Oficiálny názov: Kosovo
Hlavné mesto: Priština
Počet obyvateľov: 1 859 203
Rozloha: 10 908 km²
HDP na obyvateľa: 9 570 $
Vlajka:
Kód meny: Eur
Názov meny: euro
Úradný jazyk: Albánčina, Srbčina
Zobraziť na mape: TU
Kosovo nie je nezávislý štát, aj keď má k tomu veľmi blízko. Ak hodnotíme nezávislosť štátu na základe toho, či je plnou súčasťou Organizácie spojených národov, tak Kosovo je nezávislé tak na 60 percent. Z takmer 200 členov OSN Kosovo oficiálne uznalo 108 krajín. Ďalších takmer 90 krajín Kosovo v roku 2015 stále neuznalo. Medzi týmito krajinami je aj Slovenská republika.
Kosovo síce nie je členom Valného zhromaždenia OSN, je však členom niektorých pridružených organizácií. V roku 2015 mu však bolo odmietnuté členstvo v UNESCU.
Vzťah Kosova v s krajinami, ktoré ho neuznali je relatívne komplikovaný, treba však povedať, že takýto vzťah existuje. Aj Slovensko má s Kosovom kontakty. Slovenská republika napríklad uznáva kosovské pasy. Medzi obomi krajinami tak určite nie je ticho.
Oveľa zložitejší vzťah má Kosovo so susedným Srbskom, od ktorého v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť. Srbsko síce uznáva kosovské inštitúcie – uznáva jeho právo na vládnutie. Srbsko však stále považuje Kosovo za svoje územie. Kosovo je preň iba oblasť s vysokou mierou autonómie. Oficiálne nesie názov – Autonómna provincia Kosova a Metohije.
Kosovo má pre Srbov historicky veľký význam. Srbi považujú Kosovo za rodnú kolísku srbskej civilizácie. V roku 1389 tu prebehla tzv. Bitka na Kosovom poli, kde stredovekí Srbi bojovali s Osmanskou ríšou. Na základe tejto bitky neskôr vzniklo stredoveké Srbsko. Aj z tohto dôvodu Srbi a aj Srbská vláda nesú odčlenenie Kosova od ich územia veľmi ťažko.
Európska Únia sa však snaží Srbsko dotlačiť do toho, aby Kosovo uznali. Srbi to samozrejme odmietajú, avšak EÚ má výborné vyjednávacie páky. Srbi chcú byť členom Európskej Únie a EÚ o to nechce počuť, pokiaľ vzťahy medzi Srbskom a Kosovom nebudú posunuté do štandardnej oblasti. Európska Únia vo svojom dlhodobom horizonte plánuje Kosovo začleniť do svojho spolku. Ponuka členstva v únii je politickým lákadlom aj pre samotné Kosovo.
O tom, že Kosovo vidí svoju budúcnosť v Európskej Únii svedčí aj utečenecká kríza roku 2015. V prúde sýrskych a irackých utečencov sa pripojili aj desiatky tisíc kosovských utečencov, ktorí hľadajú dobrý život v Nemecku a ďalších Západoeurópskych krajinách.
Kosovskí utečenci sú však vo väčšine prípadov vracaní do svojich domovských krajín a azyl im nie je udelený. Mnohé európske krajiny pridali Kosovo spolu so všetkými balkánskymi krajinami na zoznam bezpečných krajín. Občanom týchto krajín je žiadosť o azyl automaticky zamietnutá – bez toho, aby bola podrobnejšie preskúmaná.
Kosovo sa nachádza vo Východnom Balkáne. Okrem Srbska susedí aj s Čiernou Horou, Macedónskom a Albánskom. Na mape Kosovo hľadajte na východ od Albánska.
