Slovenských marhúľ bude na pultoch málo. Väčšina zmrzla

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Marhule
Ručného oberanie marhúľ v ovocných sadoch neďaleko Nitry. Foto: SITA/Martin Havran

Nedávne aprílové mrazy spôsobili v ovocných sadoch pohromu. Postihli najmä marhule, broskyne a čerešne, ktoré sa na pultoch obchodov objavujú už v júni a júli. Agrorezort nevylučuje, že domácim ovocinárom pomôže škody zmierniť.

Nezabráni však hrozbe, že najmä domáceho kôstkového ovocia bude na pultoch v tomto roku menej. Obchodníci hovoria, že domáci pestovatelia sú pre nich aj z dôvodu čerstvosti prioritní.

V prípade nedostatku marhúľ alebo broskýň sa však budú musieť obrátiť na španielsku, grécku alebo nemeckú konkurenciu.

Sady ubúdajú

V minulom roku sa na Slovensku dopestovalo 134 ton marhúľ a 1 074 ton broskýň, čo bolo najmenej za posledné tri roky. Okrem produkcie klesla aj výmera ovocných sadov.

Marhule sa u nás pestovali na ploche 195 hektárov a broskyne na 305 hektároch. Stromov marhúľ ubudlo medziročne o 14,6 %, u broskýň to bolo o 10,6 %. Vyplýva to z údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

Aktuálne hlásenia poľnohospodárov neveštia ani pre tohtoročnú ponuku domácich marhúľ a čerešní nič dobrého.

„U marhúľ mrazy poškodili približne 70 % kvetov. V prípade čerešní sú odhadované škody na úrovni 50 %. Ostatné ovocné stromy zatiaľ neboli výraznejšie zasiahnuté,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk hovorca agrorezortu Daniel Hrežík.

Mrazy aj pri Bratislave

Starosti s počasím potvrdzujú samotní poľnohospodári. S mrazmi museli bojovať aj na poľnohospodárskom družstve vo Vajnoroch pri Bratislave. Na Seneckej ceste v smere od Zlatých pieskov pestujú na rozlohe 30 hektárov jablká, broskyne, marhule a nektarinky.

„Mrazy nám zničili 30 až 40 % úrody marhúľ. Nakoľko broskyne kvitnú neskôr, u nich výpadok evidujeme v rozmedzí 20 až 30 %,“ konkretizoval pre portál NášVidiek.sk agronóm sadu Jozef Gyipgyak.

Pomoc štátu by vajnorskí poľnohospodári uvítali. Pestovanie ovocných stromov považujú za finančne veľmi náročné. „Samotná starostlivosť vyžaduje veľa úsilia a ľudskej práce. Kompenzácia mrazov by nám pomohla,“ dodal Gyipgyak.

Štátna pomoc

Ministerstvo pôdohospodárstva považuje zatiaľ diskusie o odškodňovaní ovocinárov za predčasné. Nevylučuje však, že im nakoniec pomôže. S vyčíňaním mrazov už má skúsenosť z minulosti.

„Na predmetný účel máme schválenú schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe,“ priblížil Hrežík.

Agrorezort zároveň vyzýva farmárov k aktívnemu manažmentu rizík. Nabáda, aby využili aj štátnu pomoc na platby poistného. Na tento účel vyčlenil pre poľnohospodárov štát šesť miliónov eur, pričom sa preplácajú náklady do výšky 65 % poistného.

Poukazuje tiež na nevyhnutnosť budovať protimrazovú ochranu. Má k tomu slúžiť výzva na investície do poľnohospodárskych podnikov, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva plánuje spustiť v máji.

Chcú slovenské

Obchodné reťazce domáce marhule a čerešne uprednostňujú, problémy farmárov s mrazmi pozorne sledujú. Slovenské marhule ponúkajú už v polovici júna, broskyne v júli.

„Ak je dostatok domáceho ovocia, berieme ho od slovenských pestovateľov aj napriek vyšším cenám. Percentuálny podiel teda závisí od úrody,“ zdôraznila pre portál NášVidiek.sk hovorkyňa reťazca Billa Kvetoslava Kirchnerová.

S nízkou ponukou kôstkovín počíta v tejto sezóne aj obchodný reťazec Kaufland. Domáci ovocinári sú ale aj pre neho prioritou. „Pre nás je kľúčové pokryť dopyt po ovocí a zelenine najprv z domácej ponuky a až potom ho dopĺňať ponukou zo zahraničia,“ doplnila hovorkyňa Kauflandu Lucia Vargová.

Po slovenskom ovocí pokukuje aj reťazec Lidl. Hovorí však o obmedzenej domácej ponuke, o jej vyšších cenách a o krátkej sezóne.

Dovoz klesol

Nedostatočnú ponuku domáceho kôstkového ovocia vykrýva dovoz zo zahraničia. Marhúľ sa k nám v minulom roku doviezlo 1 860 ton, medziročne však o 31,2 % menej. Najviac sa k nám toto ovocie vozilo zo Španielska, Grécka, Nemecka, Talianska a Čiech.

Aj dovoz broskýň poklesol, v porovnaní s rokom 2019 o 19,8 %. Celkovo sa k nám doviezlo v minulom roku 3 734 ton broskýň. Domácu ponuku broskýň pomáhali saturovať najviac Španielsko, Nemecko, Grécko, Taliansko a Holandsko.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Daniel HrežíkJozef GyipgyakKvetoslava KirchnerováLucia Vargová
Firmy a inštitúcie BILLAKauflandLidlMPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR