Grécky premiér Varoufakis požaduje aby Európsky stabilizačný mechanizmus splatil záväzky krajiny voči ECB a následne by Grécko v dlhodobom horizonte splácalo záväzky voči ESM. Škrty v mzdách a dôchodkoch totiž nepripúšťa.
Grécko požiadalo tri spoločnosti, aby urobili ponuky na kúpu prístavu Pireus. Šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann, ale kritizuje núdzové financovanie gréckych bánk s tým, že to láme tabu monetárneho financovania vlád.
Čerpanie finančných prostriedkov z programu ELA, ktoré Gréci zvýšili, poskytuje centrálna banka, pričom s touto núdzovou likviditou sú spojené vyššie náklady než s prostriedkami, ktoré poskytuje Európska centrálna banka.
Ministri financií krajín eurozóny uzavretie dohody v pondelok vylučujú s tým, že príliš veľa otázok ostáva nevyriešených. Grécko a predstavitelia veriteľov majú spory týkajúce sa rozpočtu, trhu práce a dôchodkového systému.
Grécko uviazlo v rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou. S veriteľmi sa pokúša dohodnúť na reformách výmenou za ďalšiu finančnú pomoc. Krajina zvažuje zavedenie špeciálnej dane pre bohaté rodiny.
Medzinárodný menový fond je podľa gréckeho vládneho predstaviteľa neústupný v otázke reforiem dôchodkového systému a trhu práce, čomu sa Atény bránia. Európska komisia trvá na dodržaní cieľa v oblasti primárneho rozpočtového prebytku.
Plánované zrýchlenie kľúčových privatizačných projektov môže znamenať najnovší ústupok gréckej vlády v snahe zabezpečiť si ďalšiu finančnú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu.
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že európska hospodárska a menová únia je neodvolateľná a odchod Grécka z eurozóny tak nie je možnosťou.
Grécko by mohlo zvážiť zavedenie rovnej dane z pridanej hodnoty (DPH) na všetky tovary a služby okrem liekov, potravín a kníh. Zároveň by krajina mohla upraviť podobu doplnkového dôchodku
Alastair Wilson z agentúry Moody’s označil za bezprostrednejšiu hrozbu súvisiacu s prípadným odchodom Grécka poškodenie dôvery na trhu s vládnymi dlhopismi členských štátov eurozóny.
Riziká spojené so zavádzaním opatrení hrozia podľa agentúry Moody’s aj v prípade, že Grécko a veritelia dohodu dosiahnu. Grécka ekonomika je totiž oslabená a domáce politické prostredie krehké.
Medzinárodní veritelia odmietajú Grécku uvoľniť zostávajúcich 7,2 miliardy eur z programu finančnej pomoci dovtedy, kým Aténam neschvália návrhy reforiem.