Hlavným mestom Kosova je Priština. Ďalšie veľké mestá sú Prizren a Pec. Kosovo nepatrí medzi turisticky vyhľadávané krajiny. V povedomí bežných ľudí je Kosovo Mekka pašerákov drog a obchodníkov s orgánmi. Do budúcnosti sa to možno zmení. Kosovo má totiž atraktívnu prírodu, ktorá zahraničným návštevníkom má skutočne čo ponúknuť. Do Kosova sa však môžete bez problémov vybrať aj teraz. Bezpečnostná situácia tu nie je výrazne horšia ako v okolitých krajinách. Na vstup do Kosova nebudete potrebovať žiadne víza. Pokiaľ sa však vyberiete do Kosova, dajte si záležať na tom, že do tejto krajine vstúpite z rovnakej krajiny, ako z nej vystúpite. Pokiaľ sa plánujete domov vracať cez Srbsku, do Kosova musíte vstúpiť cez Srbsku. Pokiaľ by ste z Kosova vstupovali do Srbska bez toho, aby ste mali v pase pečiatku potvrdzujúcu vstup do Kosova zo Srbska, budete obvinení z nelegálneho vstupu na územie Srbska.
História Kosova
História Kosova je pomerne dlhá. Z dnešného pohľadu je však dôležitých najmä posledných 20 rokov. Pre pochopenie problémov, cez ktoré si Kosovo prešlo za posledné štvrťstoročia, sa však oplatí načrieť aspoň trochu do minulosti.
Pre Kosovo dnes je najdôležitejší rok 1389. V tomto roku sa totiž odohrala tzv. Bitka na Kosovom poli. Súperili v nej stredovekí Srbi a Osmanská ríša. Srbi tento rok a túto bitku vnímajú ako udalosť, ktorá ich definovalo – udalosť, ktorá vytvorila srbskí národ. Toto je hlavný dôvod, prečo sa Srbi nedokážu zmieriť s odčlenením Kosova.
Kosovo bola od 15. do začiatku 20. storočia pod nadvládou Osmanskej ríše. Po jej rozpade si časť Kosova ukoristilo aj Albánsko a Čierna Hora.
Problém Kosova je aj v tom, že za historicky dôležité ho považujú aj Albánci (väčšina obyvateľov Kosova sú etnickí Albánci). Moderný albánsky štát sa totiž na začiatku 20. storočia formoval práve v dnešnom Albánsku. Albánci v súčasnosti Kosovo považujú za súčasť Albánska. Albánsky nacionalisti radi hovoria o Veľkem Albánsku, kde okrem iných oblastí patrí aj Kosova.
Kosovo bolo prakticky počas celého 20. storočia súčasťou Juhoslávie. Balkánskych vojen bolo Kosovo počas prvej polovice 90-tych rokoch prakticky úplne ušetrené. Všetko sa zmenilo až v roku 1998, v tzv. Vojne o Kosovo. V Kosove prebiehali etnické čistky, ktoré etnickí Albánci podnikali voči etnickým Srbom (rozsah je na dlhú diskusiu). Na toto násilie páchané na Srboch zareagoval Belehrad násilím, ktoré bolo na mnohých úrovniach za hranicou, ktorú bolo medzinárodné spoločenstvo ochotné akceptovať. Do tohto stavu zasiahlo Nato, ktoré bombardovaní vytlačilo juhoslovanskú armádu mimo Kosova. Následne sa Kosovo stalo protektorátom Organizácie spojených národov. Dlhé rokovania o štatúte Kosova nakoniec Kosovčania nevydržali a v roku 2008 vyhlásili od Srbska jednostranne nezávislosť.
V súčasnosti je v Kosove umiestnená jedna z mnohých amerických základní.
Ekonomika Kosova
Kosovo bolo už za bývalej Juhoslávie jej najchudobnejšou časťou. Ekonomiku následne výrazne narušil konflikt s Belehradom a následná dlhá politická nestabilita. Politická budúcnosť do veľkej miery ovplyvňuje kosovské hospodárstvo aj v súčasnosti. Na jednej strane je tu stále neistý vzťah so Srbskom, na druhej strane je tu však možná budúcnosť v Európskej Únii.
Hospodárstvo Kosova je vzhľadom na všetky tieto okolnosti veľmi špecifické. O životnej úrovni svedčia aj desiatky tisíc kosovských utečencov, ktorí hľadajú lepšie životné podmienky v Západnej Európe.
Obyvateľstvo Kosova
Približne 92 percent Kosovčanov sa hlási k albánskej národnosti. Ďalšie štyri percentá sú etnickí Srbi, ktorí majú v rámci Kosova pomerne širokú autonómiu.
Náboženstvo
Nábožensky je na tom Kosovo podobne ako etnicky. Takmer 96 percent obyvateľstva sú moslimovia.
