerozhodujúca. To sú stále alarmujúco vysoké čísla,“ dopĺňa Kucharik, ktorý je zároveň CEO spoločnosti Ardaco. Tá sa roky zaoberá bezpečnosťou mobilnej komunikácie a stojí za systémom Silentel, ktorý je určený práve na posielanie správ či uskutočňovanie hovorov s maximálnym dôrazom na súkromie.
Aplikácie, ktoré sú známe svojou zvýšenou bezpečnosťou, ako napríklad Signal alebo Threema, používa iba minimálny počet ľudí (4,7 a 1,2 %). Do tejto skupiny patrí aj spomínaný Silentel, ktorý je zaradený v produktovom katalógu NATO a využívaný predstaviteľmi štátnej správy, ako aj top manažérmi a podnikateľmi v desiatkach krajín po celom svete.
Silentel je zároveň ďalším príkladom úspešného slovenského produktu, ktorý sa presadil v tvrdej zahraničnej konkurencii a väčšinu jeho používateľov nájdeme za hranicami Slovenska.
V bezpečí nie je nikto
Bezpečnosť komunikácie je dôležitá pre každého, ale niektoré skupiny môžu byť obzvlášť ohrozené v dôsledku citlivosti informácií, ktoré spravujú, alebo vysokého profilu, ktorý majú. Medzi najohrozenejšie skupiny patria politici, vysokopostavení manažéri, ale aj novinári či aktivisti. Tieto skupiny môžu byť terčom kybernetických útokov, pretože majú prístup k citlivým a strategickým informáciám.
Podľa Kucharika stojí bezpečnosť mobilnej komunikácie tak trochu v tieni iných kybernetických hrozieb – a práve to robí potenciálne úniky ešte nebezpečnejšími. „Je trochu paradoxom, že sa čoraz viac hovorí o kybernetickej bezpečnosti, na celoštátnej úrovni sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky na ochranu, firewally a podobne. Avšak často sa zabúda práve na online komunikáciu predstaviteľov štátu, ktorá predstavuje potenciálne bezpečnostné riziko, pokiaľ nie je dostatočne dobre chránená. A je v princípe jedno, či hovoríme o verejnej správe, teda úradníkoch na rôznych úrovniach, alebo o vláde či Bezpečnostnej rade. Mobilný telefón dnes predsa na online komunikáciu používa doslova každý,” upozorňuje Kucharik.
Chýba nám edukácia
„Ľudia sú bez dostatočnej osvety o bezpečnosti komunikácie v online priestore oveľa zraniteľnejší. Či už formou ukradnutia alebo úniku ich citlivých dát, alebo aj čoraz častejších podvodov. Platí to pre všetky generácie, nielen pre tých skôr narodených. V tejto oblasti potrebujeme robiť omnoho viac,“ komentuje Tomáš Kucharik.
Prípady napadnutia telefónu netreba pritom podľa experta brať na ľahkú váhu. „V prípade, že útočník uspel a infikoval cielený mobilný telefón, získa výhodu a môže zo zariadenia získať množstvo dát. Najzraniteľnejšie sú systémové údaje (napríklad telefónne kontakty, protokoly hovorov, SMS) a údaje z obľúbených chatovacích aplikácií”, uzatvára Kucharik.
Informačný servis