Záplavy, požiare a extrémne počasie čoraz viac ohrozujú fungovanie demokracie. Za posledné dve desaťročia narušili najmenej 94 volieb a referend v 52 krajinách, uvádza správa organizácie International IDEA zverejnená pri príležitosti medzinárodného Dňa Zeme.
Podľa analýzy bolo v rokoch 2006-2025 v dôsledku prírodných katastrof úplne alebo čiastočne odložených najmenej 26 hlasovaní. Ďalšie narušili povodne, hurikány, vlny horúčav či zosuvy pôdy, ktorých výskyt sa v dôsledku zmeny klímy zvyšuje. Len v roku 2024 extrémne počasie zasiahlo 23 volieb v 18 krajinách, uvádza správa s názvom „Managing Natural Hazards and Climate Risks in Elections“.
Demokracia v ohrození
„Od hurikánov a povodní po požiare a horúčavy – tieto udalosti poškodzujú infraštruktúru, vysídľujú voličov a vynucujú si zmeny v organizácii volieb,“ uviedla organizácia so sídlom v Štokholme.
Predpoveď počasia na leto 2026 šokovala aj meteorológov. Takéto extrémy tu neboli celé desaťročia
Správa pripomína napríklad vplyv hurikánu Sandy na americké voľby v roku 2012, zemetrasenia na turecké voľby v roku 2023, extrémnych horúčav na voľby na Filipínach v roku 2025 či povodní a zosuvov pôdy na komunálne voľby v Bosne v roku 2024. Cyklóny zasiahli aj voľby v Mozambiku v roku 2019. „Ako sa klimatické riziká zintenzívňujú, tlak na už aj tak krehké demokratické systémy bude ďalej narastať,“ upozorňujú autori správy.
Dlhodobé dopady
Extrémne počasie má nielen priamy dopad na samotné voľby, ale môže mať aj dlhodobé negatívne dôsledky pre demokraciu vo svete. „Nestabilita a trauma spôsobené prírodnými katastrofami môžu prehlbovať existujúcu frustráciu postihnutých občanov, uľahčovať šírenie konšpiračných teórií a ďalej zaťažovať najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti,“ varuje správa.
Dezinformácie nie sú na sociálnych sieťach náhodným javom, najproblémovejší je TikTok
Autori vyzývajú, aby boli demokratické inštitúcie, najmä voľby, považované za „kritickú infraštruktúru ohrozenú environmentálnymi rizikami, ktorá si vyžaduje osobitnú ochranu“.
