Charlie Chaplin zomrel na Vianoce v roku 1977 vo Švajčiarsku. O niečo viac než dva mesiace neskôr dvojica mužov vykopala jeho rakvu a odviezla ju z cintorína. Od rodiny slávneho komika následne požadovala výkupné 600-tisíc dolárov. Polícia páchateľov vypátrala v polovici mája 1978 a rakvu našla zakopanú na poli pri obci Noville.
Príbeh znie ako námet na čiernu komédiu, v skutočnosti však išlo o jeden z najznámejších prípadov krádeže ľudských pozostatkov v 20. storočí. Jeho obeťou sa stal muž, ktorý dokázal bez jediného slova rozosmiať milióny ľudí na celom svete.
Charlie Chaplin bol hercom, režisérom, scenáristom, producentom a skladateľom. Najväčšiu slávu mu priniesla postava tuláka s fúzikmi, paličkou, buřinkou a nezameniteľnou chôdzou. Zomrel 25. decembra 1977 vo veku 88 rokov. Pochovali ho na cintoríne v obci Corsier-sur-Vevey vo švajčiarskom kantóne Vaud, neďaleko domu, v ktorom strávil posledné desaťročia života.
Nikto vtedy zrejme nepredpokladal, že sa jeho hrob už o niekoľko týždňov stane cieľom dvojice vydieračov.
K hrobu prišli s lopatami a baterkami
V noci z 1. na 2. marca 1978 vstúpili na cintorín dvaja muži oblečení v tmavom oblečení. Priniesli si lopaty a baterky a pustili sa do vykopávania Chaplinovho hrobu.
Neboli to skúsení členovia organizovaného zločinu. Išlo o dvoch nezamestnaných automechanikov, Poliaka Romana Wardasa a Bulhara Gantscha Ganeva. Jeden mal 24 a druhý 38 rokov. Obaja pochádzali z východnej Európy a žili vo Švajčiarsku.
Muži sa údajne chceli finančne zabezpečiť a snívali o otvorení vlastnej autodielne. Wardas mal neskôr uviesť, že ho inšpiroval podobný prípad, o ktorom čítal v talianskych novinách. Predpokladal, že bohatá rodina svetoznámeho umelca za vrátenie rakvy zaplatí vysokú sumu.
Po dlhom kopaní sa dostali k dubovej rakve. Podľa údajov Švajčiarskeho národného múzea vážila približne 135 kilogramov. Páchatelia ju museli vytiahnuť zo zeme, preniesť cez cintorín a naložiť do pristaveného auta.
Napriek náročnosti celého činu ich počas krádeže nikto neprichytil.
Rakvu zakopali na poli pri Ženevskom jazere
Zlodeji odviezli rakvu do blízkosti obce Noville, neďaleko miesta, kde rieka Rhôna ústi do Ženevského jazera. Na poli vykopali jamu a rakvu s Chaplinovými pozostatkami do nej ukryli.
Keď sa prišlo na to, že hrob je otvorený a rakva zmizla, prípad okamžite vyvolal rozsiahle policajné pátranie aj obrovský záujem médií. Spočiatku nebolo jasné, kto za krádežou stojí ani aký je jeho motív.
Objavovali sa dohady, že pozostatky mohli odniesť zberatelia morbídnych suvenírov. Iní špekulovali, že niekto chcel Chaplina tajne pochovať v Anglicku. Skutočný dôvod vyšiel najavo až vtedy, keď sa páchatelia spojili s jeho rodinou.
Od rodiny požadovali 600-tisíc dolárov
Zlodeji žiadali za vrátenie rakvy 600-tisíc dolárov. Išlo o mimoriadne vysokú sumu, ktorú sa snažili získať vydieraním Chaplinovej vdovy Oony.
Po medializácii prípadu sa navyše objavili aj ďalší ľudia, ktorí sa pokúšali na situácii zarobiť. Rodinu kontaktovali falošní vydierači, hoci rakvu v skutočnosti nemali. Skutoční páchatelia preto potrebovali dokázať, že sa Chaplinových pozostatkov naozaj zmocnili.
