Ako blízko je Európa k dosiahnutiu svojich cieľov nulového znečistenia?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Znečistenie ovzdušia, používanie pesticídov a plastový odpad v moriach v Európe klesajú, no na splnenie cieľov do roku 2030 je potrebné oveľa viac úsilia. Nová správa Európskej komisie a Európskej environmentálnej agentúry odhaľuje, ktoré krajiny napredujú najrýchlejšie a kde naopak znečistenie rastie, referuje Euronews.

Znečistenie nepozná hranice, takže krajiny môžu uspieť len spoločne. Nová správa EÚ odhaľuje, kto napreduje najviac – napríklad švédsky Övre Norrland patrí k najčistejším oblastiam, zatiaľ čo portugalské Algarve dosiahlo výrazné zníženie znečistenia ovzdušia.

Celkovo však pokrok v šiestich cieľoch nulového znečistenia (ovzdušie, hluk, pesticídy, plasty, komunálny odpad) zostáva nerovnomerný. Bez razantnejších opatrení EÚ do roku 2030 svoje ciele nesplní.

Concept of Pollution PM2.5 Unhealthy air pollution dust. Toxic haze in the city. Air pollution caused by traffic. pm 2.5 warning, City showing smog and polluted air from particle PM2.5.health care.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/

Ako sa v Európe zlepšuje kvalita ovzdušia a plastového odpadu?

Európska komisia včera predstavila štvrtú správu o čistom ovzduší (Clean Air Outlook), ktorá prináša povzbudivé výsledky.

Podľa správy sa kvalita ovzdušia v Európe zlepšila vďaka prísnejším reguláciám a nižším emisiám. EÚ je preto na dobrej ceste prekročiť svoj cieľ znížiť predčasné úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia o viac ako 55 % do roku 2030.

Počet týchto úmrtí v EÚ-27 klesol z jedného milióna ročne v 90. rokoch na menej ako 240 000 v roku 2022. Okrem toho 97 % európskych regiónov od roku 2016 zlepšilo kvalitu ovzdušia.

Napriek pozitívnym trendom komisárka Jessika Roswall upozorňuje, že „zostáva ešte veľa práce“, pretože mnohí Európania stále žijú v oblastiach, kde znečistenie prekračuje bezpečnostné normy WHO.

Správa tiež prináša dobré správy o pesticídoch – EÚ smeruje k 50 % zníženiu ich používania a rizík do roku 2030, a to najmä vďaka udržateľnejším poľnohospodárskym metódam. Do rovnakého roku by sa mala o polovicu znížiť aj spotreba nebezpečných pesticídov a predaj antimikrobiálnych látok v živočíšnej výrobe a akvakultúre.

Výrazné zlepšenie nastáva aj v oblasti plastového odpadu v moriach, ktorý by sa mal do roku 2030 znížiť o 50 %. Správa označuje obmedzenie jednorazových plastov za „úspešný príbeh“ regulácií a zmeny spotrebiteľského správania, pričom dôležitú úlohu zohralo zvýšené povedomie o škodlivosti plastov.

Odpad vo vode, plasty
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/ Foto: ilustračné, Getty images

Kde v Európe znečistenie naopak rastie?

Množstvo mikroplastov v EÚ od roku 2016 vzrástlo o približne 8 %. Aj keby sa zaviedli prísnejšie opatrenia na zabránenie úniku plastových peliet, zníženie mikroplastového znečistenia by dosiahlo len 7 % do roku 2030, čo je stále ďaleko od stanoveného cieľa 30 %.

EÚ taktiež nesplní cieľ znížiť počet ľudí „veľmi rušených“ dopravným hlukom o 30 %. To predstavuje závažné zdravotné riziko, keďže dlhodobá expozícia hluku, najmä v noci, môže viesť k hypertenzii, srdcovým ochoreniam a mŕtvici.

„Naša revízia nulového znečistenia ukazuje, že v kľúčových oblastiach je nevyhnutná okamžitá akcia, aby sme znížili straty živín v ekosystémoch, zdravotné dopady hluku a plastové znečistenie, “ upozorňuje v správe výkonná riaditeľka Európskej environmentálnej agentúry, Leena Ylä-Mononen.

Podobne komunálny odpad, ktorý sa mal do roku 2030 znížiť o polovicu, pravdepodobne tento cieľ nesplní.

„Ak chceme napredovať smerom k našim cieľom, musíme obmedziť spotrebu, znížiť množstvo odpadu a podporovať obehovú ekonomiku,“ dodáva Ylä-Mononen.

„EÚ sa musí preorientovať na spotrebiteľské vzorce, ktoré prinášajú väčšiu hodnotu občanom, pričom znižujú spotrebu v oblastiach s najväčším negatívnym dopadom na životné prostredie – inými slovami, musíme spotrebovávať lepšie, inak a menej.“

Mikroplasty v mozgu môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/ Ilustračné foto: www.gettyimages.com

Ktoré oblasti v Európe sú najčistejšie?

Nový nulový znečisťovací panel odhaľuje európske regióny, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v boji proti znečisteniu.

V oblasti kvality ovzdušia patrí medzi lídrov portugalské Algarve a Luxembursko, ktoré zaznamenali výrazné zníženie emisií. Pokiaľ ide o hlukovú záťaž, najtichšími hlavnými mestami v Európe sú Berlín, Helsinki a Madrid.

Na základe rôznych environmentálnych indikátorov sa 15 regiónov v piatich krajinách môže pochváliť najnižšou úrovňou znečistenia v porovnaní s priemerom EÚ. Za obdobie 2020 – 2022 medzi najčistejšie regióny patria:

  • Švédsko: Övre Norrland, Norra Mellansverige, Östra Mellansverige, Småland med öarna, Västsverige
  • Francúzsko: Limousin, Aquitaine, Franche-Comté, Languedoc-Roussillon
  • Rakúsko: Tirol, Kärnten, Vorarlberg, Salzburg
  • Fínsko: Länsi-Suomi
  • Nemecko: Gießen
Ročne umrie na následky znečisteného ovzdušia až 400-tisíc ľudí vo svete.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com/ Foto: ilustračné, gettyimages.com
Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať