Stav úseku Hronu, ktorý bol postihnutý haváriou na bioplynovej stanici v Budči, sa ani po roku nepriblížil k pôvodnému stavu. Tento fakt zistili po sérii prieskumov pracovníci Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR, Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. (SVP) ako aj zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ). Informovala o tom manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody SR Kristína Bocková.
Ichtyologické prieskumy
Počas letných mesiacov boli na prítokoch rieky Hron realizované ichtyologické prieskumy. „Realizácia odborných prieskumov vyplýva zo záverov prijatých v rámci pracovnej skupiny „Pre oživenie rieky Hron“ zriadenej pod gesciou Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Cieľom je prispieť k zlepšeniu podmienok prirodzeného rozmnožovania pôvodných druhov rýb, ktorých populácie v Hrone boli následkom spomenutej havárie výrazne oslabené,“ uviedol odborný hydrobiológ ŠOP SR Juraj Hajdú.
Na oživenie rieky Hron po ekologickej havárii bude dozerať envirorezort, Budaj chce hovoriť s Vlčanom
V úsekoch zaznamenali aj výskyt chránených druhov rýb európskeho významu ako mrena karpatská alebo lopatka dúhová. Z druhov, na ktoré sa vzťahujú špecifické podmienky ochrany, boli zaznamenané plosky pásavé, podustva severná či nosáľ sťahovavý.
Skúmanie lokalít
Odborníci na vodnú ichtyofaunu monitorovali život v prítokoch Hrona aj pre nové Vodné plány Slovenska na roky 2022 – 2027 z dielne Envirorezortu, ktorý sa venuje spriechodňovaniu migračných bariér na slovenských vodných tokoch. Skúmané boli prítoky Kľak, Jasenica a Lutilský potok, sú to lokality patriace medzi významné neresiská rýb zasiahnuté haváriou v júli minulého roka.
Ochranári stanovili odhad škôd po ekologickej katastrofe na Hrone, uhynulo 27 druhov rýb
„Predbežné výsledky prieskumov poukazujú na výrazný bariérový efekt stupňov na uvedených tokoch, vybudovaných v bezprostrednej blízkosti ich ústia do rieky Hron. Zaznamenaný bol pokles druhovej pestrosti i početného zastúpenia ichtyofauny nad migračnými bariérami, ktorý na niektorých lokalitách dosahoval úroveň až 50 percent,“ informuje Juraj Hajdu.
ŠOP SR uvádza, že nevyhnutnou potrebou funkčného spriechodnenia týchto tokov je umožnená migrácia rýb. Ak by nebolo možné migračnú bariéru odstrániť priamo, navrhujú budovanie priechodov či rybovodov.