Ako dôkaz vyhotovili fotografiu rakvy pri vykopanej jame. Záber zároveň poskytol polícii jednu z prvých použiteľných stôp pri hľadaní miesta, kde boli pozostatky ukryté.
Oona Chaplinová odmietla zaplatiť
Chaplinova vdova výkupné nezaplatila. Podľa dobových správ mala povedať, že jej manželovi by požiadavka vydieračov pripadala smiešna.
Páchatelia sa ju snažili zastrašiť a neskôr sa vyhrážali aj jej dvom najmladším deťom. Oona napriek tomu začala predstierať, že je pripravená o podmienkach rokovať. V skutočnosti spolupracovala s políciou a pomáhala vyšetrovateľom získať čas.
Do komunikácie sa zapojil aj právnik Chaplinovej rodiny. Počas opakovaných telefonátov predstieral, že sa snaží dohodnúť na znížení požadovanej sumy. Každý ďalší rozhovor dával vyšetrovateľom príležitosť sledovať postup páchateľov a zisťovať, odkiaľ volajú.
Polícia sledovala približne 200 telefónnych búdok
Vyšetrovanie prebiehalo dávno pred nástupom mobilných telefónov a digitálneho určovania polohy. Vydierači využívali verejné telefónne búdky a zakaždým sa snažili volať z iného miesta.
Polícia odpočúvala telefónnu linku v Chaplinovom dome a sledovala približne 200 telefónnych búdok v oblasti Lausanne. Vyšetrovateľom tak neostávalo nič iné, iba čakať, z ktorého miesta sa páchatelia ozvú najbližšie.
Rozsiahla operácia napokon priniesla výsledok. Policajti oboch mužov zadržali v polovici mája 1978, približne dva a pol mesiaca po krádeži rakvy.
Presné miesto úkrytu si nepamätali
Ani zatknutím sa však prípad okamžite neskončil. Páchatelia síce polícii prezradili, že rakvu zakopali na poli pri Noville, no presné miesto si už nedokázali vybaviť.
Na rozľahlej ploche nebolo na prvý pohľad vidieť nič, čo by prezrádzalo, kde sa rakva nachádza. Vyšetrovatelia preto použili detektory kovov. Prístroje napokon zachytili jej kovové držadlá a policajti mohli rakvu vykopať.
Chaplinove pozostatky našli a vrátili rodine. Celá situácia mala absurdné prvky, no pre jeho blízkych išlo o bolestivé narušenie hrobu iba niekoľko týždňov po pohrebe.
Chaplina pochovali druhýkrát
Charlieho Chaplina opäť pochovali na cintoríne v Corsier-sur-Vevey. Tentoraz bola rakva zabezpečená betónom a nad hrobom pribudla betónová doska, aby sa podobný čin už nemohol zopakovať.
Obaja páchatelia sa ešte v roku 1978 postavili pred súd. Čelili obvineniam zo znesvätenia hrobu a vydierania.
Roman Wardas, ktorého súd považoval za hlavného iniciátora plánu, dostal trest štyri a pol roka odňatia slobody. Gantscho Ganev mal podľa súdu na čine menší podiel, preto bol odsúdený na podmienečný trest v trvaní 18 mesiacov.
Príbeh sa dostal aj na filmové plátno
Nezvyčajný prípad neupadol do zabudnutia. V roku 2014 sa stal inšpiráciou pre francúzsky film Cena slávy. Snímka vychádzala zo skutočnej udalosti, jednotlivé postavy a okolnosti však filmári upravili pre potreby príbehu.
Skutočnosť bola podstatne pochmúrnejšia. Dvaja muži sa pokúsili vyriešiť svoje finančné problémy ukradnutím rakvy a vydieraním pozostalých. Namiesto vysnívaných peňazí však získali trestné stíhanie a zapísali sa do dejín ako páchatelia jedného z najbizarnejších zločinov minulého storočia.
Charlie Chaplin preslávil postavu tuláka, ktorý sa opakovane dostával do absurdných situácií, no napriek neúspechom dokázal rozosmiať divákov. Krádež jeho rakvy ukázala, že aj skutočný život môže priniesť udalosť, ktorá by na filmovom plátne pôsobila takmer neuveriteľne.
