Teroristi útočili na šiestich miestach v Paríži. Najkrvavejším útokom bola streľba v koncertnej sále Bataclan, kde mala vystúpenie americká rocková skupina Eagles of Death Metal. PARÍŽ 13. novembra (WebNoviny.sk) – Teroristické útoky, ktoré sa v piatok večer odohrali vo francúzskej metropole Paríž, si podľa najnovších údajov vyžiadali 129 obetí a ďalších 352 zranených, z ktorých 99 je priamo ohrozených na živote. K útoku sa prihlásil Islamský štát, ktorý hrozí aj ďalšími útokmi —-> VIAC V TOMTO ČLÁNKU . Podľa agentúry AP sú medzi obeťami aj dvaja rumunskí občania. Ďalší Rumun bol pri útokoch v Paríži zranený, podobne ako aj niekoľko Američanov, čo dnes potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí USA. O život prišla aj aj Asta Diakiteová, sesternica francúzskeho futbalového reprezentanta Lassanu Diarru. O smutnej udalosti v rodine informoval 30-ročný záložník tímu Olympique Marseille na twitteri. „Bola pre mňa veľkou oporou, mojou veľkou sestrou. Spoločne musíme chrániť, milovať, rešpektovať a žiť v mieri,“ trúchli Diarra. Sestra jeho spoluhráča z reprezentácie Antonia Griezmanna mala obrovské šťastie a prežila, hoci bola medzi desiatkami rukojemníkov v koncertnej hale Bataclan v čase vystúpenia americkej skupiny Eagles of Death Metal, keď sa tam odohrávala najväčšia dráma a najviac ľudí aj prišlo o život. Komplici útočníkov môžu byť na úteku Parížska prokuratúra potvrdila, že všetkých osem útočníkov je mŕtvych, pričom siedmi z nich zahynuli pri samovražedných bombových atentátoch. Ich možní komplici však môžu byť stále na úteku. Policajtov podporuje v uliciach mesta 1500 vojakov. Prokuratúra spresnila, že útoky sa odohrali na šiestich lokalitách vrátane národného štadióna Stade de France, kde došlo k dvom samovražedným bombovým atentátom a jednej explózii nálože. Obrazom: Teroristické útoky v Paríži Najkrvavejším útokom bola streľba v koncertnej sále Bataclan, kde mala vystúpenie americká rocková skupina Eagles of Death Metal. Traja teroristi ozbrojení automatickými zbraňami tam postrieľali desiatky ľudí. Francúzska spravodajská televízia BFMTV uviedla, že samovražední atentátnici v Bataclane aktivovali na svojich telách výbušninu ukrytú v opaskoch, čo bol prvý útok tohto typu vo Francúzsku. K streľbe došlo aj v niekoľkých reštauračných zariadeniach v centre mesta. Medzi páchateľmi útoku v Bataclane bola údajne aj žena, informovala rozhlasová stanica Europe 1 a spresnila, že očití svedkovia, ktorí boli v klube, videli, ako do sály vchádza trojica teroristov: dvaja muži a jedna žena. Polícia tieto informácie zatiaľ nekomentovala. Jeden z páchateľov útokov bol Francúz, našiel sa sýrsky i egyptský pas Vďaka odtlačkom prstov francúzska polícia identifikovala jedného z páchateľov v parížskom klube Bataclan. Ako informovala televízia BFMTV, ide o Francúza, o ktorého sa zaujímali aj francúzske tajné služby. Na mieste útoku na futbalovom štadióne Stade de France sa pri tele jedného z predpokladaných útočníkov našiel egyptský pas, uviedla BFMTV. Vyšetrovatelia doklad totožnosti preverujú. Ďalší zo samovražedných atentátnikov v Paríži mal pri sebe sýrsky pas, oznámila agentúra AP s odvolaním sa na dva zdroje francúzskej polície. Francúzske médiá spresnili, že polícia preveruje, či tento pas korešponduje s identitou samovražedného atentátnika – páchateľa útoku pri Stade de France. Nájdený sýrsky pas by mohol podľa gréckeho ministerstvo vnútra patriť sýrskemu migrantovi, ktorý sa 3. októbra tohto roku zaregistroval ako utečenec na gréckom ostrove Leros. Belgická polícia v spojitosti s útokmi v Paríži podnikla sériu razií v meste Molenbeek v oblasti Bruselu, pričom zatkla jedného podozrivého muža. Uviedla to belgická televízia RTBF, podľa ktorej policajná akcia pokračuje. Miestne úrady nepotvrdili, ale ani nevyvrátili dohady, že policajná akcia súvisí s parížskymi atentátmi. Podľa správ arabskej sekcie britskej spravodajskej spoločnosti BBC polícia v Molenbeeku pátra po čiernom aute s belgickou ŠPZ s tromi osobami na palube. Viacerí očití svedkovia totiž vypovedali, že jedno z áut použitých útočníkmi v Paríži malo belgickú registračnú značku. V ďalšom z áut sa našli parkovacie lístky z Molenbeeku. Medzičasom sa v súvislosti s parížskymi atentátmi objavila aj hypotéza, že by mohla existovať spojitosť medzi nimi a prípadom z 5. novembra, keď nemecká polícia v blízkosti nemecko-rakúskej hranice zadržala podozrivého 51-ročného muža, v ktorého aute objavila strelné zbrane, ručné granáty a výbušniny. S touto