Oficiálny názov: Bahrajn
Hlavné mesto: Manama
Počet obyvateľov: 1 343 000
Rozloha: 765 km²
HDP na obyvateľa: 29 146 $
Vlajka:
Kód meny: BHD
Názov meny: Bahraini Dinar
Úradný jazyk: arabčina
Zobraziť na mape: TU
Bahrajn je ostrovná krajina nachádzajúca sa na západných brehoch Perzského zálivu. Je to súostrovie, kde najväčší ostrov (55 km dlhý a 18 km široký) nesie meno celého štátu. Najbližším susedom je Saudská Arábia, s ktorou je Bahrajn spojený mostom. Relatívne kúsok od súostrovia je ďalší blízkovýchodný mini štát – Katar. Tretím susedom Bahrajnu je Irán – ten je však vzdialený približne 200 km.
Približne polovička obyvateľov Bahrajnu nemá občianstvo. V tomto smere je Bahrajn na tom veľmi podobne ako všetci jeho susedia. Bohaté ropné štáty v tomto regióne, ako Spojené arabské emiráty, Katar či Saudská Arábia, využívajú obrovské množstvá zahraničných pracovníkov, ktorým veľmi neradi priznávajú práva občanov. V Bahrajne žije množstvo národností – okrem moslimov z tejto časti sveta tam nájdete množstvo Indov, Pakistancov, Bangladéšanov či Filipíncov.
Populácia Bahrajnu veľmi prudko rastie. Iba v roku 2007 prekročil Bahrajn hranicu jedného milióna obyvateľov. 1,2 milióna ľudí na necelých 800 km² je naozaj veľa. Bahrajn patrí medzi najhustejšie obývané štáty sveta. Celkovo mu v tomto smere patrí štvrtá pozícia. Všetky štáty pred ním sú však klasické mestské štáty. Hustota obyvateľstva je neuveriteľných 1700 obyvateľov na km². Pre porovnanie: hustota obyvateľstva na Slovensku je 110 ľudí na km².
Bahrajn je jedna z krajín, kde sa v roku 2011 odohrala tzv. arabská jar. Politickým problémom je to, že väčšinu obyvateľstva tvoria šíti. Krajine však vládne sunitská menšina. Bahrajnu sa protesty aj za pomoci sily podarilo potlačiť. Veľkú rolu v tomto smere zohrala aj pomoc od neďalekej Saudskej Arábie (sunitský štát).
Z histórie krajiny
Bahrajn bola jedna z prvých krajín, ktorá konvertovala na islam. Stalo sa tak už v roku 628. Nasledovalo takmer milénium arabskej dominancie. V roku 1521 krajinu obsadili Portugalci. V roku 1602 boli z Bahrajnu vypudení Peržanmi. Na konci 19. storočia sa Bahrajn stal britským protektorátom. V roku 1971 Bahrajn vyhlásil nezávislosť. V roku 2002 sa z krajiny stalo kráľovstvo.
Ekonomika Bahrajnu
Bahrajn bol prvou poropnou ekonomikou na blízkom východe. Vedúci predstavitelia štátu si veľmi skoro uvedomili, že z ropy nemôžu žiť večne. Na rozdiel od okolitých štátov bol tento problém urgentnejší. Bahrajn tak začal investovať do rozvoja finančného sektora. Dnes patrí k najrýchlejšie rastúcim finančným centrám na svete.
Ropa však stále hrá pomerne veľkú rolu. Až 60 percent štátneho rozpočtu sa spolieha na príjmy ropy. Ropa tvorí približne 10 percent hrubého domáceho produktu. HDP krajiny je približne na úrovni Slovenska. Mzdy sú však vo všeobecnosti v Bahrajne vyššie ako u nás.
Poľnohospodárstvo v krajine prakticky neexistuje. Iba 2,9 štátu tvorí poľnohospodárska pôda. Na HDP sa poľnohospodárstvo podieľa pol percentom.
Čím ďalej väčšiu rolu hrá turizmus. Bahrajn vidí úspech neďalekého Dubaja a chce takýmto spôsobom diverzifikovať svoju ekonomiku. Ročne navštívi Bahrajn približne 8 miliónov zahraničných turistov.
Populácia
Najväčšou menšinou v krajine sú Indovia. Tých by ste tu napočítali viac ako 300 tisíc. Bangladéšanov je okolo 130 tisíc. Pakistancov a Filipíncov po 45 tisíc
Veľmi zaujímavým údajom je, že v roku 1940 mal Bahrajn iba 85 tisíc obyvateľov. V roku 1980 to už bolo 350 tisíc.
Náboženstvo
99 percent všetkých občanov Bahrajnu sú moslimovia. Celkovo tvoria približne 70 percent obyvateľstva. Z toho 65 až 70 percent sú šíti. Cca 15 percent obyvateľov krajiny sú kresťania. 10 percent tvoria hinduisti.