Vtáčí spev sa vracia, ornitológovia oslavujú výnimočné výročie.
Vtáčí spev sa vracia do parkov a miest a krajina sa po zime prebúdza. Prvého apríla, na Medzinárodný deň vtáctva, majú dôvod na oslavu aj slovenskí ornitológovia.
Tento rok si totiž pripomínajú sto rokov organizovanej ornitológie od založenia Československej ornitologickej spoločnosti 5. apríla 1926. Jej následníkom je na Slovensku Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko a v susednom Česku je to Česká společnost ornitologická.
Začiatky výskumu a postupný prechod k ochrane prírody
Mimovládna organizácia SOS/BirdLife pripomenula, že začiatky ornitológie na našom území boli úzko späté predovšetkým s výskumom, a teda so snahou lepšie spoznať vtáctvo, jeho spôsob života a rozšírenie. Táto činnosť sa postupne rozvíjala a rástla aj potreba praktickej ochrany ohrozených druhov.
Tisíce ľudí sa zapojili do tretieho ročníka Vtáčej hodinky, prvenstvo získala sýkorka veľká
„Tento vývoj sa naplno prejavil najmä v druhej polovici 20. storočia a po vzniku samostatného Slovenska, keď sa popri výskume začali systematicky rozvíjať aj ochranárske aktivity a práca s verejnosťou,“ doplnila organizácia. Jej riaditeľ Matej Repel podotkol, že ornitológia u nás nikdy nefungovala len na vedeckom prístupe, ale vždy bola prepojená s ľuďmi, ktorí chodili do terénu, pozorovali, zapisovali a delili sa o svoje poznatky. Ornitológia tak prežila celé storočie práve vďaka prepojeniu odbornosti a občianskeho nadšenia.
Storočie naprieč režimami a náročnými obdobiami
Organizovaná ornitológia si tak za sto rokov prešla naprieč odlišnými režimami so silnými turbulenciami. Prešla si medzivojnovým obdobím 1. Československej republiky, kedy nastali vhodné podmienky pre založenie Československé ornitologické společnosti a na Slovensku vtedy vznikli aj prvé rezervácie na ochranu vtáctva. Po období prvých úspechov však nasledovali nebezpečné vojnové roky.
Tisíce ľudí sčítavali vtáctvo pri zimných kŕmidlách, konal sa 3. ročník Vtáčej hodinky
„Nasledoval socializmus, ktorý síce neprial slobodnému združovaniu verejnosti, ochrana prírody bola značne limitovaná, mnohé chybné politické rozhodnutia neslobodného režimu položili základ pre neskoršie vyhynutie viacerých vtáčích druhov, občianske združenia nemohli fungovať otvorene, no štát umožnil rozvoj ornitologického výskumu a aj v týchto limitovaných podmienkach sa podarilo Československej společnosti ornitologickej prežiť,“ priblížila organizácia. S príchodom súčasnej demokracie bol umožnený rozvoj občianskej spoločnosti a zapájanie odbornej aj laickej verejnosti do výskumu a praktickej ochrany.
Dáta ako základ ochrany a konkrétne výsledky
Základom práce ornitologickej spoločnosti bol od samotného začiatku výskum „Dáta sú naším kompasom. Bez nich by sme nevedeli identifikovať problémy ani hľadať riešenia. Dlhodobé sledovanie vtáctva, možnosť porovnať desaťročia zmien početnosti na základe dlhodobých dát je to, čo dáva ochrane prírody presnosť, argumenty a čo pomáha aj úradom pri zvažovaní rozhodnutí,“ vysvetlil ochranársky manažér SOS/BirdLife SlovenskoJozef Ridzoň.
Repel doplnil, že výskum má však zmysel najmä vtedy, keď sa ho darí aplikovať do konkrétnych opatrení. Pripomenul, že návrh významných vtáčích území, ktorý spracovali v 90. rokoch sa stali vedeckým základom pre sústavu chránených území Natura 2000. Dnes je na Slovensku vyhlásených 41 chránených vtáčích území.
Drop veľký sa stal vtákom roka 2026, jeho populácia na Slovensku sa pomaly obnovuje
„Organizácia sa doposiaľ podieľala na obnove viac ako 3 000 hektárov biotopov – v spolupráci so štátnymi inštitúciami, vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, zástupcami priemyslu či samosprávami obnovujeme mokrade, lúky a pasienky, chránime lesy, vytvárame hniezdne steny, vtáčie ostrovy, inštalujeme hniezdne búdky a podložky, chránime konkrétne druhy,“ vymenoval Repel.
Oslavy po celom Slovensku
Organizácii sa darí ochrániť pred vyhynutím dropa veľkého, sokola kobcovitého, bučiaka veľkého, chochlačku bielookú, potápku červenokrkú, či kalužiaka červenonohého. Výrazným úspechom je tiež návrat krakle belasej. Vo viacerých krajinách Európy totiž tento ikonický druh vyhynul.
Slovensko je tak prvou krajinou, kde sa podarilo jeho populáciu obnoviť. Dôležitú úlohu pri ochrane vtáctva zohrávajú aj dobrovoľníci. Tí sa zapájajú do monitoringu, obnovy biotopov, vzdelávania či organizácie podujatí. Za dobrovoľnícke aktivity získala organizácia nedávno aj celonárodné ocenenie Srdce na dlani.
Biopásy sú najúčinnejším opatrením na podporu biodiverzity, významne pomáhajú pri ochrane vtáctva
Výročie si organizácia pripomína desiatkami podujatiami pre verejnosť po celom Slovensku. Organizuje vychádzky, exkurzie, prednášky a komunitné stretnutia. Jednou z vychádzok bude pozorovanie vtáctva na Oravskej priehrade, kde sa 4. apríla o 10:00 uskutoční exkurzia. V ten istý deň bude aj pozorovanie vtáctva na Žitavskom luhu a na západe Slovenska sa verejnosť stretne 5. apríla na Trnavských rybníkoch pri Kamennom mlyne.