hypotézou ako prvá prišla rozhlasová stanica Bayerischer Rundfunk. Spojitosť medzi oboma prípadmi pripustil dnes v prejave na zjazde CSU aj predseda bavorskej krajinskej vlády Horst Seehofer. Hovorca veliteľstva polície v tejto spolkovej krajine Ludwig Waldinger však tieto dohady odmietol ako „špekuláciu médií“. Vieme, odkiaľ tieto útoky prišli, povedal Hollande Koordinované útoky prišli v čase, keď sa Francúzsko ako zakladajúci člen Spojenými štátmi vedenej koalície, ktorá vykonáva operácie proti extrémistickej skupine Islamský štát (IS) v Sýrii a Iraku, pripravuje protiteroristickými opatreniami na veľkú klimatickú konferenciu, ktorá sa začne koncom mesiaca v Paríži, pripomína agentúra Reuters. „Vieme, odkiaľ tieto útoky prišli,“ uviedol bez konkrétneho pomenovania páchateľa Hollande, ktorý v dôsledku vzniknutej situácie zrušil svoju účasť na víkendovom summite skupiny G20 v Turecku. Útoky vyvolali vlnu solidarity Útoky vyvolali vo Francúzsku opäť veľkú vlnu solidarity – podobne ako po januárových atentátoch so 17 obeťami na životoch. Francúzska spravodajská televízia BFMTV informovala, že pred transfúznymi stanicami sa vytvárajú dlhé rady ľudí ochotných darovať krv pre zranených. Väčšina z nich reagovala na výzvy na sociálnych sieťach. Kľúčové slová #jedonnepourparis (darujem pre Paríž) a #dondusang (darovanie krvi) patria dnes k najviac zdieľaným na sociálnej sieti Twitter. Sociálne médiá sú od piatku večera užitočným nástrojom na pátranie po nezvestných alebo na ubytovanie ľudí, ktorí sa po policajnej uzávere viacerých ulíc ocitli bez strechy nad hlavou alebo v potenciálnom nebezpečenstve – medzi nimi bolo aj mnoho turistov, čo sa namli ako dostať do svojho hotela. Mnohí Parížania však im prostredníctvom siete Twitter a platformy #PorteOuverte (Otvorené dvere) ponúkali prenocovanie alebo dočasné útočisko. Pomocou hashtagu #RechercheParis (Pátranie Paríž) si zasa ľudia pomáhajú pri pátraní po nezvestných ľuďoch, ktorí sa svojim najbližším po útokoch v Paríži neozvali a nie je možné spojiť sa s nimi. Týka sa to najmä návštevníkov klubu Bataclan, ktorý bol jedným z terčov útokov a kde bol najvyšší počet obetí. Pred klub Bataclan ľudia prinášajú kvety na pamiatku obetí masakry a kartičky s modlitbami či osobnými vyznaniami. Eiffelova veža a ďalšie pamätihodnosti sú uzavreté Francúzi si obete uctia v pondelok na poludnie minútou ticha a štátne zástavy zvesili na pol žrde. Uvádza sa to vo vládnom obežníku, ktorý podpísal francúzsky premiér … Čítať ďalej
V novom modernom sídle francúzskeho ministerstva obrany má pracovať približne 9300 vojenských a civilných zamestnancov, ktorí boli doteraz rozptýlení po Paríži.
Význam spolupráce podľa ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí narastá hlavne počas mimoriadnych udalostí, akými sú prírodné katastrofy, teroristické útoky, epidémie alebo hromadné dopravné nehody.
Stone (23) a dvaja jeho priatelia z detstva zo Sacramenta, Alek Skarlatos a Anthony Sadler, počas augustovej dovolenky v Európe zabránili strelcovi vo vlaku smerujúcom do Paríža uskutočniť masaker.
Záplavy postihli po prudkých lejakoch najmä obce v oblasti Azúrového pobrežia. Zasiahli aj mestá Cannes a Nice, kde boli viaceré ulice neprejazdné. Známa Anglická promenáda v Nice sa ocitla pod vodou a niekoľko vozidiel, ktoré tam boli zaparkované, odnieslo do mora.
Novinári označili správanie oboch prezidentov za chladné, pričom podobná atmosféra medzi nimi vládla aj na predchádzajúcom obede organizovanom generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom.
Francúzska vláda zmluvu z roku 2011 vlani zrušila. Stalo sa tak po tom, ako Rusko anektovalo dovtedy ukrajinský Krymský polostrov a podporilo východoukrajinských separatistov.
Vzbúrenci zatkli lídrov dočasnej vlády, medzi ktorými sú okrem ministrov aj prezident Michel Kafando a premiér Yacouba Isaac Zida. Európska únia odsúdila štátny prevrat a žiada okamžité prepustenie zadržaných vládnych predstaviteľov.
Na spoločnom stretnutí sa spolu s ukrajinským prezidentom Petrom Porešenkom dohodli počas telefonátu zo stredy večera. Témou parížskeho rokovania má byť vývoj konfliktu na východe Ukrajiny.
Vo francúzskom tábore ľudí bez trvalého bydliska v departemente Somme na severe Francúzska zahynuli v stredu štyria ľudia, medzi ktorými bolo aj šesťmesačné dieťa.
Mladého Maročana, ktorý sa v piatok 21. augusta pokúsil zosnovať útok na palube francúzskeho rýchlika parížska prokuratúra obvinila z pokusov o vraždu, spolčovania a nezákonnej držby zbraní.