Slovensko v ochrane prírody výrazne zaostáva za susednými krajinami. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol nový generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Dušan Karaska.
Slovensko malo podľa neho po páde komunizmu podobnú „štartovaciu čiaru“ ako ostatné krajiny, no pre nezáujem o ochranu prírody a nedostatočnú politickú vôľu ŠOP nedokáže ani po 30 rokoch primerane reagovať na spoločenské zmeny.
Dlhodobá práca
„Možno to ilustrovať na príklade, kedy bola ochrana prírody v roku 2008 v Národnom parku Nízke Tatry v prepočte financovaná sumou 162 eur na jeden štvorcový kilometer, kým v českom Národnom parku Šumava v tom istom čase sumou 4 261 eur na štvorcový kilometer. Taliansky Národný park Abruzzo bol dokonca financovaný sumou 56 658 eur na štvorcový kilometer,“ povedal pre agentúru SITA Karaska.
Nový šéf štátnych ochranárov nastupuje do funkcie s cieľom priniesť zmeny, ktoré výrazne zlepšia fungovanie ŠOP.
Slovensko chce byť krajinou bez výskytu besnoty, začína sa vakcinácia líšok
Ochrana prírody na Slovensku však podľa neho bude potrebovať viac, než len dobrý manažment inštitúcie.
„Vzhľadom na dlhodobo neriešené problémy je to práca na niekoľko rokov a vyžaduje si nielen podporu a súčinnosť v rámci rezortu životného prostredia, ale aj iných rezortov, najmä pôdohospodárstva. Potrebná bude aj politická vôľa zmeniť celý systém fungovania ochrany prírody, vrátane zmien príslušných právnych predpisov,“ vysvetlil Karaska.
Nevysporiadané pozemky
Ako jeden zo základných problémov vníma doterajšie nevysporiadanie pozemkov v územiach s 3. a 5. stupňom ochrany, na ktorých štát vo verejnom záujme obmedzil majiteľov v nakladaní so svojim majetkom, ale neponúkol im primeranú náhradu.
Karaska sa podľa svojich slov preto nečuduje nespokojnosti majiteľov pozemkov. Za problém považuje aj to, že ŠOP často nemá pri ochrane prírody rozhodujúce slovo.
Štátna ochrana prírody zatvorila pre verejnosť všetky slovenské jaskyne, dôvodom je pandémia
Dochádza tak k situáciám, kedy napríklad ŠOP zaujme negatívne stanovisko voči výstavbe na chránenom území, no okresný úrad stavbu povolí.
„Úrady musia prihliadať na stanovisko ktoréhokoľvek občana alebo občianskej združenia, keď sa prihlási do konania. Paradoxne však nemusia prihliadať na stanoviská správ národných parkov či chránených krajinných oblastí a dokonca ani zdôvodniť, prečo na ich nezohľadnili,“ uviedol.
Nedostatky pri financovaní
Veľké nedostatky pociťuje nový šéf štátnych ochranárov pri financovaní ochrany území, druhov a biotopov.
ŠOP len málokedy má finančné prostriedky na túto činnosť a je odkázaná na nepravidelné financie z eurofondov.
Patakyová predloží do parlamentu správu o envirozáťažiach, upozorňuje hlavne na pasivitu orgánov
„Je to asi to isté, ako by okresná správa ciest robila zimnú údržbu ciest len vtedy, keby mala financie z eurofondov,“ uzavrel.
Dušan Karaska sa oficiálne ujal funkcie generálneho riaditeľa ŠOP v pondelok 28. septembra. Pred úspešným absolvovaním výberového konania na súčasnú funkciu pôsobil osem rokov ako riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
