Dôvodom Kimovej neúčasti môže byť aj to, že cesta do Ruska by sa stala Kimovou vôbec prvou zahraničnou cestou od prevzatia moci v roku 2011, čím by z tejto pocty odsunula Čínu, ktorá krajine poskytuje najvýraznejšiu ekonomickú pomoc.
Kim Čong-un sa napriek pôvodnému prísľubu rozhodol zostať doma v Pchjongjangu. Jeho vôbec prvá zahraničná cesta po prevzatí moci v roku 2011 sa tak neuskutoční.
Medzinárodné štúdie Johna Hopkinsa tvrdia, že Severná Kórea by mohla v nasledujúcich rokoch postupne vyrobiť až 100 jadrových náloží, ktoré bude schopná umiestniť na rakety dlhého doletu.
OSN uvádza, že asi sedem miliónov ľudí nemá prístup k pitnej vode a k hygienickým zariadeniam. Ďalších asi 25 percent z 24,5 milióna obyvateľov KĽDR nemá prístup k riadnej zdravotníckej službe.
Južná Kórea by podľa predstaviteľov americkej armády potrebovala dômyselný systém protivzdušnej obrany, aby bola schopná čeliť jadrovej hrozbe zo severu.
Li Min-pok letáky označil za dôležitý zdroj informácií zvonka pre Severokórejčanov. V októbri 2014 balóny s propagandou dokonca vyvolali cezhraničnú prestrelku.
Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie uviedlo, že pre oheň nemohli pracovníci z Južnej Kórey prichádzať a odchádzať z priemyselného parku Kchäsong, ktorý leží severne od hranice.
Podobné akcie pravidelne sprevádzajú vojenské cvičenia prebiehajúce v Južnej Kórei. Testovanie rakiet údajne nariadil sám severokórejský líder Kim Čong-un, ktorý na odpálenie osobne dohliadal.
Severokórejský minister zahraničia Ri Su-jong označil spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a Spojených štátov za neslýchane provokatívne s potenciálom vyvolať vojnu.
Severokórejská raketa proti lodiam má priniesť veľkú zmenu pri obrane teritoriálnych vôd. Podľa expertov sa však až podozrivo podobá ruskej podzvukovej strele.
Príslušníci tajných služieb oboch Kóreí uskutočnili niekoľko tajných návštev u svojich susedov, aby preverili možnosti usporiadania vrcholnej schôdzky, z plánov však nakoniec zišlo.